Canon EF 400mm f2.8L IS USM

Pamätám si časy, keď som chodieval v Londýne okolo obchodu Jessops a tam mali vystavený obrovský biely objektív na sklenenej polici. Jediné, čo som si prečítal, bol nápis 400mm. Nechápal som, ako sa môže sklenená polica tak prehnúť do oblúka bez toho, aby praskla. Pod takou váhou sa ani nie je čo diviť. Canon 400mm f2.8 L IS váži rovných 5 370g. Samozrejme, v tej dobu som ani nemal potuchy, čo presne za sklo sa na mňa usmieva spoza výkladu.

Kúpa objektívu

Vždy som túžil mať nejaké L veľké biele sklo, lebo moje "fotenie veveričiek" s Canonom 70-300, úplne prvou verziou, bolo utrpenie. Doma som ani nevedel zistiť, či je veverička šedá alebo fialová od aberácie a ostrosť sa skôr podobala ostrosti dnešných mobilov s malým čipom.

Moje prvé L sklo, ktoré som si kúpil, bolo Canon 300mm f4 L IS. Môj prvý záber ma úplne odhodil od foťáka a nevedel som sa na tú nádhernú ostrosť vynadívať. Tak som si nejako zvykol na fotenie eLkom a nevedel som si predstaviť, že by som sa vrátil naspäť k nejakému obyčajnému aberujúcemu teleobjektívu. Keďže som väčšinou fotil na Canon EOS 5D, tak mi 300mm na fullframe prišlo po čase krátke a stále som uvažoval o dlhšom skle. Rozmýšľal som o 400mm f5.6, ale tam mi veľmi nevyhovovala clona f5.6 a použitie s telekonvertormi už vôbec. Najviac ma 400mm f5.6 sklamala, keď sme boli fotiť s kamarátom v kryte a vonku bolo škaredé upršané počasie. Od kamaráta som si toto dlhé tenké sklo požičal a fotil som s 5D na f5.6 pri ISO 1250 a hádzalo mi čas 1/100 sekundy. Ani jednu fotku som žiaľ nemal dokonale ostrú. Z tejto negatívnej skúsenosti so zlým počasím som 400mm f5.6 zavrhol. Canon by urobil super krok vpred, keby urobil 400mm f5.6 L IS.

Moje myšlienky poletovali po 300mm f2.8 L (IS). To sa už dalo oveľa lepšie použiť s telekonvertormi pri veľmi slušnej kvalite snímky aj prijateľnejšou clonou na 2x TC. V duchu som rozmýšľal, že pri 600mm by som už bol clonu 5.6 ochotný tolerovať. Veľkú výhodu som mal, že kamarát, s ktorým som chodieval fotiť, často menil objektívy a postupne vystriedal všetky možné biele objektívy od Canonu. Takto som si skúšal rôzne sklá a mohol som si urobiť svoj názor, ako ktoré fotí a skúšať rôzne kombinácie s telekonvertormi.

Po určitej dobe som 300mm f4 predal, aby som sa už donútil kúpiť niečo iné. Práve v tej dobe kamarát predával svoju 400mm f2.8 L IS, ktorú kúpil v jednom kvalitnom fotobázare tu v Londýne. Chopil som sa teda príležitosti, lebo takáto príde raz za život. Spočítal som si všetky skromné úspory, niečo som si požičal a sklo som od kamaráta kúpil za 3200 libier. V tú dobu stálo nové v obchode 6560 libier.

Niečo o objektíve

Kód na zadnej strane bajonetu mi prezradil, že je to 10 ročné sklo. Nieslo celkom vysoký stupeň opotrebenia, lebo farba bola dosť obitá. Čo ma však prekvapilo, bolo, že opticky bolo v excelentnom stave. Dokonca som premýšľal, že možno dal majiteľ vymeniť predný člen na objektíve. Niekde na internete som totiž čítal, že predný člen pôsobí čisto ako ochranný člen a je vymeniteľný za dostupný peniaz (nedám za túto informáciu ruku do ohňa) Priemer prednej šošovky je 18 centimetrov. Keďže som takto veľké sklo predtým nemal a ani nevidel, prekvapila ma krytka objektívu, ktorá vyzerá ako nejaký placatý tvrdý disk, ktorý sa priväzuje k objektívu. Z vlastnej skúsenosti mi to veľmi praktické nepríde, lebo po stranách krytka prečnieva asi centimeter a tlačí ma v ruksaku do chrbta keď niekam idem fotiť. K objektívu patrí slnečná clona, ktorá plní svoju úlohu v obmedzení prístupu slnečných lúčov do objektívu a tiež chráni predný čleň pred poškodením a nárazom. Preto je veľmi tvrdá a je vyrobená z kevlaru. Slnečná clona predĺži už aj tak veľký objektív o ďalších 15 centimetrov. Urobil som animované gifko, aby bolo vidno, ako vyzerá objektív so slnečnou clonou a bez. Kamarát na fotke je vysoký 180 centimetrov.

Striekanie objektívu

Ako som už povedal, objektív bol dosť obitý. Napadlo mi, že by som si ho mohol skúsiť nastriekať farbou, aby vyzeral lepšie. Vždy som bol taký kutil a bavilo ma veci rozoberať a opravovať. Vo firme, v ktorej momentálne pracujem, mám prístup k rôznym farbám a lakom všetkých možných druhov. Požiadal som ich, aby mi namiešali farbu podobnú objektívu. Domov som si priniesol dva spreje, základná farba a hlavná farba. Oblepiť objektív páskou bola dosť zložitá práca, musel som to urobiť poriadne, aby nikde ani len kvapka farby nepretiekla na čierne časti. Objektív som odmastil a nastriekal som bielu základnú farbu. Po uschnutí som nastriekal hlavnú farbu. S výsledkom som bol maximálne spokojný. Ešte sa ho niekedy chystám nalakovať kvôli lepšej odolnosti. Uvedomujem si, že moje podomácke nastriekanie objektívu sa nedá ani spolovice porovnať s profesionálnym nastriekaním v Canone, kde používajú špeciálnu farbu, ale svoj účel to plní. Objektív vyzerá oveľa lepšie a stačilo k tomu málo. Po čase som musel obrúsiť farbu na statívovej objímke, lebo nejakým nedopatrením som ju zabudol odmastiť a farba sa začala jemne zošúchavať. Našťastie iba tam a nikde inde. Preto je objímka na fotkách lesklá a bez náteru.

Praktické skúsenosti

Udržať v ruke skoro 5 a pol kilogramu, keďže nemám rad statív, je ozaj robota. Nie som nejakej hrubej konštrukcie, mám 182 centimetrov a udržať v ruke túto bielu veľrybu mi dáva zabrať. Zaujímavé je, že keď človek fotí a nenechá sa odradiť, tak si ruky aj celkom zvyknú a sklo sa dá udržať aj viac ako 15 sekúnd bez trasenia rúk. Teraz po dlhšej praxi dokážem sklo udržať v ruke bez úplného pohybu a statívu asi tak maximálne 30 sekúnd, potom sa mi začne nekontrolovateľne triasť ruka, ktorou sklo podopieram a potrebujem si dať pauzu asi 10 sekúnd. Takýmto spôsobom sa dá fotiť aj viac ako pol dňa. Tento štýl fotenia bez statívu mi vyhovuje, pretože sa mi tak oveľa lepšie fotia letovky vtákov, ktoré nelietajú iba zľava doprava, ale hociktorým smerom. Preto potrebujem byť maximálne mobilný a rýchly a statív by ma iba obmedzoval. Ďalšia možnosť je podoprieť si lakeť o brucho, alebo si kľaknúť a lakeť si podoprieť o nohu. Tak sa dá fotiť oveľa dlhšie a pohodlnejšie, aj keď zápästie dostáva zabrať a človek je menej obratný s objektívom.

Canon 400mm + kenko 1,4X TC DG + 36mm kenko medzikrúžok.

Canon 400mm plus Kenko DG PRO 300 2X TC.

Canon 400mm plus Canon 2xTC mark II.

Minule som bol na akcii Notting Hill Carnival v Londýne a podstatnú časť dňa (asi 7 hodín) som fotil s týmto sklom (z núdze cnosť, nemal som iné sklo, ktoré by mi urobilo krásny bokeh).  Musím priznať, po celom dni som bol dosť vyčerpaný a svalovicu som mal ešte asi týždeň aj v lýtkach. Sklo má pri clone 2.8 nádherný bokeh, ale veľmi malú hĺbku ostrosti, čo žiaľ pri mojom 5D s pomalším ostrením nie je veľmi dobrá kombinácia. Preto som 90 percent fotiek z Notting Hill karnevalu vymazal, lebo pri prudkých tanečných kreáciách dopredu a dozadu mi foťák nestíhal správne ostriť. Kvôli malej hĺbke ostrosti bolo väčšinou zaostrené niekde inde. A priznám sa, nebaví ma fotiť na F8, lebo na to som si 400mm nekupoval. Inak s vhodným fotoaparátom je to veľmi rýchlo ostriaci objektív, niekedy sa mi až zdalo, že ma pri ostrení jemne myklo, ako sa bleskurýchlo posúval ostriaci člen vo vnútri.

Potešilo ma, že toto sklo dokážem uložiť do ruksaku LowePro Mini Trekker Classic aj s Canonom EOS 5D. Síce to ledva zavriem a už sa tam nič iné okrem telekonvertora nezmestí, ale mne to plne postačuje. Veľkou výhodou je, že s tým môžem isť kľudne do lietadla a mať to ako menšiu príručnú batožinu. Keď s tým chodím po vonku, mám na chrbte v podstate malý ruksak, ktorý ma vôbec neobmedzuje pri fotení.

Ospravedlňujem sa za ukážkové fotky, ktoré sú dosť obyčajné, ale ešte som nemal možnosť sklo vyskúšať na nejakej poriadnej akcii.