Hore

From Skye to Edinburgh 2/4

Je 15.8 okolo 8 hodiný ráno a začína sa náš štvrtý deň výletu. Dnes nás čaká polhodinový presun autobusom z Broadfordu, kde sme prespávali do mestečka Shiel Bridge, kde sa napojíme na ďalšiu neoficiálnu trasu.

1. časť

http://www.ephoto.sk/komunita/clanky-uzivatelov/1290/from-skye-to-edinburgh-1-4/

 

Cape Wrath Trail

Trasa vedúca z Fort Williamu na sever Škótska do oblasti Cape Wrath. Neoficiálna a neznačená trasa. Nás čakal úsek dlhý približne 110km z mestečka Shiel Bridge do Fort Williamu.

Deň 4.


Budíme sa na neprestávajúci dážď. Raňajkujeme v stane a vyčkávame či sa počasie neumúdri a neprestane pršať aspoň na polhodinu. Do príchodu autobusu máme asi hodinu a pol. Po dlhých 40 minútach konečne prestáva a tak sa teperíme von zo stanu. Prichádza druhá smola dňa. Moje chodidlo sa rozhodlo, že ma tento deň nebude počúvať a ledva chodím.  Už takto nemáme veľa času a ešte si musíme ísť nakúpiť. V obchode nás čaká tretia smola tohto dňa. Pani predavačka nás nechcene zdržala a autobus nám odišiel. Dnes sme mali prejsť 30km úsek a začínať na obed nebolo práve najlepšie riešenie. Zhodnotili sme situáciu a dohodli sme sa, že sa presunieme autobusom až do Fort Williamu. Budeme mať aspoň náskok ak by sa opäť niečo pokazilo. Po 2 hodinovej ceste autobusom vystupujeme vo Fort Williame. 

 Čakalo nás milé prekvapenie, miestna atrakcia. Tento vlak ste si mohli všimnúť vo filmoch o Harry Potterovi. Po odchode vlaku sme sa vybrali do kempingu Glen Nevis, kde sme sa ubytovali na 2 noci, 26 libier za 2 osoby a stan. Kemping bol obrovský a dobre udržiavaný. Najlepší kemping na celej našej túre. Po postavení stanu a osprchovaní sa sme šli do miestnej reštaurácie. Tento deň voľna nám dobre padol, a tie 3 pivá tiež. V dobrej nálade sme sa pobrali k stanom. Zaspával som dúfajúc, že zajtra bude super počasie a moja noha sa spamätá.

Deň 5. 

Dnes máme v pláne poldňovú túru na najvyšší vrch Spojených Kráľovstiev. Ben Nevis (1344mnm). Možno si poviete, že to nie je až tak vysoko, ale kemping sa nachádzal v nadmorskej výške asi 70mnm. Všetky nepotrebné veci nechávame v stane, berieme si jeden batoh, foťáky, 1,5 litrovú vodu, keksíky a vetrovky. Náš plán bol "vybehnúť" si hore. Dokopy má túra 15km a úvadzací čas je 7 hodín tak uvidíme ako sa nám to podarí. 

Naberáme brutálne tempo a obiehame obrovské množstvo turistov. V nižšej nadmorskej výške je počasie super. Teplota je ideálna na túru. Bohužial, pohľad smerom hore nebol taký uspokojujúci. Husté mraky. 

Pomaly vchádzame do mrakov a začína pršať a fúkať silný vietor. Stále si však udržujeme vynikajúce tempo. Konečne sme hore... No keby tam nebola tabuľa Ben Nevis ani nevieme, že sme hore. Viditeľnosť pár metrov, úplne premočený s námrazou na vetrovkách. Bolo okolo 5 stupňov. Aj napriek tomu tam bolo okolo 50 turistov a veľa už odišlo a ešte viac ich bolo len na ceste hore. Podmienky boli také biedne, že sme sa ani neodvážili vyťahovať foťáky. Dali sme si BeBe a pustili sa na zostup. Pobavil nás ešte jeden angličan stojaci na najvyššom mieste vykrikujúc "What a nice view!" a taktiež pár američanov šomrajúcich popod nos " never again ". Počasie sa ešte viac zhoršilo. Začal fúkať silnejší vietor a aj dážď zhustol. To a vidina teplej sprchy v kempe nás utvrdila v tom, že treba zrýchliť tempo. Dorazili sme dole, celkové prevýšenie okolo 2600m a čas? 3 hodiny, 45 minút. Spokojní sme sa pobrali do kempu. Najprv teplá sprcha, potom sme všetko oblečenie vyprali a vysušili. Na to sme sa pobrali Fort Williamu nakúpiť. Večer sme ešte skočili na vynikajúcu polievku, pozreli počasie na nasledujúci deň, nečakane malo pršať a pobrali sa spať.

Deň 6. 

West Highland Way

Dnes začíname ďalšiu trasu, 151km dlhú West Highland Way. Je to najznámejšia trasa v Škótsku a potvrdilo to aj množstvo turistov, ktoré sme na tejto trase stretli.

Prvý úsek, do mestečka Kinlochleven má 24,5km. Niečo pred obedom vyrážame.

 

 Počasie sa znormalizovalo a tak sme mohli pokračovať bez problémov. No to by nebolo ono keby si z nás opäť škótske počasie neurobilo srandu. Asi v polovici túry nám do tvárí začal fúkať silný nárazový vietor. Na predstavu: Bol taký silný, že ja s batohom sme dokopy vážili asi 105kg a často som mal problém kráčať rovno. Nemali sme inú možnosť iba ďalej kráčať a bojovať s vetrom. Úsmev na tvárach nám vyčarili 2 oproti idúci turisti prezlečený do Star Wars kostýmov.

Po troch hodinách boja s počasím konečne prestáva pršať a fúkať vietor. To sme hneď využili na pauzu, občerstvenie a prezlečenie sa do teplého.

A sme tu, Kinlochleven. Malé mestečko ukryté v horách. Bolo okolo 18tej hodiny a tak sme sa rozhodli si oddýchnuť v miestnej reštaurácii. Nezdržali sme sa dlho, trebalo ešte nájsť miesto na prespanie. Tu sme však dostali závečernú facku dňa. 5 minút po odchode z reštaurácie sa spustil taký lejak, že sme do pár minút boli mokrí. Miesto na stan sme našli a v zúfalstve sme sa snažili čo najrýchlejšie postaviť stan. Zvládli sme to alebo trochu premokol aj z vnútra. A prečo facka? No v momente, keď sme dostavali stan prestalo pršať. Neostávalo nám nič iné len sa nad tým pousmiať a šupnúť si fajnej slivovice na dobrú noc. 

 Deň 7.

Cez noc nám žiadne veci nevyschli, no nevadí. Balíme sa, posilňujeme Nutellou a vyrážame. Hneď na začiatku nás čaká náročný výstup nazývaný Devil´s staircase ( diablovo schodisko ). Po jeho vyšľapaní nás čaká nádherná krajina. 

Bol to jednoduchý, ale veľmi pekný úsek. Prešli sme ho za 4 hodiny a na obed sme už vegetili v King House. 

Náš plán na tento deň bol však ešte ďalších 15km, ale o tom až v nasledujúcej časti

 

Prajem pekný deň. TL

1. časť

3. časť

4. časť

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok

Ďalší článok z kategórie

Inzercia