Spoločnosť Nikon vyvíja super teleobjektív NIKKOR Z 400 mm f/2,8 TC VR S so vstavaným telekonvertorom 1,4x pre bajonet Nikon Z.

Teraz neviem ci je to 400mm uz aj s tym 1,4 alebo 400 +1,4🙄

Ohnisková vzdialenosť pre objektívy sa definuje ako kolmá vzdialenosť od prvého členu na matnicu,čím je ohnisková vzdialenosť väčšia tým šošovka alebo optická sústava menej láme svetlo a výsledný prevrátený obrázok v ohnisku je väčší nič sa nepriblížilo to je ilúzia zmenil sa len zorný uhol pohľadu. Ako zistíš či má objektív zabudovaný telekonvertor a ani to nepriznáva? Jednoducho, napr.500mm teleobjektív musí byť 500mm dlhý aj fyzicky, ak nie je tak je vzadu rozptylná optická sústava ktorá obrázok roztiahne teda už vstavaný telekonvertor,ušetria sa tým rozmery a hmotnosť zníži sa však výsledná optická kvalita obrázku. Ktorý teleobjektív je rovnako dlhý ako uvádza ohniskovú vzdialenosť lebo vtedy by bol obrázok opticky najkvalitnejší. Výrobcovia hľadajú v konštrukcii objektívov taký kompromis aby optická kvalita bola čo najprijateľnejšia a zároveň hmotnosť a rozmery čo najmenšie preto v dnešnej dobe majú zabudovaný telekovertor skoro všetky teleobjektívy aj keď to výrobca neuvádza.

Digimanie: "Společnost Nikon chystá několik nových objektivů a mezi nimi je i teleobjektiv Nikkor Z 400mm f/2.8 TC VR S. Jeho vývoj byl oficiálně ohlášen, takže uvedení bychom mohli očekávat už poměrně brzy (počátek příštího roku?). Tento objektiv bude zajímavý tím, že nabídne vestavěný 1,4× telekonvertor, jehož aktivace ho promění na ekvivalent objektivu 560mm F4. Přinese také novou generaci povrchových vrstev pro potlačování odlesků."

Tak takáto definícia ohniskovej vzdialenosti mi veru nič nevraví. Trochu som gúglil a je v tom riadny chaos. Mala by to byť vzdialenosť od stredu optickej sústavy po ohnisko (rovinu snímača, pri zaostrení na nekonečno). Stred optickej sústavy objektívu sa určuje zložitým výpočtom.
Čo sa týka tohoto objektívu, tak ten vstavaný tc je už bežná záležitosť a malo by to byť po prepnutí teoreticky 560mm f/4.

Tak uz vieme, dik.

To vzdy stoji za to ked sem ephoto nieco da.

Vypuklá šošovka čiže spojka láme lúče do ohniska čím je tučnejšia teda polomer gule menší tým aj uhol lomu väčší a teda ohnisko kratšie a výsledný obrázok menší. Prečo je to ohnisko keď tam nič nehorí na to mal odpoveď ešte profesor na gympli, ono tam totiž naozaj horí aj názov je oprávnený stačí spojnú šošovku nasmerovať na slnko a hľadať kedy výsledný obraz slnka ktorý vytvorí na drevo alebo ešte lepšie na ruku a hneď je každému jasné prečo ohnisko no a vzdialenosť toho horúceho bodu čiže prevráteného obrazu slnka od stredu šošovky je ohnisková vzdialenosť.Objektív sa správa ako vypuklá šošovka samozrejme je korigovaný inými členmi preto je výpočet o niečo zložitejší a je to v podstate vždy kdesi v strede prvého člena,zámerne neuvádzam žiadne vzorce lebo to je nadlho koho ho viac zaujíma nájde si sám.

Sú všetky šošovky napr. 600mm teleobjektívu, ktorý je fyzicky dlhý 500mm, optickou sústavou?

Optickou sústavou nie je len jedna jediná optická šošovka samotná ale takýto objektív neexistuje samotná šošovka má všetky existujúce optické vady každý objektív aj keď sa v konečnom dôsledku správa ako jediná vypuklá šošovka je korigovaný sústavou šošoviek teda všetky objektívy počnúc tým úplne prvým zhotoveným podľa výpočtov nášho rodáka J.M.Petzvala sú optickou sústavou No a ak má zmienený 600mm objektív len pol metra tak má v sebe zabudovaný pevný telekonvertor o ktorom sa výrobca nezmieňuje a veď aj načo mnoho zákazníkov by zbytočne odradil a v skutočnosti bol istotne vypočítaný a vyrobený ten najlepší kompromis medzi veľkosťou a kvalitou optického výstupu,samozrejme ak by mal ten objektív aj 600mm skutočnej dĺžky optický výstup by bol ešte lepší menej členov menej nežiadúcich odrazných plôch teda menšia strata svetelnosti , kontrastu, menšia vinetácia atď aj by bol lacnejší na výrobu ale bola by to rúra ktorej by sa každý zľakol tak teraz si vyber čo je lepšie.

Asi ste nepochopili moju otázku. Pýtal som sa, či všetky optické členy v takomto objektíve, tvoria dokopy optickú sústavu? Pýtam sa, lebo ma to zaujíma.

Nebral by som to doslova s tou rozptylnou šošovkou, že je to vždy telekonvertor. Napríklad Fuji 90mm F2,0 ich má v optickej sústave 4ks a nielen vzadu. Je to len súčasť optickej sústavy, ktorá skracuje objektív a vhodne narába so svetlom, ktoré prešlo do objektívu.Do konštrukcie objektívov vstúpili aj s fresnelovou šošovkou, čím ušetrili na dľžke objektívu a kupodivu dokázali optickú chybu skorigovať. Je kopec nových materiálov a povlakových vrstiev, ktoré menia optické vlastnosti fakt radikálne. Ale fyzikálne zákonitosti ostali. Len tým, že sú mnohé nové technologické možnosti, tak nové objektívy sa dajú fakt veľmi dobre naladiť a vyrobiť.

Samozrejme že nie každá rozptylka je telekonvertor , ale ani telekovertor nie je iba rozptylka samotná ale korigovaná sústava ktorá sa správa ako rozptylka kombináciou spojky rozptylky sa korigujú optické chyby je ich veľa, ale už sme zašli priďaleko v diskusii to rozpisovať nemá zmysel to je na hlbšie štúdium už som písal koho to zaujíma nájde si.

Nie som profesionálny optik len si zo školy pamätám lebo ma optické výpočty veľmi bavili že všetko čo má viac ako jeden člen je optická sústava a robili sme preto výpočty ako pre optickú sústavu a objektív je optická sústava vytvorená z viacerých optických sústav lebo každý má určitý počet členov a skupín ktoré tvoria samostatnú optickú sústavu pre každú platia osobitné výpočty a pre celok optickú sústavu optických sústav čiže hotový celý objektív zase ďalšie výpočty.

Takže všetky optické členy v objektíve tvoria spolu dokopy optickú sústavu.
V tom prípade vaša definícia ohniskovej vzdialenosti neplatí. "Ohnisková vzdialenosť pre objektívy (optickú sústavu) sa definuje ako kolmá vzdialenosť od prvého členu na matnicu"
Taktiež neplatí Vaša veta "Jednoducho, napr.500mm teleobjektív musí byť 500mm dlhý aj fyzicky" Väčšina objektívov vrátane širokouhlých nemá fyzickú dĺžku zhodnú s ohniskovou vzdialenosťou.
Taktiež neplatí Vaše "a je to (stred ohniskovej sústavy) v podstate vždy kdesi v strede prvého člena"
A neplatí ani to, že teleobjektívy, ktorých fyzická dĺžka sa nerovná ohniskovej vzdialenosti sú slabšie, lebo majú v optickej sústave akýsi pevný telekonvertor, a ak by tak nebolo, boli by opticky lepšie. Veď teleobjektívy patria k tým najostrejším, dokonca aj rebríčku ostrosti DXOmark s prehľadom kraľuje takýto "okyptený" teleobjektív.

Doštuduj si teóriu optiky. Začni gymnaziálnou fyzikou a postupne pridávaj. Zistíš, že život môže byť plný prekvapení... Tvoje posledné dve vety Ťa prezradili.

Prezradili? Ja sa pýtam a budem rád ak mi nezrovnalosti v komentári, na ktorý ste reagovali vysvetlíte.
Takže Vy súhlasíte s tvrdeniami: "Ohnisková vzdialenosť pre objektívy sa definuje ako kolmá vzdialenosť od prvého členu na matnicu"?
"Jednoducho, napr.500mm teleobjektív musí byť 500mm dlhý aj fyzicky"?
"a je to (stred ohniskovej sústavy) v podstate vždy kdesi v strede prvého člena"
"objektív je optická sústava vytvorená z viacerých optických sústav"
Neprotirečí si to tak trochu?
Ak výrobca udáva ohniskovú vzdialenosť objektívu (teda jeho optickej sústavy, tj. všetkých jeho optických členov)600mm a ten má fyzicky 450mm, podľa toho čo píše robertondrejovič, výrobca buď klame, alebo sa sakra sekol vo výpočtoch.

Môžete mi miesto mínuska na moju otázku "Sú všetky šošovky napr. 600mm teleobjektívu, ktorý je fyzicky dlhý 500mm, optickou sústavou?", na ňu radšej odpovedať? Ja sa rád niečo naučím (bez irónie).

Ak má 600mm objektív len 500 mm fyzickej dĺžky to znamená že má v skutočnosti 500 mm ohniskovej vzdialenosti lebo obrázok či už z jedinej šošovky alebo z optickej sústavy sa premietne vždy len do ohniska pri zaostrení na nekonečno inak sa to mierne posúva to ale teraz nieje podstatné. Prečo potom výrobca uvádza 600mm , podvádza ? Ak ide o názov skutočnej ohniskovej vzdialenosti tak áno, ak ide o to čo sa reálne zobrazí na snímač a v hľadáčiku tak nie ,v zadnej časti je vstavaná rozptylná optická sústava ktorá obraz roztiahne aj mimo snímač vidieť to byť nemusí je to zatienené už v konštrukcii objektívu a na snímač sa premietne výrez taký ako keby mal objektív 600 mm ktoré nemá lebo je len 500mm dlhý a teda aj platí stále že ohnisková vzdialenosť je kolmá vzdialenosť od prvého optického člena po matnicu v našom prípade snímač lenže tá skutočná fyzikálna nie tá čo je uvedená na štítku objektívu.Toto je prípad teleobjektívu tu je to relatívne jednoduché ,najťažšie a najzložitejšie na výpočty a výrobu sú širokouhlé objektívy a hlavne širokouhlé zoomy aj tu platí že obrázok sa vykreslí pri nekonečne len v ohnisku 12 mm širokouhlý dlhý oveľa viac má skutočnú ohniskovú vzdialenosť inú len táto zložitá optická sústava vykreslí na snímač ,zámerne uvádzam na snímač všetko ostatné je úmyselne orezané to čo šošovka z 12mm ale tá by musela byť aj 12 mm od snímača a to je možné len v telefóne alebo iných malých fotiacich zariadeniach.Ak sa to aj teraz nepochopilo ja už neviem ako to vysvetliť treba sa obrátiť na toho kto má pedagogický talent,ja ho nemám.

Musim odmerat moj 70-200 ked pridem domov lebo urcite nema 200mm.

Súhlasím pokiaľ by sa jednalo o veľmi jednoduchú optickú sústavu. V optickej sústave sa nachádzajú mnohokrát konvexnokonkávne optické členy na elimináciu optických chýb vznikajúcich lomom svetla a tie váš veľmi zjednodušený výpočet silne nabúrajú. Skrátka niektoré šošovky sú vyrobené tak, že zväčšujú inak v strede a inak na okraji. A máte po jednoduchom výpočte...Taktiež fresnellová šošovka(myslím, že ju používa aj Tamron na 70-200mm, 2,8mm, G2) vám podstatne skráti dľžku objektívu. Taktiež u každého objektívu nie je potrebné vysúvať len predný člen na zväčšovanie ohniskovej vzdialenosti, ale posúvať vnútornú skupinu, alebo jednotlivé šošovky bez potreby predlžovania celkovej dľžky objektívu. A nie je to podvod, len optická fyzika.

Správne sa pýtate. Neplatí to. Optická sústava obsahuje rozptylky, ktoré fyzicky skracujú objektívy. Platilo by to pri sústave dvoch šošoviek, ale medzi ne sa vsúva napríklad pri ďalekohľadoch tzv. Barlowova šošovka. Taktiež som to písal hore, Fuji má aj pri pevnej 90mm 4 ks rozptyliek. A takto to majú všetci výrobcovia optík. Ak si to chcete porátať, tak tu je "zjednodušené" vysvetlenie a výpočet.

Správne sa pýtate. Platilo by to len v prípade jednoduchej optickej sústavy napr. dve konkávne šošovky v jednoduchom ďalekohľade. Ale medzi ne sa vkladajú rozptylky a zložitejšie optické sústavy, ktoré skrátia celkovú dľžku ďalekohľadu. Ak si to chcete pozrieť, poprípade aj porátať, tak tu je link napríklad na Barlowovú šošovku: http://www.astrophoto.sk/2013/02/zmena-ohniskovej-vzdialenosti-objektivu/

Pýtal som sa Hakuna Matata. Vy ste mi už odpovedali.
Vy ste tu dali definíciu ohniskovej vzdialenosti, ktorá vlastne nepasuje na žiadny objektív a vysvetľujete to tým, že je nejaká "skutočná ohnisková vzdialenosť" a to čo udáva výrobca je zavádzanie, lebo do sústavy sú zaradené ďalšie členy. No ale obaja sme sa zhodli na tom, že aj tie sú súčasťou optickej sústavy .
Takže môj 50mm objektív má podľa Vašej "skutočnej ohniskovej vzdialenosti" viac ako 80mm. Zaujímavé, že sa s tým výrobca nepochválil, však?
Vaša definícia (aj keď tiež trochu nepresná) naozaj platí len pre jednoduchú šošovku, lebo tam sa stred ohniskovej sústavy skutočne nachádza v strede prvého (teda jediného) optického člena. Pri objektíve, teda sústave šošoviek, sa tento stred môže nachádzať pred, alebo za týmto miestom. A práve na to slúžia tie zložité výpočty, aby sa tento stred určil.
Ja veľmi dobre chápem, čo píšete.

Ja netvrdím, že výrobcovia tam tie akože telekonvertory nedávajú, akurát prezentovať to ako nejaké zavádzanie je nezmysel, lebo oni sú súčasťou optickej sústavy. To o následnom znížení optickej kvality je tiež možno len v teoretickej rovine. Tu rebríček najostrejších objektívov od Canonu. Mimochodom tie pevné teleobjektívy 300, 400, 500, 600 majú veľmi podobný optický dizajn, ale kým dva sa blížia deklarovanou ohniskovou vzdialenosťou svojej fyzickej dĺžke, druhé dva sú podstatne kratšie. Tak je v nich ten "telekonvertor" alebo nie?

Asi by bolo lepšie nazývať telekonvertorom dodatočnú optickú sústavu, ktorá sa dá odobrať , alebo vložiť medzi telo foťáku a objektív. Inak tento pojem stráca význam. Rozptylky(konvexné šošovky) tvoria bežnú súčasť asi každého objektívu. A preto by ich som nenazýval telekonvertorom. Myslím si, že to bol skôr nepresný preklad. A ani v prípade, že sa nachádzajú v zadnej časti objektívu, ak sú tam neodoberateľne súčasťou optickej sústavy. Neviem si predstaviť systém objektívu, ktorý by umožňoval v tele objektívu telekonvertor vyklopiť niekde mimo optickú sústavu. Možno systémom zrkadiel, hranolov...

Neviem odkial pokial sa to ma merat, moj 70-200 ma 13-14cm. Mne sa vzdy zdalo, ze ten stary EF 70-200 fotil lepsie ako tento RF.

Orientačne vždy od predného člena ak sa pri zoome ktorý sa vysúva aj z vonku je to jednoduchšie ak to má vnútorne lebo každý zoom sa musí vysúvať len je to skryté v konštrukcii objektívu tak pri každej ohniskovej vzdialenosti od optického člena ktorý mení ohniskovú vzdialenosť to je ťažšie vidíš ho len s predu ak pozeráš dnu. Vidí sa ti že starý jednoduchší objektív kreslí lepšie, asi len ty si pochopil o čom boli moje príspevky ,darmo mi tu vypisujú že moderná optika pozná Fresnelou šošovku,kovexné ,konkávne,dvojvypuklé,ploskovypuklé,dutovypoklé,asférické atď,to všetko dávno ovládam,fyziku nemožno oklamať najlepšie optické výsledky bude mať vždy čo najjednoduchšia optická sústava čím viac členov tým pre optický výsledok aj problém lebo sa stráca kontrast ,ostrosť jemných detailov a mnoho iného spôsobuje to viac odrazných plôch, viackrát sa není prostredie sklo vzduch, konštrukcia objektívu má vnútri rôzne výstupky prechody znova nežiadúce odrazné plochy ideálne by bolo aby stena vo vnútri objektívu bola rovná a 100% čierna. Dnešný konštruktéri nehľadajú cestu ako urobiť dokonalé optické dielo to dávno vedia nie je to pri dnešných technických možnostiach nejak náročné ,ale boli by to strach naháňajúce ťažko predajné rúry , vždy hľadajú kompromis medzi veľkosťou ,hmotnosťou a kvalitou aby to bolo aj predajné a to je veľmi ťažká úloha klobúk dolu pred inžiniermi čo navrhujú objektívy, mnohokrát sa im naozaj zadarí, niekedy menej ale opakujem úlohu majú veľmi ťažkú.

Ešte sa doplním existuje ešte jeden faktor ktorý veľmi komplikuje výpočty a návrhy konštruktérov objektívov ak nieje vôbec ten najťažší a to je výsledná predajná cena pochopiteľne by mala byť čo najmenšia ,darmo im vo výpočte vyjde perfektný objektív ak je vysoká cena , ak chcú predať musia počítať znova a hľadať iné riešenie, je tu veľa vecí ktoré idú proti sebe.

mozno by bolo dobre dat si pozor na bodky a ciarky a chapalo by ta viac ludi fakt je tomu tazko rozumiet, ale nie z odborneho hladiska, ale z hladiska syntaxu..

Dik za postreh, nabudúce sa budem viac snažiť, hoci pravopis a slohy neboli nikdy moje obľúbené predmety.

Ono asi stacia ciarky a bodky.. ..lebo ide ide veta a zrazu som v druhej a neviem o tom..a nedava mi to potom vyznam.. ..

Niektoré objektívy ako Nikon 180-400 (ten bol myslím prvý), Canon 200-400 alebo Olympus 150-400, majú skutočný telekonvertor v tele (na každom z nich vidno aj výstupok, bez ktorého by v tele objektívu nebol priestor na vysunutie tejto optickej sústavy.
Ja som myslel "utajené telekonvertory", ktoré dávajú výrobcovia to teleobjektívov, aby nás oklamali .

Cena za túto vecičku bude asi astronomická? To asi nebude nič pre smrteľníka.

Treba si pozrieť optické zloženie akéhokoľvek teleobjektívu, výrobca sa z tým zvyčajne aj chváli je to zverejnené. Tá optická sústava ktorá je vzadu , to je korigovaná sústava ktorá sa správa ako rozptylka a teda telekonvertor. Ak by mohol byť objektív dlhý tak ako aj udáva ohniskovú vzdialenosť vzadu by nemuselo byť úplne nič a predná čo najjednoduchšie skorigovaná optická sústava by premietla dokonalý obraz v ohnisku teda na snímači . Ak chceme získať čo najdokonalejší optický výstup potrebujeme čo najmenej možnú jednoduchú optickú sústavu bez čo len jediného prvku navyše, ktorý nie je nevyhnutne treba ,aj bez prekážok v tubuse objektívu.Prečo,to som písal vyššie.Výrobcovia objektívov nás neklamú, uvedená ohnisková vzdialenosť vykresľuje na snímač zorný uhol aký má pri svojej uvedenej ohniskovej vzdialenosti vykresľovať a tá skutočná fyzická ohnisková vzdialenosť je pre každého bezpredmetná aj tak málokto vie čo to vlastne je.

No práve je to úplne naopak . Jednouchá šošovka mala veľa optických vád, preto sa začali pridávať ďalšie optické prvky a pokračuje to dodnes a čím novšie objektívy, tým je ich viac, aby sa obraz viac priblížil dokonalosti. Takisto sa pridávajú ďalšie optické členy kvôli skráteniu fyzickej dĺžky objektívu, kvôli fungovaniu AF, ďalšie kvôli stabilizácii, atď. To práve pochopil Pecval, ktorého ste spomínali. Stavím sa, že ani jeho objektív už nespadal do Vašej definície . No a všetky tie optické členy v objektíve tvoria jednu optickú sústavu. To je to, čo Vi stále nedokážete pochopiť a stále dookola opakujete to isté.
Chyby spôsobené veľkým množstvom optických členov, o ktorých píšete majú za následok znižovanie kontrastu a zvyšovanie množstva odleskov. To je ale riešené stále dokonalejšími antireflexnými vrstvami. Preto dnes objektív s 20 a viac optickými členmi môže mať lepší kontrast, ako starý objektív s piatimi.
Vy sám ste sám ste toho dôkazom, lebo na svoj fotoaparát s množstvom megapixelov si nenasadíte "dokonalý jednoduchý objektív s pár optickými členmi", ale komplikovaný s množstvom skla.
Áno, fyzika sa nedá oklamať ale práve Vi tu zavádzate, aj keď nevedomky a šírite tak tieto svoje domnienky ďalej.
Mne neide o to vyhrať tu nejakú slovnú prestrelku, ale sme na fotografickom portáli a takéto pokrivené teórie môžu pomýliť ďalších ľudí.

Myslím si že je najvyšší čas ukončiť z mojej strany diskusiu na túto tému , jeden o voze druhý o koze, ale aj tak bolo mi cťou, príjemný deň.

Zas si protirečíte. Takže výrobcovia robia komplikované objektívy s množstvom skla a zložitou konštrukciou, vynakladajú finančné prostriedky na vývoj antireflexných povlakov a ďalších špeciálnych prvkov a to všetko na to, aby na nás zarobili? Takže keby vyrobili ten dokonalí konštrukčne jednoduchý objektív, tak by ich to stálo viac?
No ja by som si napr. takú 40 cm dlhú, ale opticky dokonalú štyristovku rád kúpil.

Nám ako deťom vždy vraveli, že múdrejší ustúpi a ja by som rád do toho raz dorástol, no nedarí sa mi.
Vo Vašom prvom príspevku ste uviedli nesprávnu definíciu ohniskovej vzdialenosti objektívu a tú ste ďalej rozvíjali o ďalšie omyly. Tam nieje žiadna polemika, ako píšete- je to fyzika. Viem, že nikto nebude kvôli tomu robiť lepšie, alebo horšie fotky, ale sme na fotoportáli a ohnisková vzdialenosť je dosť podstatný pojem.
Nemyslím, že píšeme každí o inom, skôr je to tak, že jeden s nás sa proste mýli. Ja nemám problém uznať, že som to ja, ale Vaše teórie odporujú logike.
Ďakujem, prepáčte a veľa dobrých záberov prejem.

Tiez mam pocit ze sa bavite o dvoch roznych veciach, ale mozno sa mylim, lebo som to len v rychlosti prebehol. Robert v podstate chce povedat ze 400mm objektiv ma mat 400mm, inak je tam zabudovany telekonvertor? Otecadams hovori ze to neznamena ze ten objektiv nemoze byt kvalitny? Tie veci sa mi nevylucuju... A este sa dotahujete na tom ci je alebo nie je to zavadzanie? Vec pohladu myslim a myslim ze oba su spravne, lebo vseci chceme, aby v tomto smere to robili ako to robia, lebo velke opachy sa dnes uz nechcu nosit skoro nikomu. A este riesite co je a nie je sucastou optickej sustavy, ale to mi pride pre tuto debatu nepodstatne, skor podstatne je ze je nou skoro vzdy aj interny telekonvertor.

Zaujímavé. Dík za info. Pozriem si ako poriešili odklopenie telekonvertora. S tvojou poslednou vetou nesúhlasím. Skôr je za tým zámer ušetriť na vývoji a použiť nejaký už vyvinutý objektív a predľžiť jeho ohniskovú vzdialenosť pomocou ďalšej optickej sústavy-telekonvertora.

Pardon, žiadny utajený telekonvertor nieje. Bola to nevydarená irónia.

.

Budem rád, ak to niekomu pomôže. Lektoroval prof. Ján Šmok.

Všetko je v poriadku. Výrobcovia sa snažia vyrobiť pre nás čo najlepšie objektívy, a samozrejme na tom čo najviac zarobiť . To o tom "pevnom" telekonvertore je nezmysel. A 400-vka nemusí mať 400mm, tak ako 12-ka nemusí mať 12mm. Celé to bolo debatované kvôli nesprávnej definícii ohniskovej vzdialenosti v druhom komentári.
Je ťažké sa zorientovať, keď aj vikipedia uvádza rovnako nesprávnu definíciu.
Ja som našiel hodnoverné informácie až v starej knihe od tohoto pána: https://www.databazeknih.cz/zivotopis/jan-smok-15277

Špeciálne šošovky používam v CO2 laseri. S posunom ohniska. Nemá jediný bod zaostrenia , ale priamku, aby lúč bol koncentrovaný nie v bode, ale v krátkej priamke. Je to dobré na rezanie materiálu, aby bol rovný -kolmý rez bez úkosu. Dosahuje sa to zakrivením šošovky, ktorá ma iné zväčšenie v strede a iné na okraji. A aby to nebolo také jednoduché, tak aj zakrivené a povlakované tak, aby sa lúč neodrážal od materiálu cez šošovku späť a odrážal znova do rezu.

Nedá sa využiť vo fotografii? Zaostrovanie by bolo jednoduchšie .

Toto by si veru nevyužil