STANLEY CUP 2015

    Dňa 20. a 21. augusta 2015 zazvonila poštárka na menovku s nápisom Marián Hossa a tretíkrát doručila pohár lorda Stanleyho do jeho rúk.Ja som dostal od Mariána obrovskú dôveru a mohol som s ním a pohárom stráviť celé dva dni.    

    Nebolo ľahké presvedčiť ho, detaily si však nechám pre seba, pretože nie sú dôležité. Dôležité je, že moje portfólio už obsahuje práce, ktoré som mohol prezentovať a ktoré mi pomohli. 

    Celý dvojdňový program bol nabitý a pre mňa ako fotografa veľmi náročný. Náročný najmä z hľadiska koncentrácie - celkový čas mojej pohotovosti bol 30 hodín. Únava je veľký nepriateľ reportážneho fotografa, nie je ľahké sústrediť sa a neprestať vnímať udalosti. Taktiež bolo nutné zvládnuť nosenie techniky - každá časť programu sa odohrávala na inom mieste, nemohol som si objektívy uložiť do kúta a iba v prípade potreby ich vymieňať. Nie veru, celá brašňa stále na fotografovi a hýbeme sa - Nikon D700 a D800, Nikkor 14-24, Nikkor 85, Nikkor 80-200 a Sigma 50. Samozrejme, na chrbte ešte ruksak s jedlom a pitím.  Niežeby Marián neposkytol občerstvenie, ale to nebolo k dispozícii všade a zásoby som radšej mal pri sebe. Počas celej akcie som sa stretol s veľmi ústretovým prístupom od všetkých organizátorov, takže po tejto stránke som mal vytvorené ideálne podmienky.

    Musím povedať, že som bol neskutočne prekvapený a fascinovaný ako to celé zvládol Marián. 80% celého programu spočívalo v tom, že sa fotografoval pri pohári s fanúšikmi. A to prosím pekne stále s úsmevom a veľmi ochotne (pozorne som sledoval, či nie je otrávený, ale verte, že ani náznak niečoho takého som nezbadal).

    Moja fotografické pôsobenie spočívalo v tom, že som mal voľnú ruku a fotografoval som to, čo zaujímalo mňa a čo som ja chcel v reportáži mať. Mal som prístup všade, kde bol Marián a pohár, vrátane súkromných častí programu. Ako som už písal, väčšina programu spočívala v pózovaní s fanúšikmi, takže nebolo jednoduché nájsť niečo zaujímavé. Snažiť som sa musel o to viac. 

    Najsilnejším zážitkom pre mňa je a ostane moment, kedy som chytil vidličku, napichol bryndzový piroh, ktorý oddychoval v striebornom Stanley Cupe a vložil som si ho do úst. Ja viem, že v reporte to neuvidíte a vlastne to s ním ani nesúvisí, no snáď mi odpustíte, že som to tu spomenul.

    Kamión, ktorý viezol Mariána s pohárom cez celý Trenčín, bol výbornou prezentáciou a obyvatelia Trenčína tomu vytvorili skvelú kulisu. Na jednej z fotografií môžete vidieť chlapca, ktorý popri kamióne vydržal bežať snáď po celej trase. Nepamätám si, kedy sa pripojil, no jednoznačne bol najvytrvalejsí zo všetkých. Ak ho niekto z vás spoznal, pošlite mu link, iste sa poteší.

    Celý program bol ukončený routom na hrade, kde samozrejme boli aj ďalšie hokejové hviezdy a mnohé známe osobnosti. Tieto však na fotografiách budete hľadať márne. Nefotil som ich. Po prvé preto, lebo ma z pohľadu reportáže nezaujímali a mojím cieľom bolo zobraziť počas týchto dvoch dní najmä Mariána a Stanley Cup. A po druhé preto, lebo taká bola aj dohoda s Mariánom, že na fotografie hostí počas súkromnej akcie nie je dôvod. Všetky zverejnené fotografie boli Mariánom Hossom odsúhlasené, preto ich môžete teraz vidieť aj vy.