Zimné obdobie je ideálne na fotenie vtákov na kŕmidlách Je spojené s pomocou operencom v tomto pre nich ťažkom období. My máme zase dobrý pocit, že im trochu uľahčíme život a máme možnosť na relatívne malom mieste pozorovať a fotiť širokú paletu stravníkov.
Kvôli mojej práci nemám možnosť udržiavať stále kŕmidlo v chode. Preto ma potešila správa od kolegu fotografa, že u nich na chate pripravili s bratom veľkokapacitné kŕmidlo.
Kŕmidlo bolo teda pripravené, už ostávalo len počkať na zimné počasie. Čakanie na perinbabu ale nemalo konca-kraja, a tak sme sa rozhodli ísť fotiť aj bez snehu. Hneď po príchode na lokalitu nás privítali zvedavé sýkorky bielolíce. Po takomto uvítaní sme nestrácali čas a rýchlo sme rozložili maskovací stan značky Ameristep. Bolo to prvé fotenie v ňom. Keďže sme boli dvaja, nebol som si úplne istý, či sa tam obaja poskladáme aj so statívami a zostavami na nich. Po pár minútach sa nám ale podarilo zaujať naše „palebné“ postavenie a stravníci nenechali na seba dlho čakať. Prvé prieskumníčky boli podľa očakávania sýkorky bielolíce. Neskôr sa pridali aj "modrinky". Štartovací deň fotenia prebiehal takmer bez úprav „ateliéru“. Ku koncu sme ale na vytipované vetvičky, kde vtáky sedávali pred preletom na kŕmidlo, pripravili mach. Nový prvok spôsobil na chvíľu útlm v aktivite. Ale prvá odvážna „majorka“ prelomila ľady a boli sme zasa uprostred akcie. Okrem sýkoriek sa pomaly začali objavovať aj plachejší návštevnici. Prvý z nich bol brhlík. Ten perfektne zapózoval tak, ako to vie hádam len tento druh. Neskôr ale prišiel nečakaný "turista zo severu". Pinka severská sa usadila na vetvičku, hodila pózy ako do atlasu, potom si poupravovala perie, zďobla pár kúskov slnečnice a letela ďalej. Tak ako pinka odletela, svetelné podmienky klesli na minimum, a tak sme to aj my zabalili.
Posmelení úspechom z prvého dňa sme sa dohodli na ďalšom fotení. Rozbaľovanie prebehlo už bez problémov. Znovu sa začal kolotoč sýkoriek. Keďže sme už mali nacvakané portrétovky našich stravníkov, začali sme sa sústrediť na trochu viac „akčnejšie“ fotenie. Po hodnej chvíli som to ale vzdal, pretože moja kombinácia Canon 500 mm F4 IS USM a 1,4 telekonvertoru na vzdialenosť cca 5 metrov nebola vhodná na sledovanie pohybu týchto malých šibalov. Okrem sýkoriek sa znovu ukázal brhlík, ktorý bol stále viac zvedavý. Keď sme už takmer balili, priletelo malé maskované čudo a pristálo na kmeni stromu, kde bolo kŕmidlo. Bol to kôrovník dlhoprstý. Hneď sa naša pozornosť sústredila na nový objekt.
Počas ďalších dní foteniu neprialo počasie, a tak sme mali pauzu. Táto prestávka ale trvala len 2 alebo 3 dni. Keď ma ráno prebudilo slnečné počasie, pripomínajúce skôr jar, než začiatok februára, hneď som písal správu kolegovi, či ideme fotiť. Ani nie za hodinu sme boli už v stane. Tentokrát som doniesol na testovanie malý reproduktor, cez ktorý sme chceli púšťať vtáčencom ich zvuky na prilákanie. Celá zostava pekne fungovala. Len si musím rozšíriť databázu druhov. Už sme mali odpozorované, kde naši stravníci sedávajú, takže sme pripravili tieto vetvičky, aby vyzerali čo najfotogenickejšie. Znovu nastal ale útlm, keďže novinka nebola pre vtáčence asi moc príťažlivá. Ale pomocou nahrávok a jednej odvážnej „majorky“ sa o chvíľu pustil známy kolotoč. Okrem sýkoriek sa nám začali objavovať aj nové modelky. Pinka severská sa už neukázala, ale namiesto nej prišiel čížik a neskôr aj zelienky. Tieto vtáky boli viac ostražité ako sýkorky, ale nakoniec sa usadili tam, kde mali a tak sa podarili pekné fotky. Posledný nový druh čo nám priletel, bol králik zlatohlavý. Toto malé vtáča sme videli už aj počas iných dní, ale vždy sa skrýval mimo dosah . Aj jediná foto, ktorá sa mi podarila, nemá 100% parametre ktoré chcem, aby moje fotky mali, ale aspoň zachytila nový druh do mojej zbierky. Takto sme opakovali rituál fotenia takmer každý voľný deň. Neskôr nám zbierku rozšírili ešte fotografie sýkorky hôrnej a uhliarky. Tieto dve neposednice nám dali pekne zabrať, dostať ich na fotogenické miesto bol takmer nadľudský výkon, ale napokon sa to na pár sekúnd podarilo.
Čas letel a ja som musel ísť znovu do práce na 3 týždne. Tak po návrate budem pokračovať v projekte Kŕmidlá a bazéniky a začnem prípravu na nove lokality.
Na záver musím povedať, že fotenie na kŕmidle je zaujímavá činnosť, človek aj keď sa pripraví, nikdy nevie čo mu priletí, a tak treba byt neustále v strehu. Ako pri každom fotení v prírode, aj tu je potrebná príprava, aby sa maximalizovali šance na kvalitnú fotku. Som veľmi rád, že sa spomínaný reproduktor a nahrávky v telefóne osvedčili a e budem túto techniku rozvíjať ďalej. Taktiež chcem povedať, že či už vtáčence fotíte alebo nie, je dobré im v zime trocha vypomôcť aby nám mohli na jar spríjemňovať pobyt vonku štebotaním a pískaním - ako to len ony vedia.
Dobré svetlo a fotolovu zdar.
Ďalšie fotografie a články nájdete na
www.naturephotography.sk a www.facebook.com/naturephotography.sk
Pridaj komentár
...
