Na vlastnej koži som si už mnohokrát skúsil, aké sú úskalia wild fotografie a často krát sa z fotenia vraciam s prázdnou kartou. Napriek tomu však považujem wild za niečo krásne, kde sa človek môže aspoň na chvíľu odpútať od civilizácie a na chvíľu sa dotknúť panenskej divočiny. V tomto článku by som chcel stručne v pár bodoch zhrnúť úskalia wild fotografie na základe mojich doterajších skúseností. Týmto článkom by som samozrejme nechcel znevažovať alebo podceňovať iné fotografické žánre, píšem iba z pohľadu toho, s čím sa stretávam a čo zažívam takmer na mojom každom fotodobrodužstve.
1. Technika
Vo fotografických kruhoch momentálne čoraz častejšie znie veta, že fotografiu robí fotograf a nie technika. Samozrejme to platí aj v tejto oblasti, no technické požiadavky pri tomto druhu fotografie sú do výraznej miery limitujúce. Divo žijúce zvieratá sa fotia väčšinou v podmienkach chudobných na svetlo, často krát ide o pomerne rýchlo sa pohybujúce objekty v doslova prašnom a vlhkom prostredí. Zároveň netreba zabudnúť, že sa zvieratá takmer výlučne pohybujú v miestach len veľmi ťažko dostupných pre človeka a sú veľmi plaché. Z týchto dôvodov sa tak hlavnými technickými požiadavkami stáva svetelnosť, rýchlosť, dlhé ohnisko, presné a rýchle ostrenie a v neposlednom rade čo najvyššie použiteľné ISO, kresba a odolnosť techniky. Tieto parametre žiaľ spĺňajú hlavne tie najdrahšie kúsky techniky, ktorých cena sa rádovo pohybuje v tisícoch resp. desať tisícoch eur. Napriek tomu však špičková technika ani zďaleka ešte nie je zárukou úspechu.
2. Vedomosti
Samozrejme vedomosti z tej či inej fotografickej oblasti sú veľmi dôležité v každom fotografickom žánri. No vo wild fotografií sú okrem vedomostí z fotooblasti nevyhnutné aj vedomosti o prírodnom prostredí a živočíchoch, ktoré chceme nafotiť. Človek musí ovládať správanie živočícha, jeho denný režim, ročný biorytmus, miesta výskytu a pohybu, jeho dominantné a menej dominantné zmysly, čím sa živí a podobne. A aby to nebolo také ľahké, tieto charakteristiky sú mnohokrát špecifické len pre jeden druh. Pokiaľ nie je fotograf po tejto stránke pripravený aspoň na priemernej úrovni, fotenie sa stáva skôr vecou náhody a nie plánovanej a tým aj úspešnej činnosti. Tomu následne zodpovedajú aj výsledky. Potom prichádza sklamanie, demotivácia a frustrácia.
3. Maskovanie
Vyššie bolo spomínaná plachosť voľne žijúcich zvierat. Aby bola technická kvalita snímku na požadovanej úrovni, fotograf sa musí dostať čo najbližšie k fotografovanému objektu. Cieľom je eliminovať poveternostné vplyvy akými sú napríklad vlnenie teplého vzduchu, či prachové častica. Dostať sa blízko dá len za pomoci dokonalého maskovania. Pri maskovaní hrajú dôležitú úlohu vedomosti o zmysloch živočíchov, pretože na ich základe si potom fotograf volí vhodný spôsob maskovania. Možností maskovania je mnoho, no dôležité je použitie toho správneho. Možno použiť prenosné kryty, stabilné kryty, maskovacie siete, prírodný materiál a niekedy stačí len využitie prírodného porastu či húštiny. No ešte ani to bohužiaľ nezaručuje úspech v podobe jedinečného snímku.
4. Čas
Čas je veličina, ktorá sa dnes pre nás stáva nedostatkovým produktom. Inak to nebude ani v tejto oblasti. Wild fotogfrafia je hlavne o obetovaní, a to najmä o obetovaní času. Často sa o wild fotografopch hovorí ako o postihnutých – samozrejme v tom správnom slova zmysle. Aj keď pripúšťam že je to vec pohľadu a názoru. Ešte pred samotným fotením musí fotograf stráviť nejaký čas získaním tých správnych vedomostí o živočíchovi. Následne sa vydáva do revíru, kde obetuje obrovské množstvo času sledovaniu zveri aby vedel, kde sa zdržiava, kde má svoje loviská a chodníčky. Hneď potom treba vymyslieť a zhotoviť dokonalé maskovanie, bez ktorého to nejde. A na záver si počkať, či sa náš vytúžený fotoobjekt objaví alebo nie. Stačí akákoľvek maličkosť, ktorá sa zvieraťu nepáči alebo nepozdáva a neukáže sa. Alebo len dnes išlo inou trasou, loví na inom mieste alebo len odpočíva a tak sa skrátka neobjaví. Samozrejme fotograf o tom nevie a vracia sa domov mnohokrát s prázdnou kartou a sklamaný, aj napriek hodinám stráveným čakaním v kryte. Ako príklad uvediem príhodu, keď som fotil myšiaky. 6 dní som po 4 hodiny mrzol v kryte pri – 10 stupňoch a z toho sa iba jeden jediný deň myšiaky ukázali a to len na pár minút. No aj napriek tomu to stálo za to a bol to nezabudnuteľný zážitok.
5. Svetlo
Na záver by som ešte rád spomenul svetlo. Svetlo je alfou a omegou fotografie. Dáva fotkám šmrnc a tú správnu atmosféru, tonalitu a farebnosť. Bez neho sa fotky stávajú mĺkve, šedé, nezaujímavé – jedným slovom mŕtve. Nech už sme splnili všetky hore uvedené podmienky, máme fantastickú techniku, šťastie – lebo zviera sa ukázalo presne tam a v takej vzdialenosti ako sme chceli, no aj tak máme smolu. Práve teraz je ostré svetlo, prší, je zamračené, je silné protisvetlo a podobne, skrátka svetlo nevhodné na dobrý záber. Ten zázračný okamih je preč, fotka je bez farieb, zašumená, jej technická kvalita je na nízkej úrovni a fotka sa stáva iba dokumentom. Nevadí, možno nabudúce. A tak sa svetlo stáva limitujúcim faktorom, ktorý urobí z fotky nádherné dielo alebo naopak nezaujímavý a nudný obrázok. Toto žiaľ platí v každom žánri fotografie.
V krátkosti som sa v tomto článku snažil zhrnúť tie najšpecifickejšie faktory, ktoré vo výraznej miere ovplyvňujú úspech alebo neúspech wild fotografa. Samozrejme, tých faktorov je ešte omnoho viac, no spomenúť všetko by bolo nad rámec tohto článku a možno aj nad rámec jednej knihy. Aj napriek svojim úskaliam je však wild fotografia niečo úžasné, fantastické a krásne. Aj keď sa fotka nevydarí, človek sa môže aspoň na chvíľu dotknúť panenskej divočiny, vyčistiť si hlavu a zabudnúť na problémy a starosti všedných dní. Zažiť neopakovateľné chvíle a vydieť to, čo bežní ľudia za celý svoj život neuvidia a nezažijú . A to aj napriek tomu, že príroda je stále okolo nás, sme jej súčasťou a stačí málo a človek sa jej môže aspoň na chvíľu dotknúť a obdivovať ju.
1. Technika
Vo fotografických kruhoch momentálne čoraz častejšie znie veta, že fotografiu robí fotograf a nie technika. Samozrejme to platí aj v tejto oblasti, no technické požiadavky pri tomto druhu fotografie sú do výraznej miery limitujúce. Divo žijúce zvieratá sa fotia väčšinou v podmienkach chudobných na svetlo, často krát ide o pomerne rýchlo sa pohybujúce objekty v doslova prašnom a vlhkom prostredí. Zároveň netreba zabudnúť, že sa zvieratá takmer výlučne pohybujú v miestach len veľmi ťažko dostupných pre človeka a sú veľmi plaché. Z týchto dôvodov sa tak hlavnými technickými požiadavkami stáva svetelnosť, rýchlosť, dlhé ohnisko, presné a rýchle ostrenie a v neposlednom rade čo najvyššie použiteľné ISO, kresba a odolnosť techniky. Tieto parametre žiaľ spĺňajú hlavne tie najdrahšie kúsky techniky, ktorých cena sa rádovo pohybuje v tisícoch resp. desať tisícoch eur. Napriek tomu však špičková technika ani zďaleka ešte nie je zárukou úspechu.
2. Vedomosti
Samozrejme vedomosti z tej či inej fotografickej oblasti sú veľmi dôležité v každom fotografickom žánri. No vo wild fotografií sú okrem vedomostí z fotooblasti nevyhnutné aj vedomosti o prírodnom prostredí a živočíchoch, ktoré chceme nafotiť. Človek musí ovládať správanie živočícha, jeho denný režim, ročný biorytmus, miesta výskytu a pohybu, jeho dominantné a menej dominantné zmysly, čím sa živí a podobne. A aby to nebolo také ľahké, tieto charakteristiky sú mnohokrát špecifické len pre jeden druh. Pokiaľ nie je fotograf po tejto stránke pripravený aspoň na priemernej úrovni, fotenie sa stáva skôr vecou náhody a nie plánovanej a tým aj úspešnej činnosti. Tomu následne zodpovedajú aj výsledky. Potom prichádza sklamanie, demotivácia a frustrácia.
3. Maskovanie
Vyššie bolo spomínaná plachosť voľne žijúcich zvierat. Aby bola technická kvalita snímku na požadovanej úrovni, fotograf sa musí dostať čo najbližšie k fotografovanému objektu. Cieľom je eliminovať poveternostné vplyvy akými sú napríklad vlnenie teplého vzduchu, či prachové častica. Dostať sa blízko dá len za pomoci dokonalého maskovania. Pri maskovaní hrajú dôležitú úlohu vedomosti o zmysloch živočíchov, pretože na ich základe si potom fotograf volí vhodný spôsob maskovania. Možností maskovania je mnoho, no dôležité je použitie toho správneho. Možno použiť prenosné kryty, stabilné kryty, maskovacie siete, prírodný materiál a niekedy stačí len využitie prírodného porastu či húštiny. No ešte ani to bohužiaľ nezaručuje úspech v podobe jedinečného snímku.
4. Čas
Čas je veličina, ktorá sa dnes pre nás stáva nedostatkovým produktom. Inak to nebude ani v tejto oblasti. Wild fotogfrafia je hlavne o obetovaní, a to najmä o obetovaní času. Často sa o wild fotografopch hovorí ako o postihnutých – samozrejme v tom správnom slova zmysle. Aj keď pripúšťam že je to vec pohľadu a názoru. Ešte pred samotným fotením musí fotograf stráviť nejaký čas získaním tých správnych vedomostí o živočíchovi. Následne sa vydáva do revíru, kde obetuje obrovské množstvo času sledovaniu zveri aby vedel, kde sa zdržiava, kde má svoje loviská a chodníčky. Hneď potom treba vymyslieť a zhotoviť dokonalé maskovanie, bez ktorého to nejde. A na záver si počkať, či sa náš vytúžený fotoobjekt objaví alebo nie. Stačí akákoľvek maličkosť, ktorá sa zvieraťu nepáči alebo nepozdáva a neukáže sa. Alebo len dnes išlo inou trasou, loví na inom mieste alebo len odpočíva a tak sa skrátka neobjaví. Samozrejme fotograf o tom nevie a vracia sa domov mnohokrát s prázdnou kartou a sklamaný, aj napriek hodinám stráveným čakaním v kryte. Ako príklad uvediem príhodu, keď som fotil myšiaky. 6 dní som po 4 hodiny mrzol v kryte pri – 10 stupňoch a z toho sa iba jeden jediný deň myšiaky ukázali a to len na pár minút. No aj napriek tomu to stálo za to a bol to nezabudnuteľný zážitok.
5. Svetlo
Na záver by som ešte rád spomenul svetlo. Svetlo je alfou a omegou fotografie. Dáva fotkám šmrnc a tú správnu atmosféru, tonalitu a farebnosť. Bez neho sa fotky stávajú mĺkve, šedé, nezaujímavé – jedným slovom mŕtve. Nech už sme splnili všetky hore uvedené podmienky, máme fantastickú techniku, šťastie – lebo zviera sa ukázalo presne tam a v takej vzdialenosti ako sme chceli, no aj tak máme smolu. Práve teraz je ostré svetlo, prší, je zamračené, je silné protisvetlo a podobne, skrátka svetlo nevhodné na dobrý záber. Ten zázračný okamih je preč, fotka je bez farieb, zašumená, jej technická kvalita je na nízkej úrovni a fotka sa stáva iba dokumentom. Nevadí, možno nabudúce. A tak sa svetlo stáva limitujúcim faktorom, ktorý urobí z fotky nádherné dielo alebo naopak nezaujímavý a nudný obrázok. Toto žiaľ platí v každom žánri fotografie.
V krátkosti som sa v tomto článku snažil zhrnúť tie najšpecifickejšie faktory, ktoré vo výraznej miere ovplyvňujú úspech alebo neúspech wild fotografa. Samozrejme, tých faktorov je ešte omnoho viac, no spomenúť všetko by bolo nad rámec tohto článku a možno aj nad rámec jednej knihy. Aj napriek svojim úskaliam je však wild fotografia niečo úžasné, fantastické a krásne. Aj keď sa fotka nevydarí, človek sa môže aspoň na chvíľu dotknúť panenskej divočiny, vyčistiť si hlavu a zabudnúť na problémy a starosti všedných dní. Zažiť neopakovateľné chvíle a vydieť to, čo bežní ľudia za celý svoj život neuvidia a nezažijú . A to aj napriek tomu, že príroda je stále okolo nás, sme jej súčasťou a stačí málo a človek sa jej môže aspoň na chvíľu dotknúť a obdivovať ju.
Pridaj komentár
