Sony A7 Mark II - sedmička dospela

Sony je priekopnícka firma, kto by to pred pár rokmi na túto nástupkyňu Minolty povedal? Prestavila niekoľko fotoaparátov, ktoré udávajú trend a doteraz vlastne ani nemajú konkurenciu. Pretláča plnoformátový snímač v kategóriach, kde ostatní ponúkajú len APS-C, či menší. Kompakt Sony RX1/RX1r je len demonštráciou toho, že sa niečo také dá vyrobiť. Vzhľadom na cenu a pevný objektív, akokoľvek vynikajúci, nemá šancu na komerčný úspech. Úplne iná je situácia v kategórii CSC. Sony ako prvá firma predstavila FF fotoaparát tejto triedy a v krátkom čase aj dva ďalšie modely. A tak tu máme vedľa seba takmer totožné fotoaparáty, univerzálnu A7  rozlíšením 24Mpx, A7r s vysokým rozlíšením 36 Mpx a kráľovnú vysokého ISO, model A7s s rozlíšením “len” 12 Mpx. Vďaka týmto modelom a APS-C modelu A6000 sa firma Sony vo svete vyšvihla na prvé miesto. Nezostáva spať na vavrínoch úspechu. Svoj rad FF CSC fotoaparátov začína inovovať, prvým modelom je A7. Niet sa čo diviť, u neho je najviac detských chorôb, ktoré treba liečiť.

“Hranol” má rozhodne elegantnejší tvar, než u predchodcu.

Prvý dojem

Mark II je väčší a robustnejší fotoaparát, ako jeho predchodca. Na prvý pohľad zaujme najmä väčší grip. Fotoaparát sa hneď lepšie drží v ruke. Ďalšie mierne úpravy dizajnu prispeli k tomu, že fotoaparát je krajší (môj názor). Miss CSC to stále nie je, dôležitejšie než vzhľad, sú ergonómia, funkcionalita, rýchlosť a kvalita. Fotoaparát je svižnejší, AF je lepší. Od prvého momentu cítim, že budeme kamaráti.

Špecifikácia

Sony ILCE-7M2 (kto vymýšľa tie označenia?) je bezzrkadlovka s vymeniteľnými objektívmi s bajonetom Sony E (FE). Srdcom fotoaparátu je plnoformátový CMOS snímač EXMOR s rozlíšením 24 Mpx. Snímač je stabilizovaný (5-osá stabilizácia). Fotoaparát je určený pokročilým fotografom s vysokými nárokmi na kvalitu, funkcionalitu a ergonómiu ovládania. Nová sedmička má telo z horčíkovej zliatiny a je utesnené. Samotné číslo v označení naznačuje, že to nie je profesionálny fotoaparát. Tým Sony vyhradzuje číslo 9.

Po prvý krát je v FF fotoaparáte použitá 5-osá stabilizácia obrazu pohybom snímača.

24 Mpx CMOS snímač je bez AA filtra.

• Telo z horčíkovej zliatiny, utesnené
• Snímač Exmor® CMOS Full Frame 35 mm 24,3 Mpx
• Procesor BIONZ X
• Objímka E-mount
• Citlivosť ISO 50-25 600
• Hybridné automatické zaostrovanie (automatické zaostrovanie s detekciou fázového rozdielu/s detekciou kontrastu), 117/25 bodov
• 1200-zónové meranie expozície
• Elektronický hľadáčik XGA OLED Tru-Finder  0,71x 2 359 296 bodov
• Výklopný displej TFT LCD 3,0" 1 228 800 bodov
• Uzávierka 1/8 000 až 30 sekúnd, Bullb, X-Sync 1/250 s., HSS
• Stabilizácia 4,5 EV
• Snímková frekvencia 5 obr./s
• Aplikácie pre fotoaparát na prevzatie
• Technológia NFC jedným dotykom, Wi-Fi®
• AVCHD 2.0/MP4/XAVC S (až 1 920 x 1 080/60p 50 Mb/s)
• Pamäťové karty Memory Stick PRO Duo™, Memory Stick PRO-HG Duo™, Memory Stick XC-HG Duo™, SD, SDHC (kompatibilné s UHS-I), SDXC (kompatibilné s UHS-I)

Úplná špecifikácia.

Dizajn a ergonómia

Dizajn fotoaparátov radu A7 naväzuje na modely radu NEX, po novom tiež Alfa. Fotoaparát má tvar zrkadlovky s výrazným gripom a “hranolom” na vrchu. Ten samozrejme ukrýva displej a nie optický hľadáčik. Ergonómia ovládania zodpovedá pokročilému, nie však profesionálnemu fotoaparátu.

Sony A7 II pripomína mechanickú zrkadlovku.

Grip je oproti predchodcovi výrazne väčší, čo zlepšuje úchop. Pogumovanie a tvarovanie zvyšuje bezpečnosť držania. Spúšť je umiestnená na vrchu gripu a okolo nej je prepínač ON/OFF. Na hornej hrane sa nachádza predný roller. Na jeho polohu si treba zvyknúť.

Rozdiel medzi novinkou a jej predchodcom vynikne pri pohľade zhora. Vľavo A7, vpravo A7II.

Pri pohľade zhora vidíme pri hľadáčiku otočný volič programov. Ďalej sú tu dve funkčné tlačidlá a otočný volič korekcie expozície. Fotoaparát nemá vstavaný blesk, sánky pre externý blesk sú najnovšieho typu.

Volič programov má aj dve pozície pre užívateľské expozičné režimy, jeden som hneď zaplnil nastavením pre fotenie pohybu.

Poctivé mechanické koliesko korekcie expozície.

Prepínač ON/OFF je okolo spúšte, tak ako to mám rád. Na obrázku vidíte “soft button” od firmy Gariz, pre cilivejšiu prácu so spúšťou.

Displej je výklopný, nie však otočný. Bohužiaľ nie je dotykový. Celkovo je až neuveriteľne tenký. Nad displejom je okulár EVF hľadáčika, vybavený senzorom priblíženia a dioptrickou korekciou. Po jeho ľavej strane je tlačidlo MENU. Napravo je tretie funkčné tlačidlo a zadný roller. Jeho ergonómia nie je najideálnejšia. Celkovo je ergonómia podriadená dizajnu a nie naopak.

Displej je výklopný, nie však otočný.

Po pravej strane displeja, odhora, nájdete tlačidlo s prepínačom (AF/MF, AEL). Pod ním je tlačidlo Fn pre prístup k najpoužívanejším nastaveniam. Pod ním je roller s potvrdzovacím tlačidlom uprostred, ktorý funguje aj ako krížový volič s priradenými funkciami. Výpočet završuje dvojica tlačidiel Play a Delete (4 funkčné tlačidlo). Na zadnej časti ešte nájdeme pomerne výrazne tvarovanú opierku palca, na jej vonkajšej hrane je tlačidlo Record.

Okulár hľadáčiku výrazne vytŕča, oko k nemu musíte pritlačiť, aby ste obraz dobre videli. S okuliarmi budete mať problém.

Tlačidlo Record je na bočnej zošikmenej strane gripu.

Vstup do šachty pre pamäťovú kartu je z bočnej strany gripu. Logo NFC naznačuje, že tu je pod povrchom senzor pre rýchle spárovanie s chytrým zariadením.

Logo NFC ukazuje, kde mate priložiť chytré zariadenie pre následné spárovanie.

Slot pre pamäťovú kartu je na bočnej strane gripu, škoda že tu nie sú sloty dva.

Konektory sú na protiľahlej strane, pod dvomi krytkami. Pod jednou je USB konektor, aký poznáme z telefónov. Cez neho prebieha aj nabíjanie, signalizované malou ledkou. HDMI konektor je tiež zmenšeného typu. Pod druhou krytkou je vstup pre externý mikrofón a výstup na slúchadla.

Prístup k batérii je zospodu. Fotoaparát je pripravený aj na pripojenie vertikálneho batérioveho gripu.

Menu je typické pre súčasnú generáciu fotoaparátov Sony, ako SLT, tak CSC fotoaparátov. Je trochu neprehľadnejšie s príliš veľa podmenu.

P.S.: Na mojich produktových fotografiách môžete vidieť fotoaparát v polovičnom koženom puzdre od dizajnéra Allena Wanga, ktoré patrí medzi kvalitné, ale cenovo dostupnejšie. Spodná časť je sendvičovej konštrukcie s hrubou kovovou základňou. Puzdro umožňuje prístup k batérii, bez toho, aby ste ho museli dať dole. Krytka drží magneticky. K puzdru som dostal aj popruh na zápästie. Vyrába sa aj v hnedej farbe.

Fotoaparát v praxi

Testoval som A7 a nástupca sa až tak veľmi neodlišuje. Tým nechcem povedať, že sú to takmer rovnaké fotoaparáty, kdeže. Inovácie sú určite prínosné a je ich dosť. Menu je typické pre Sony, stále neprehľadné s priveľa záložkami. Ešteže sa nimi nemusím často prehrabávať. Prvé nastavenie chvíľu trvá, ale vďaka dobrej ergonómii ovládania už ide potom všetko rýchlo. Len ten dotykový displej mi chýba, aby sa dali rýchlejšie vyberať AF body.

Pozrime sa na prvky ovládania, ktoré pozitívne prispievaju k dobrej ergonómii ovládania. V prvom rade je to volič programov, ktorý ma samostatnú ikonu Videa aj Panorámy. Naviac má dva užívateľské programy, každý s niekoľkými ďaľšími pamäťami. Jednu som hneď nastavil na akčný režim (sériové zábery, kontinuálne zaostrovanie). Zapínanie a vypínanie fotoaparátu je na spúšti, tak ako to mám rád. Sú tu aj dva rollery, ak počítam aj ten na zadnej stene, tak tri. S voličom korekcie expozície dohromady štyri. K tomu štyri funkčné tlačidlá (programovateľné).

Prepojenie s chytrým zariadením cez WiFi je vďaka NFC bleskové. Sony má celkovo veľmi dobre premyslenú komunikáciu medzi zariadeniami. Zaujímavosťou je možnosť rozšírenia funkcionality nahratím aplikácií. Niektoré sú zdarma, niektoré platené. Odporúčam vám vytvoriť si účet na PlayMemories, ale nie slovenský. Skúste Veľkú Britániu, inak si nič do fotoaparátu nenahráte, Slovnensko je roky úplne ignorované. Ja som si do fotoaparátu nahral aplikáciu rozšírujúcu obrazové efekty a bezdotykovú špúšť. Tá funguje tak, že keď priblížite ruku k senzoru hľadáčika, odexponujete záber. Dokonca to funguje aj v režime Bulb, kde zamávate na začiatku a a na konci expozície.

Určité výhrady k ergonómii mám ohľadom spúšte a rollerom. Je vidno, že stále tu konštruktéri viac dbajú na dizajn, než na dokonalé prispôsobenie ovládania. Nie je to žiadna katastrofa, zvyknúť sa na to dá. U mňa je to ťažšie, lebo používam súčasne viacero fotoaparátov, kde je ergonómia ovládacích prvkov navrhnutá lepšie.

Pozrime sa na ďalšie prvky, ktoré pri používaní zohrávajú dôležitú úlohu. Displej je výklopný, nie však otočný. Osadený je v tenučkom rámiku, až mám strach, či sa mu niečo nestane. Pre Sony tradične je na displeji antireflexná vrstva. Pozor, tá sa ľahko ošúcha, prv než vyrazíte s novým fotoaparátom von, nalepte na displej ochrannú fóliu! Displej je kvalitný s maximálnyimi pozorovacími uhlami. Zdatne mu sekunduje EVF hľadáčik s vysokým rozlíšením, ktorý patrí k absolútnej špičke. Obraz je väčší ako v plnoformátovej zrkadlovke. Živý náhľad má oproti realite malé oneskorenie, nijako tragické. Ak potrebujete, aby reagoval rýchlejšie, môžete ho prestaviť v menu. Kvalita zobrazenia sa o niečo zhorší, prioritou je tu rýchla odozva.

Uzávierka fotoaparátu je pomerne hlučná. V menu môžete nastaviť, aby prvá lamela bola elektronická, čím sa vynechá jeden “cvak”, k tichosti to má stále ďaleko. Možno sa dočkáme nového firmvéru, ktorý by priniesol tichý režim, podobne ako sa to stalo u modelu A7s.

Sériové snímanie ma mierne podpriemerných 5 obr./s. U CSC fotoaparátu by som očakával viac, aspoň 7-8 obr./s. Pochváliť musím veľkosť bufera. Pri bežnom akčnom fotografovaní ho len tak ľahko nezaplníte.

Automatické zaostrovanie je dostatočne rýchle, aby som sa ním nemusel zaoberať. Trpí typickým nešvárom CSC fotoaparátov, kedy pri kontrastnom pozadí nedokáže zaostriť na menší objekt v popredí. Problém čiastočne napraví zmenšenie ostriaceho bodu. Pri zaostrovaní vidieť malé zapulzovanie, čo pôsobí rušivo. Zaostrovaniu chýba tá istota, ktorú vidno napr. u Olympusov OM-D.

Fotoaparát využíva dva druhy ostrenia. Prvý je pre CSC typický vyhodnotením kontrastu a používa 25 bodov s nastaviteľnou veľkosťou. Pokiaľ nebudete fotiť malé detaily, ponechajte veľkosť bodov veľkú, zaostrovanie budé rýchlejšie. Body pokryvajú veľkú časť snímanej scény. Druhý typ zaostrovania poznáme zo zrkadloviek, 117 bodov vyhodnocuje fázový kontrast. Tieto body fungujú pri kontinuálnom zaostrovaní, ktoré je veľmi rýchle. Pohľad na to, ako si medzi sebou predávajú objekt, je až fascinujúci. Majitelia zrkadloviek teraz určite závidia, 117 bodov nemajú. Bohužiaľ sú body malé a sústredené len v strede. Súčasné používanie obidvoch systémov pri sledovaní obrazu je ťažko popísateľné, chce to vyskúšať ho na vlastnej koži.

Fotenie veteránskej rally nebolo pre fotoaparát žiaden problém. Cítil som sa isto a odpadu bol minimálne. Výklopný displej mi umožňoval fotografovať z úrovne vozovky.

Manuálne zaostrovanie je vyriešené veľmi dobre. K dispozícii je peaking level a aj možnosť automatického zväčšenia časti obrazu (stále s peaking levelom). Pod zadným rollerom je prepínač, ktorý určuje funkciu tlačidla. V režime AF stačí podržať tlačidlo a už môžete manuálne zaostrovať. Sony A7 Mark II je ideálnym prístrojom pre použitie starších manuálnych objektívov. Okrem výborného manuálneho zaostrovanie, kedy peaking level funguje, na rozdiel od Olympusov, kde funguje len s natívnymi AF objektívmi, je tu aj stabilizácia obrazu pohybom snímača.

Stabilizácia obrazu snímačom je u CSC Sony použitá po prvýkrát. A hneď je 5-osá, ako v niektorých fotoaparátoch Olympus. V prípade manuálnych objektívov musíte fotoaparátu trochu pomôcť. Bez elektrických kontaktov nedokáže zistiť ohniskovú dĺžku objektívu, preto ju musíte nastaviť manuálne.

Stabilizácia sa správa rôzne, podľa použitého objektívu. Niekedy využíva pohyb vo všetkých piatich osiach, niekedy len dopĺňa stabilizátor zabudovaný v objektíve. Tak, či onak, prínos stabilizácie snímačom je veľký. Kde sú časy, keď bola stabilizácia v objektívoch považovaná za lepšiu?

S 200 mm objektívom som väčšinou spoľahlivo udržal 1/30 s., ak som si dal pozor tak aj 1/15 s. Za skutočne bezpečný považujem čas 1/60 s. S kratšími objektívmi 35 a 55 mm som bežne fotil s 1/20 s, niekedy dokonca 1/10 s. Ak to porovnám napr. s mojím Nikonom D800E, keď mám na ňom AF-S 50/1,4G, kde musím použiť aspoň 1/100s. (z nejakých dôvodov tu známe pravidlo prevrátenej hodnoty ohniskovej dĺžky neplatí), tak stabilizácia snímačom mi dáva úplne iné možnosti fotenia bez statívu.

Veľkou slabinou fotoaparátu je výdrž batérie. Výrobca udáva niečo cez 300 obrázkov na jedno nabitie, to je v kategórii CSC fotoaparátov štandard. Každý rozumný majiteľ si okamžite dokúpi aspoň dve ďalšie batérie. A ak chce mať komfort, tak aj externú nabíjačku, pretože štandardne sa batéria dobíja vo fotoaparáte. Je fajn, že môžete nabíjať batériu cez USB napr. z počítača, ale u takto drahého prístroja by predsa len mala byť pribalená aj plnohodnotná nabíjačka. Vráťme sak výdrži. Pri testovaní som častejšie prechádzal menu, hral sa s nastaveniami, po očku sledujúc percentuálny ukazovateľ zostatkovej kapacity. Ten pohľad nepotešil. Z batérie ubúda ako z nádrže Bugatti Veyron, keď sa rúti rýchlosťou 400 km/h. Urobíte 3 zábery, trochu sa pohráte v menu a 10% je fuč.

Ostrým testom prešiel fotoaparát pri fotení svadobného obradu, ku ktorému som sa neplánovane dostal. Sony som si zobral ako záložný fotoaparát k Nikonu D800E. Napokon som s ním nafotil okolo 300 záberov. Pokiaľ sa nehráte s menu, batéria predsa len niečo vydrží. Automatické ostrenie bolo v kostole váhavejšie ako u zrkadlovky. Nemal som ten pocit istoty, ale verím, že by som svadbu zvládol so Sony, bez problémov. S Nikonom pracujem roky, poznám ho výborne, so Sony len začínam.

Obrazová kvalita

Plnoformátový snímač v kompaktnom tele. Čakali by sme ho skôr u Nikonu a Canonu. Tí sa k tomu nemajú a ponúkajú nám CSC fotoaparáty, ktoré uspokoja len menej náročných fotografov. Úloha priekopníka a lídra prischla Sony. Podobne ako u SLT zrkadloviek Sony nedokáže zo snímača vyťažiť maximum. Obrazová kvalita je výborná, ale konkurencia je lepšia. Šum lepšie zvláda Fujifilm s menším APS-C snímačom.

24 Mpx je pri Full Frame fotoaparáte optimálne rozlíšenie. Jemných detailov je dostatok, pritom pri spracovaní nebojujete s megadatami.

Dynamický rozsah je väčší u fotoaparátov Nikon. Podrobne sa problematike spracovania obrazu u Sony A7 II venuje Nasim Mansurovs z photographylife.com. Šušká sa, že by A7r II mala mať nové spracovanie RAW. To by bolo výborné a ešte lepšie, keby sa aplikoval do A7 II nový firmvér. Aj tak je ale A7 II, z hľadiska kvality obrazového výstupu, veľmi vysoko a patrí medzi najlepšie fotoaparáty na trhu.

RAW poskytuje množstvo obrazových informácií, s ľahkosťou sa vysporiadate aj s ťažkými svetelnými situáciami.

Veľký dynamický rozsah RAW-u vidno pri úpravách expozície, najmä z tieňov idú vytiahnúť takmer neuveriteľné detaily. Zamiloval som do monochromatického výstupu tohto fotoaparátu. Bohatosť poltónov by uspokojila aj Ansela Adamsa.

Ja snáď s týmto fotoaparátom budem fotiť len čiernobielo.

Ak RAW-y vyvolávate v Photoshope alebo Lightrome, určite vyskúšajte obrazový profil “Portrait”. Poskytuje široký dynamický rozsah a je dobrým odrazným mostíkom pre ďalšie úpravy.

Kto sleduje fotoaparáty Sony vie, že so šumom majú problémy. Nie inak je tomu aj u tohto fotoaparátu. Nikon ho so snímačmi z rovnakej fabriky zvláda lepšie. Úrovňou šumu je A7 II na úrovni APS-C modelov, napr. nedávno testovaného Nikonu D7200. Začnem hodnotiť od najvyššej citlivosti  ISO 25 600. V tieňoch sa tu objavuje zreteľný banding (pásiky v obraze). V núdzi využijete aj túto najvyššiu citlivosť, Sony to nepreháňa s nepoužiteľným rozširovaním. Veľmi záleží od motívu a presnosti expozície. Pri ISO 12 800 zostáva na fotografiách dostatok detailov a nebál by som sa tlačiť fotky formátu 70x50 cm. Citlivosť ISO 6400 je akousi pomyselnou hranicou, kde by každý mal rád použiteľný fotoaparát. Sony A7 II je tu stále dobre použiteľný. Príjemne ma prekvapil výkon snímača pri ISO 1600, v tieňoch je mierne výraznejší, ale jeho úroveň dovoľuje tlačiť maximálne zväčšeniny aj pri tejto citlivosti. Nižšie citlivosti už netreba preberať.

Ako sa dalo očakávať, šumom sa treba zaoberať od ISO 1600 a fotoaparát to zvláda do ISO 6400, možno dokonca do ISO 12 800. Ak hľadáte Full Frame s najnižším šumom, A7 II to nie je. Odporúčam model A7s, alebo Nikon Df.

Video

Aj keď špecialistom na video je model A7s, profesionálnu kvalitu dosiahnete aj s touto “bežnou” sedmičkou. Začína to u formátu záznamu XAVC S s Full HD rozlíšením (k dispozícii aj AVSHD a MP4) s dátovým tokom až 50 MB/s, čo je dvakrát viac, ako je štandard. Potrebujete na to rýchlu kartu. U spomaľovačiek využijete frekvenciu 50p/60p, pre cinematický vzhľad 24p. Najvyšší dátový tok som nevyskúšal, mal som k dispozícii dostatočne rýchle karty, ale fotoaparát vás nepustí nahrávať vo formáte XAVC S, ak nemáte aspoň 64 GB kartu. A tú som nemal. Možný je dokonca záznam do dvoch formátov naraz.

Fotoaparát má samostatný režim Video, zvoliť môžete ktorýkoľvek pokročilý expozičný program. Expozičné parametre môžete meniť aj počas záznamu obrazu.

Tlačidlo Record je umiestnené veľmi nešťastne a dostával som kŕče do palca, keď som dlhšie filmoval.

Zaostrovanie vo videu je veľmi dobré, pri kontrastnejšom pozadí má tendenciu preostriť. Je lepšie je ho blokovať namačknutím spúšte. Veľmi dobrá je stabilizácia obrazu. Na videu z Medickej záhrady a Ondrejského cintorína, ktoré som nakrúcal z ruky, s objektívom Zeiss FE 55/1,8 si všimnite niektorých momentov, kedy stabilizácia funguje tak dobre, že sa zdá, akoby som do videa vložil nehybnú fotku. 5-osú stabilizáciu ako prvý použil Olympus, v ktorom má Sony podiel. Občas ale stabilizator obrazom otáča. V priamom porovnaní si lepšie vedie Olympus so svojím modelom OM-D E-M5 Mark II. Pozorovať to, ak sa s fotoaparátom pohybujete.

Video - Video

Pi videu môžete zvoliť z niekoľkatich obrazových profilov, siedmy je tzv. S Log, s nízkym kontrastom a širokým dynamickým rozsahom, ktorý je určený a aj vyžaduje postprocesing. U profilov je nastaviteľná gamma, úroveň čiernej, farebný mód a ďalšie parametre, ktorým rozumejú len pokročilí filmári. K nadštandardnému video vybaveniu patrí zobrazenie tzv. zebry a pomocných značiek.

Úroveň nahrávania zvuku je nastaviteľná, na displeji si môžete nechať zobraziť stupnice úrovne nahrávania. Fotoaparát je vybavený 3,5 mm audio vstupom pre externý mikrofón a aj 3,5 mm výstupom pre slúchadlá.

Obrazová kvalita videa je vynikajúca, poznať tu plnoformátový snímač, ktorému nerobí problém ani kontrastné protisvetlo. Pre zdatného filmára by nemal byť problém natočiť dokumentárny film, či videoklip publikovateľný v televízii.

Ktorý A7

Máme tu už štyri modely s označením A7, podobné a zároveň aj dosť odlišné. Testovaný model A7 Mark II je najnovší a sú v ňom použité najnovšie technológie. Má najlepšiu ergonómiu, zaostrovanie a ako jediný stabilizovaný snímač. Po tejto stránke je to najlepší model. Svojimi parametrami je aj najuniverzálnejší. Rozlíšenie 24 Mpx je dostatočne vysoké aj pre náročné použitie. Kto túži ešte po väčšom rozlíšení, lebo bežne tlačí fotografie veľké aj viac ako meter, dá prednosť modelu A7r s 36Mpx snímačom. Určite mu bude ľúto, že ten nemá všetky tie nové vychytávky. Tie pri fotení krajiny, architektúry, či produktovej fotografie nie sú až tak dôležité. Na druhej strane tu máme model A7s s rozlíšením 12 Mpx. To je na dnešnú dobu častokrát málo. V reportážnej fotografii to postačuje, fotograf tam využije skôr to, že aj pri vysokých citlovostiach produkuje fotoaparát nízku úroveň šumu. Esko je ale hlavne určené pre video, kde vysoké rozlíšenie je úplne zbytočné. Videu je podradená aj funkcionalita. A7s je momentálnym kráľom videa za nízkej hladiny osvetlenia. Prekvapujúco je pri najnížšom rozlíšení, z rodiny A7, najdrahší.

No a nakoniec tu máme predchodcu, A7 Mark I. Prvý svojho druhu šokoval svet. Detským chybám sa nevyhol a aj preto tu máme jeho nástupcu. Obrazová kvalita je porovnateľná, vo všetkom ostatnom nový model vedie. Lepšie video, AF, stabilizátor, WiFI, lepšia ergonómia... Niekoho len nepotešia o niečo väčšie rozmery a vyššia hmotnosť.

Sony A7 II - univerzál, A7s - macher na video s najnižším šumom, A7r - najlepší obrazový výstup. Zdroj: dxomark.com.

Sony A7 II vz. konkurencia

Modelový rad Sony A7 má jedinečné postavenie. Ako jediný ponúka plnoformátový snímač vo fotoaparátoch typu CSC. U konkurencie sa nájdu podobne koncipované modely Olympus OM-D E-M1, Fujifilm X-T1, Panasonic Lumix GH4, Samsung NX1, ale žiaden z nich nemá tak veľký snímač. Sony tu má veľkú konkurenčnú výhodu. Kto chce FF CSC, nájde ho len u Sony. Neznamená to, že by ostatí nevedeli vyrobiť rovnako dobré fotoaparáty. V niektorých parametroch a funkciách dokonca lepšie. Aj ponuka objektívov je u konkurencie zatiaľ pestrejšia. Kto chce špičkový CSC a na veľkosti snímača mu až tak nezáleží, bude mať pri výbere neľahkú úlohu. Vymenovať dôvody pre a proti je na niekoľko strán. Tu nezostáva nič iné, len sa pustiť do štúdia a zvážiť, čo je najlepšie pre vaše konkrétne individuálne požiadavky. V cieli pretekov je súčasne niekoľko rôznorodých systémov a každý je vlastne víťazom.

CSC vz. zrkadlovky. Zdroj: dxomark.com.

Máme tu konkurenciu aj z iného tábora. V porovnatelnej cene zoženiete plnoformátovú amatérsku zrkadlovku. Hlavnými konkurentmi sú aktuálne Nikon D610 a Canon EOS 6D, ale aj Nikony Df a D750. Ak vám ide o kvalitu fotografií, je to veľmi vyrovnané. Tento parameter nemusíte brať preto do úvahy. Všetky full frame zrkadlovky fotia výborne. Rozhodovať budú iné vlastnosti a aj výber objektívov. Ani tu vám neviem poradiť. Dve odlišné koncepcie (zrkadlovka vz. mirrorless), každá má svoje pre a proti. V prospech Sony hovoria menšie rozmery, nižšia hmotnosť, permanentný živý náhľad, výborne video, stabilizovaný snímač. Zrkadlovky majú ale dlhšiu tradíciu, širšie portfólio objektívov a stále je množstvo fotografov, ktorí preferujú optický hľadáčik. CSC stále ťahajú za kratší koniec vo wildlife a športovej fotografii.

Načrtol som vám, nad čím máte premýšľať pri výbere fotoaparátu. Je toho neúrekom a nezávidím vám.

Plusy a mínusy

+  obrazová kvalita
+  stabilizácia obrazu
+  funkčná výbava
+  ovládanie
+  citlivosť od ISO 50
+  displej a hľadáčik
+  množstvo ovládacích prvkov
+  rýchlosť zaostrovania
+  WiFi s FC
+  manuálne zaostrovanie
+  video
+  rozšíriteľnosť aplikácií
+  možnosť nabíjania cez USB

-  výdrž batérie
-  fázový AF len v strede obrazu
-  displej nie je dotykový
-  ergonómia niektorých ovládačov
-  vyššia hmotnosť
-  menu
-  5 obr./s.
-  konkurencia zvláda šum lepšie

Záver

Nový model sa vydaril. Prináša dostatok výrazných vylepšení a nebudem sa čudovať, ak sa po ňom vrhnú majitelia prvej A7. Niektorí určite počkajú až na vylepšenú A7r. Parametre a funkčná výbava uspokoja pokročilého fotografa/poloprofesionála. Ergonómia ovládacích prvkov by mohla byť lepšia, rovnako aj menu by mohlo byť prehľadnejšie. Ovládanie je ale dobré, všetky funkcie sú rýchlo k dispozícii, len to dotykové ovládanie chýba. Výber AF bodov by bol ľahší a rýchlejší. Zaostrovanie vie byť pekne rýchle, ale aj trucovité. Veľmi dobre je fotoaparát vybavený pomôckami pre manuálne zaostrovanie, prednosťou je aj zabudovaný stabilizátor obrazu.

5 obr./s nie je zlý parameter, ale u bezzrkadlovky by som čakal aspoň 8 obr./s. Aspoň že je bufer dostatočne veľký. Potešil ma najkratší čas uzávierky 1/8000 s, synchronizačný čas 1/250 s. a najnižšia citlivosť ISO 50. Fotenie so svetelnými objektívmi na slnku, nebude problémom.

Kvalita displeja i hľadáčika sú vynikajúce. WiFi s NFC je veľmi dobre použiteľné. Keď sa nemusíte babrať s nastavovaním konektivity, budete ho používať oveľa častejšie.

Video je veľkou prednosťou tohto prístroja. Spokojní, priam až hýčkaní budú aj veľmi nároční filmári. Spokojní budú aj amatéri ako som ja, ktorí kvalitu ocenia, ale vyžadujú jednoduchú obsluhu. Stabilizáciu aj zaostrovanie musím pochváliť. Nič nebráni filmovačke bez statívu a manuálneho zaostrovania.

Hlavne je to fotoaparát a tak nás zaujíma najmä kvalita fotografié. Tá je profesionálna, Nikon získava z 24 Mpx snímača o trochu viac, ale to sa bavíme o vynikajúcom výsledku a ešte o kúsok lepšom. S RAW-mi sa veľmi dobre pracuje, ako expozične, tak i po stránke farieb.

Portfólio objektívov sa dopĺňa len pomaly.

Príjemné pocity s testovania sú stále zatienené rozpačitým portfóliom objektívov. Tých zatiaľ nie je toľko ako u konkurencie a naviac sú niektoré dôležité modely kvalitatívne podpriemerné v niektorých parametroch. Pripočítajme k tomu aj vysoké ceny, rozhodne vyššie ako u ktoréhokoľvek konkurenta. To môže odradiť mnohých potencionálnych kupcov. Kvality fotoaparátov radu A7 sú však veľmi presvedčujúce. A tak medzi ich majiteľmi nájdeme množstvo fotografov využívajúcich lacnejšie a niekedy aj kvalitnejšie manuálne objektívy. Nová sedmička je pre takéto využitie ako stvorená. Samozrejme je tu možnosť používať objektívy s A-bajonetom. Túto možnosť určite využijú ich majitelia. Pre Sony nováčika to ale nie je najschodnejšia cesta. Menší CSC fotoaparát si nekupujete preto, aby ste na neho dávali redukciu a veľké zrkadlovkové objektívy.

Ja som mal to štastie, že som fotil s vydarenými objektívmi Sony/Zeiss a tak som si vychutnával kvalitnú kombináciu fotoaparát + objektív. Ešte potrvá rok-dva, kým pribudne viac objektívov, aj od iných výrobcov. Škoda, že nám Sony nenašepkáva, čo nás v blízkej budúcnosti čaká a načo by sme sa mohli tešiť.

Potvrdilo sa mi, že SEL 70-200/4 OSS nie je tak dobrý, ako podobné objektívy u konkurencie. Nie je zlý, ale špička to nie je. Najviac mi chýbala lepšia schopnosť snímať detaily. To vlastne u všetkých testovaných objektívov. S kvalitou oveľa lepšie sú na tom obidva testované Zeissy. 35/2,8 a hlavne 55/1,8. To je objektív, s ktorým by mali byť A7-ičky kitované za priaznivú cenu, nie s príšerným SEL 28-70. V spojení s týmito objektívmi je z A7 II úplne iný fotoaparát. Z fotografovania je konečne zábava a pri počítači zažívam konečne pocit uspokojenia.

Situácia s objektívmi sa postupne zlepšuje, mojou zostavou snov ja fotoaparát s trojicou objektívov. Širokouhlým ZEISS Batis 25/2, záklaďák ZEISS FE 55/1,8 a portrétny objektív ZEISS Batis, eventuálne miesto neho Sony FE 90/2,8G OSS Macro. K tomu kompaktný blesk Sony HVL-F32M.

Nedá mi na záver neporovnať celkové dojmy fotoaparátu v porovnaní s Olympusom OM-D E-M5 Mark II, ktorý som testoval v rovnakom čase a môžeme ho zaradiť do rovnakej triedy. Olympus je ako fotoaparát suverejnejší. Lepšie sa s ním pracuje. Sony príliš nezaostáva, aj keď niekedy znervózňuje svojou váhavosťou. To bohate vyvažuje obrazovým výstupom, najmä dynamickým rozsahom a vyšším rozlíšením. To je vykúpené vyššou cenou fotoaparátu aj objektívov. Aby ste naplno využili jeho potenciál, musíte mať tučnejšiu peňaženku.

Ako Olympus OM-D E-M5 Mark II, tak aj Sony A7II zakotvili v mojej brašni a tak sa s fotkami z nich budete stretávať naďalej. Staršia A7 od nás obdržala TIP redakcie, jej nástupca sa citeľne zlepšil a obdržiava vyššie ocenenie TOP redakcie.