Hore

Železničná fotografia I.

Úvod do problematiky železničnej fotografie

Na internete možno nájsť mnoho portálov, ktoré sa venujú železniciam, taktiež existuje nespočetné množstvo železničných magazínov, kníh, či encyklopédií a tak pomocou tohto článku chcem osloviť ľudí, ktorí majú záujem o železničnú fotografiu, či už ako konzumenti, alebo samotní tvorci – fotografi. V tejto prvej časti chcem poukázať na základné techniky, ktoré treba mať na pamäti pri fotení železnice, či sa jedná o praktické informácie, alebo aj o konkrétne fotografické postupy.

Máloktorý druh fotografie v sebe obsahuje tak mnoho nespočetných komplikácii, ako práve fotenie železnice. Na pamäti treba mať nie len kompozičné, expozičné hodnoty..., ale v blízkosti trate treba dbať o zákonnosť a najmä o bezpečnosť (!).

Táto kategória fotografie v sebe skrýva niekoľko druhov. Jedná sa o fotenie rýchlo pohybujúcich sa objektov (šport, wildlife), krajinkársku fotografiu, nočnú fotografiu, niektoré druhy železničnej fotografie sú tématikou blízke street. K železničnej fotografii patrí aj fotografia architektúry a samozrejme, dokumentárna (reportážna) fotografia. Tieto spomínané aspekty z nej robia náročnú fotografickú disciplínu a fotograf, ktorý ovláda zručnosti potrebné k foteniu železnice je takpovediac pripravený fotiť akýkoľvek fotografický štýl na vysokej úrovni.

Tématiku železničnej fotografie rozdelím na cca 3 - 4 časti, kde v logickej náväznosti ozrejmím  všetky aspekty, ktoré ju sprevádzajú. V tejto prvej časti opíšem elementárne zásady bezpečnosti, výberu miesta, najväčšiu časť však budem venovať najviac skloňovanému aspektu nasvietenia.

Príprava na fotenie

Paradoxne, záujemcovia, ktorí by chceli fotiť vlaky, na svoje prvé fotenie (ak už sa rozhodnú, že to chcú skúsiť) nemusia nosiť batoh plný techniky, stačí im jednoduchá zrkadlovka plus setový objektív (prípadne veľmi univerzálne riešenie je použitie ultrazoomu). Dôležité je hlavne ujasnenie, čo chce fotograf fotiť, ideálne je predtým na internete jemne sledovať problematiku spojov, prípadne nasadzovanie konkrétnych lokomotív, aby si človek povedal približne niečo takéto: "v sobotu o 18:40 bude v prechádzať cez okolie Trenčína IC Gerlach v smere do KE, ťahať ju bude lokomotíva radu 350, vagóny sú neposprejované, nové". Niečo takéto môže byť  hlavný cieľ fotenia. Z trochou nadsadenia, je tento druh fotenia je podobný wildlife, kde musia taktiež fotografi vypozorovať ten či onen druh zvieraťa a i. Fotografi železnice by taktiež mali svoj hlavný predmet fotenia najprv pozorovať, až potom ísť na istotu. Celkom dobrým spôsobom, ako sa dostať do železničnej problematiky sú knihy, časopisy (ideálne slovenské - české, keďže zaznamenávajú eminentne tieto trate) prípadne železničné portály. Odporúčam tiež sledovanie oficiálnych železničných webov (slovakrail), kde sa v aktualitách môže človek dozvedieť o rôznych akciách (napr. príchod parných lokomotív, špeciálnych súprav...) a fotograf si tak utvorí komplexný prehľad o železnici, čo je pre neskorší výsledok dôležité. Sú však aj mnohí fotografi, ktorí sa takpovediac postavia pri trať a cvakajú všetko možné (aj ako formu oddychu), ale iste to závisí aj od množstva času, počasia a iných faktorov. Avšak zo začiatku je vidina jasnej predstavy výslednej fotky (miesto plus typ vlaku - osobný / rýchlik / nákladný...) veľmi dôležitá.

Pokročilejší fotografi, čo už majú niečo nacvakané, môžu výber zostavy určiť cielenejšie, už podľa nejako v hlave naprojektovaného záberu, napr. ak chcú malú hĺbku ostrosti, prípadne inú perspektívu, zvolia telezoom. Naopak, ak chcú záber "z blízka", zvolia širokouhlý zoom. Taktiež nie je na zahodenie použitie statívu. V mnoho aspektoch nie je statívy vyslovene nutný (napr. za slnečného počasia, kedy časy dosahujú kľudne 1/2000...), no ako náhle sa slnko blíži k západu, jeho úloha sa zvyšuje. Prípadne pri panorámovaní, alebo väčších fotografických celkoch je veľmi vítaný. Použitie statívu si najprv treba prakticky vyskúšať na idúcich súpravách, aby si človek osvojil trochu iné používanie, napr. v porovnaní s kajinkárskou fotografiou. Podrobnejšie sa budem venovať technickému zázemiu (nastavenia času, clony...) v ďalších častiach.

Výber miesta

Výber miesta je pri železničnej fotografii kľúčový (napokon asi aj ako v každom druhu fotografie) spolu s nasvietením (tomu sa budem venovať nižšie). Výber miesta môže začínať dni, mesiace, ale aj roky pred samotným fotením, stačí aby si človek svoje dobré tipy na pekné miesto niekde zapísal a neskôr, keď bude na fotenie čas, vrátil sa k nim. Najlepší výber je samozrejme, keď človek cestuje vlakom a díva sa na okolie, alebo len sa tak túla krajinou na bicykli a i. Skúsim tento problém objasniť na nasledujúcom príklade.

Povedzme, že človek - fotograf cestoval vlakom z Trenčína a tesne za mestom v smere na Bratislavu uvidel preňho pekné miesto v okolí dedinky Kostolná – Záriečie (asi 2km za Tn), ktoré má podľa neho vhodné podmienky na to, aby sa z tejto oblasti dali urobiť pekné zábery idúcich vlakov. „Šťastie“ tohto miesta spočíva v tom, že železnicu priamo lemuje hlavná cesta a preto pomocou maps.google je možné okamžité prezretie si situácie (či v okolí nie sú moc rušivé prvky, bilboardy, domy.....). Ako vidieť na obrázku č. 1, maps.google ponúknu výborný prehľad o okolí potenciálneho fotenia. (!) Samozrejme, osobná prehliadka miesta je nenahraditeľná, google.maps sú len istým doplnkom (!).

Obr. č. 1 Maps.google

V tomto hypotetickom príklade fotograf zistil, že blízkosť domov naľavo a bilboardu napravo dáva možnosť nafotiť fotku spôsobom – vlak idúci zprava smerom do Ba plus lemujúce pozadie diaľničného nadjazdu ako pozadie.

Kedy je však správny moment, aby šiel fotograf fotiť? Kedy bude slnko akurát na obzore, aby bolo nasvietenie dobré? A čo je to vlastne nasvietenie? Odpovede spolu s fotkami dobrých, zlých nasvietení uvediem nižšie.

Nasvietenie

Nasvietenie je jednoducho dopad svetla na vlak (objekt), ideálny je pred lokomotívy + viditeľný osvetlený bok, samozrejme aj doplnené ovetleným pozadím. Avšak množstvo fotiek ja nasvietených zle, napr. nasvietená je len tá časť vlaku, ktorá je od fotografa odvrátená a i. Namiesto opisovania, radšej priložím fotky nasvietení, s ktorými sa človek môže pri fotografii železnice stretnúť.

Obr. č. 2 Nasvietenie len z boku

Na obrázku č. 2 vidieť príklad zlého nasvietenia a to takého, že osvetlená je len bočná časť súpravy, čelo lokomotívy je v tieni. Zo všetkých možných nasvietení, toto považujem za najhoršie. Takto nafotené fotky patria do koša, aj keby sú excelentne technicky a kompozične zvládnuté. V prípade tejto fotografie, o pár záberov neskôr sa prejavil ešte ďalší jav, že časť idúceho vlaku sa dostala do úplného tieňa, ostatok ostal osvietený. Aj takýto efekt bol hodný vymazania ešte priamo vo foťáku. Ak si zoberiem množstvo nie práve najvydarenejších fotiek na (aj železničných) portáloch, tento typ nevhodného nasvietenia je dosť často uploadovaný, bohužiaľ niekedy aj prehliadaný.

Myslím, že spomínané len bočné nasvietenie je ozaj najhoršie, čo sa môže pri železničnej fotografii pritrafiť, avšak ďalšie spomínané nasvietenie mu môže pokojne sekundovať. Jedná sa o neblahý typ, kedy je pozadie osvetlené slnkom, avšak lokomotíva a vagóny sa nachádzajú v tieni. "Výhoda" tohto nasvietenia spočíva v tom, že na rovinatých úsekoch, napr. Tn-Ba sa nenachádza v takej počestnosti, ako v príliš exponovaných terénoch, zachytiť ho, je skôr dielom zlej zhody okolností. Príkladom toho môže byť obrázok č. 3, ktorý po korekcii v Photoshope, resp. hlavne farebnom vyvážení síce nepôsobí vyslovene zle, no pri lepšom pohľade - hlavne na jemne žlto osvetlené pozadie a ponuré popredie, len jemne pretkatné zopár lúčmi slnka, fotka naplno ukáže svoju nedokonalosť.

 

 Obr. č. 3 Nasvietené pozadie, hlavný motív v tieni

Obrázok č. 4 - uvádza nasvietenie len čela lokomotívy, ostatok (bok) ostal v tieni. Ak je svetlo jemné (predzápadové), podtrhnuté veľmi kvalitnou kompozíciou (tj. nie je na fotke dominantná bočná strana vlaku, tak ako na obr. č. 2), takéto nasvietenie môže byť akceptované, niekedy sa pomocou neho dajú vytvoriť zaujímavé „umelecké“ výtvory. Takéto nie práve vhodné nasvietenie možno uplatniť napríklad pri fotení čela lokomotívy, zanikne tak akýkoľvek prípadný bočný tieň a z problematického nasvietenia sa naraz stane výhoda. Dôležité však pri fotení čela je prítomnosť zákruty a dlhšieho ohniska, kde tieto dva aspekty spôsobia efekt, ako keby fotograf stál priamo na trati pred idúcim vlakom.

Obr. č. 4 Nasvietenie len čelo

Na obrázku č. 5 prikladám veľmi slabé nasvietenie (fotené v zime, pod mrakom, pred západom slnka). Svetlosť fotky bola iba vytiahnutá v Adobe Camera RAW, takto nafotené fotky sú publikovateľné, najmä ak obsahujú dobrú kompozíciu, celkovo však veľmi nezaujmú, ani nepohoršia. Absenciu slnečného svitu však výrazne cítiť. Fotky fotené za takýchto podmienok nie je dobré príliš saturovať  a upravovať v postprocese, aj keď sa na prvý pohľad zdajú nevýrazné. Treba zvoliť veľmi decentnú úpravu, aby fotka pôsobila farebne autenticky. Takto "neutrálne" zaznamenaný okamih fotografovi zvýši šancu na úspech jeho záberu. O farebnom podaní a úpravách však budem písať viacej v ďalšej časti.

Obr. č. 5 Slabé nasvietenie

Posledný obrázok zlého nasvietenia  je nočnou morou mnohých fotografov. „Mliečne nebo" totálne zabráni vstupu akéhokoľvek svetla a fotky postrádajú impakt a celkovú živosť. Ak sa k tomu pritrafí fotenie do JPEG (namiesto RAW), ako som chybne nastavil pri fotení foťák, z fotky je dosť obtiažne vytiahnuť niečo aj len trochu pozitívne. Takto nafotené fotky nie sú výstavné kusy, na dokumentáciu však po precíznom SW vylepšení ako-tak stačia. Ak ale fotografi chcú zachytiť "mliečnu atmosféru", medze sa im samozrejme nekladnú, dôležité je si len skontrolovať, či na fotke nevznikli prepaly na oblohe. V tomto prípade sa oplatí komponovať vyslovene tretinovo - v zmysle, aby obloha zaberala čo najmenšiu časť záberu. Fotky fotené za takéhoto počasia vs. tie, čo sú fotené v hmle sú však diametrálne odlišné, netreba si tieto dva "pojmy" mýliť. Fotografia v hmle naopak, dáva možnosti prejaviť sa invenčne..

Obr. č. 6 Žiadne nasvietenie - mliečna obloha

Tento krát už posledná fotka konečne ukazuje „ideálne“ nasvietenie. Čelo vlaku plus bočná strana aj s plynulo osvetleným pozadím. Pri takomto nasvietení je dosť často akceptované aj silnejšie slnečné svetlo (hlavne majúc na mysli takty – odchody / príchody jednotlivých vlakov). Do istej miery je to fotografický ideál, keďže jednoltivé miesta na železnici ponúkajú takéto komplexné nasvietenie iba na presne vybraných úsekoch a v presne daný čas (nielen hodinu, ale aj ročné obdobie). Fotku dole je napríklad nemožné podobným spôsobom zaznamenať v zime, keďže slnko zapadá nielen skôr, ale odlišný je najmä dopadajúci uhol slnečných lúčov a okolité kopce efekt ešte znásobia (svojim potenciálnym tienením). Vo fotografickej tvorbe je však dobré mať  "plné portfólio", ktoré bude obsahovať všetky možné ročné obdobia a svetelné situácie. Aj tu platí, že každá časť roku má čo to ponúknuť svojou svetelnou atmosférou.

 Obr. č. 7 "Ideálne" nasvietenie

V závere „bloku“ o nasvietení sa vrátim pár riadkov hore, k spomínanému fiktívnemu fotografovi, ktorý si vyberá miesto na fotenie. Ako vidieť fotky hore, dobrá kompozícia a technická kvalita na dobrú fotku nestačia, slnečné svetlo hrá u fotky vždy prím. Ako zistiť, aké sú možnosti nasvietenia v danej lokalite a danom čase? Odporúčam program Suncalc, pre zistenie dopadu svetla, jeho intenzity..., ako je vidieť na obrázku č. 8.

Obr. č. 8 Suncalc web

Stačí iba nastaviť dátum, čas, miesto a „palička“ ukáže, akým smerom bude svietiť slnko. S  pomocou mapy a natočenia trate sa dá veľmi precízne zistiť, aké budú svetelné podmienky v daný deň, hodinu...

(!) Chcem však upozorniť na jeden problematický svetelný problém, ktorý môže nastať. Ak aj vyberieme miesto, ktoré sme cez maps.google našli, napočítali svit, osobne navštívili v hodinu, kedy chceme fotiť...nemusí to ešte znamenať automaticky dobrý, čistý záber idúceho vlaku. Mnoho krát sa mi stalo, že aj keď koľajnice (stĺpy) boli pekne osvetlené slnkom, po príchode vlaku sa prejavili tiene stromov v pozadí a fotka sa stala nepoužiteľnou. Je teda dôležité zapracovať „predstavivosť“ a brať do úvahy aj aspekty ako tiene a všemožné rušivé elementy, ktoré sa na prvý pohľad nemusia zdať relevantné (najmä, ak je slnko tesne pred západom a stromy aj 40 metrov ďaleko). Suncalc odporúčam využívať pri akomkoľvek druhu fotografie, dobre sa osvedčí pri fotení architektúry, či krajiniek.

Praktické fotenie

V tejto časti opíšem, ako čo najlepšie a najefektívnejšie treba postupovať pri samotnom fotení, keďže pri fotení vlakov panujú špecifické podmienky. Zo začiatku odporúčam fotografom, aby sa nebáli fotiť fotky zo staníc hlavných nádraží (napr. Trenčín, Trnava, Piešťany....) fotky síce veľkú šancu na impakt nemajú (pôsobia tuctovo, výnimkou je čiastočne nočná fotografia), ale človek sa takto aspoň zžije s železnicou, naživo uvidí, aké vagóny sú nasadzované, aké lokomotívy a následne človek zistí, aký konkrétny vlak by chcel fotiť. Väčšinou fotografa po jednom, dvoch fotení vlakov na stanici omrzí statickosť záberov (keďže tam vlaky stoja, s výnimkou niektorých IC vlakov, prípadne nákladných) a logicky sa posunie mimo mesta, väčšinou na dedinské zastávky, kde je trať stavaná na maximálnu možnú rýchlosť daného úseku (120km/h, IC od Ba Rača po NMnV - 160km/h), pričom fotograf je stále na peróne. Opätovne sa vrátim k spomínanému príkladu fotenia v dedinke Kostolná-Záriečie, kde novovybudované nástupište dáva ideálne podmienky na fotenie napr. rýchlikov v plnej 120 km/h rýchlosti.

(!!!) Chcem však budúcich fotografov na spomínaných miestach (nástupištiach, perónoch) upozorniť na niekoľko úskalí. Pomôžem si fotkou nástupištia v Kostolnej na obrázku č. 9.

Obr. č. 9 Perón / nástupište s označenou bezpečnou vzdialenosťou

Ako vidieť, bezpečná vzdialenosť od trate je označená žlto-červeným pozdĺžnym pruhom (tak ako na ostatných staniciach či perónoch), a môže sa zdať, že ak fotograf bude hneď za čiarou, je v „bezpečí“. Z fotení mám skúsenosti, že ak aj ste za čiarou a fotíte, vlak idúci 120km/h (rušňovodič) na vás začne veľmi intenzívne trúbiť, aby ste ustúpili – fotograf sa tak automaticky „vyplaší“, chce ustúpiť do úzadia a po jednej sekunde je po fotení a plánovanú fotku nenafotí... Taktiež treba mať na pamäti, že mnohí fotografi majú počas fotenia rozložený statív, pri ňom na zemi batoh, brašňu...Takto rozložená výbava pri fotení je veľkým hazardom, vysoký náraz vetra môže spôsobiť sfúknutie pod vlak, poškodenie techniky a i...Preto odporúčam mať veci na sebe (v batohu), držať sa od oddeľujúcej krajnice ešte aspoň 1 meter a predísť tak možným komplikáciám a nebezpečenstvám (!!!).

 

Čo sa týka fotenia pri železnici, nie je zlé mať pri sebe jednoduchú reflexnú vestu (ak sa pozriete na obrázok č. 2 časti o nasvietení, všimnite si robotníka železníc v oranžovej veste – pre rušňovodiča je to jasný signál, že sa niekto nachádza pri trati, zvyšuje to fotografovu bezpečnosť). Tí, čo chcú fotiť železnicu 20m od koľajníc, vestu príliš nepotrebujú, ale mať ju v batohu nie je zlé. Avšak ak aj fotíte pri trati (samozrejme v primeranom odstupe), reflexná vesta dá rušňovodičovi hlavne najavo, že ste fotograf a nie prebiehajúci občan skracujúci si cestu.

 

Niektorí fotografi, resp. niektoré fotky na železničných (a iných) portáloch sú fotené nasledovným štýlom: vlak oproti na jednej strane v smere k fotografovi, ktorý je na koľajniciach v druhom smere. Takéto fotenie neodporúčam (!!!) (najmä ak fotíte ako jednotlivec) – ani na tratiach, kde je aj cirka kilometrová rovinka. Ak už fotiť v blízkosti trate, vždy treba dbať na dostatočný odstup od koľajníc. Treba dodať, že chodenie po trati je riskantné, riskujete nielen pokutu, ale aj zdravie.

 

Ďalšou pomôckou pri fotení je jednoduchá internetová stránka poloha.vlaku.info (prípadne cp.sk), kde po zadaní údajov konkrétneho vlaku sa vám ukážu údaje, či tento vlak nemešká, ako vidieť na obrázku č. 10. Takéto užitočné informácie človek ocení najmä v čase zimy (keď kvôli sneženiu, námraze sú bežné aj 1-2 hodinové meškania) a odhalí, kde sa vlak na ktorý fotograf čaká nachádza, prípadne aké je jeho meškanie.

 

 Obr. č. 10 Poloha vlaku web

Ešte sa vrátim k spomínanému príkladu postupu fotenia z dedinky Kostolná-Záriečie. Ako by asi mohla vypadať fotka z tohto miesta? V galérii prikladám záber fotený cca 5 rokov dozadu. Nie je veru nič extra, avšak na ilustráciu stačí. Možno však na ňom spozorovať niektoré neduhy, o ktorých som rozpisoval pár riadkov hore a jednoducho vytušiť, ako by sa tento záber dal nafotiť lepšie.

 

V druhej časti o železničnej fotografii by som chcel opísať konkrétne fotografické postupy, ako  napr. vybrať vhodný objektív, nastavenie fotoaparátu a spôsob ostrenia. Gro textu by som však chcel venovať hlavne kompozícii. Kde kompozične umiestňovať súpravy, koľajnice, elektrické vedenie..., je vôbec prijateľná retuš, alebo ako zapasovať lokomotívu s okolím (el. stĺpmi) a i.

K záveru prikladám použité internetové zdroje v článku.

http://suncalc.net

http://poloha.vlaku.info/

http://cp.atlas.sk

http://mapa-mapy.info.sk/

https://maps.google.com/

http://www.slovakrail.sk/

http://www.slovakrail.sk/

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
hood
2014-03-03 09:30:30
zaujímavý článok, ďakujem zaň a teším sa na pokračovania
 
peker
2014-03-03 13:43:51
Zaujal aj pracovníka žsr , pozdravujem. fotografov. čo pobehujú po staniciach a nedbajú na dobré rady,
 
milanF
2014-03-03 15:03:34
"Je to těžké, fotografovat nádraží?"
"Lehčí než něco jinýho," odpověděl Švejk, "poněvadž se to nehejbá a pořád to nádraží stojí na jednom místě a člověk mu nemusí říkat, aby se tvářilo příjemně."
Článok mi tento rozhovor okamžite pripomenul.
Každá skúsenosť alebo rada je dobrá.

 
seifi
2014-03-03 16:19:08
palec hore
 
bonifacko
2014-03-03 17:57:40
príspevok od: milanF
"Je to těžké, fotografovat nádraží?"
"Lehčí než něco jinýho," odpověděl Švejk, "poněvadž se to nehejbá a pořád to nádraží stojí na jednom místě a člověk mu nemusí říkat, aby se tvářilo příjemně."
Článok mi tento rozhovor okamžite pripomenul.
Každá skúsenosť alebo rada je dobrá.

Švejk bol velmi skusený fotograf, znalý problematiky a vyspelý na svoju dobu.
 
milanF
2014-03-03 19:18:24
príspevok od: bonifacko
Švejk bol velmi skusený fotograf, znalý problematiky a vyspelý na svoju dobu.
hodil by sa aj teraz a nie len na ftografiu
 
matoxxx
2014-03-03 20:13:50
dobré,zíde sa.
 
jiskerka
2014-03-04 08:51:23
príspevok od: peker
Zaujal aj pracovníka žsr , pozdravujem. fotografov. čo pobehujú po staniciach a nedbajú na dobré rady,
ja som raz stretla skupinku s bicyklami, sú členmi klubu http://www.vlaky.net/servis/galerie_clen.asp?str=51... celkom sa mi ich záľuba páčila cestovanie spojené s koníčkom...
 
seifi
2014-03-04 13:23:49
príspevok od: bonifacko
Švejk bol velmi skusený fotograf, znalý problematiky a vyspelý na svoju dobu.
ja som za Jara Cimermana
 
Leopold
2014-03-04 16:04:07
Môj obľúbený vláčik na obľúbenej trati - Štiavnická Anička (Anča)
Len kôli nemu chodím do Štiavnici vlakom
 
matoxxx
2014-03-04 17:35:47
Tento by som si chcel niekde počkat,ale nie je mi to súdené asi.
 
Azimut
2014-03-04 17:40:19
Rád som si prečítal. Nasvietenie až tak moc neriešim, mám radosť,keď sa mi podarí vláčik ako-tak zachytiť
 
Azimut
2014-03-04 17:43:22
Ešte pár vláčikov:
 
velecky
2014-03-05 08:22:03
tiež som neodolal, keď na Mikuláša išiel ,,Papagáj" cez našu dedinu, mrzlo, zima bola (takto sa začínala naša najteplejšia zima, kto by to začiatkom decembra na ňu povedal). Ale ráno som vstal, šľapal peši dole k stanici, za pár sekúnd vlak popri mne prešiel (nestál v stanici) a ja som mal po fotografovaní Ale aspoň som mal pohyb na mrazivom vzduchu.
 
slacho
2014-03-06 22:39:17
Neznášam slovo lokomotíva
Sú to RUŠNE !!!
 
rasto.tn
2014-03-07 09:25:47
príspevok od: slacho
Neznášam slovo lokomotíva
Sú to RUŠNE !!!
Určite to nabudúce napravím. Človek sa niekedy sústredí viacej na obsah, tak nad nejakými skloňovaním, rodom...a moc nezaoberá. Ale je to tak, poznáme rušňové depo a i...
 
jiskerka
2014-03-07 19:49:35
príspevok od: rasto.tn
Určite to nabudúce napravím. Človek sa niekedy sústredí viacej na obsah, tak nad nejakými skloňovaním, rodom...a moc nezaoberá. Ale je to tak, poznáme rušňové depo a i...
V Čechách majú lokomotívy ) a asi sa tie československé výrazy ešte dlho budú držať... Ale, že by som ako češka reagovala: Neznášam slovo rušeň? ))) Je to jedno a to isté... ide o fotky a článok.. a tie sú fajn...
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-03-30 11:00:08
uz davno tu nebola tak detailne rozpracovana tematika...tesim sa na pokracovanie
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované