Pojem oramagrafie – maľovania vízie – (vs. fotografia – maľovanie svetlom) sa objavuje v teoretických úvahách Johna Kosmopoulosa, v ktorých sa pokúša jasne oddeliť remeslo fotografie a umenie fotografie. V najhrubšej definícii je samotné zhotovenie snímku považované za fotografiu, zatiaľ čo všetko, čo fotograf urobí pred zhotovením, počas zhotovovania a po ňom, Kosmopoulos považuje za oramagrafiu.
V zásade ide o kreatívne vyjadrovacie schopnosti, začínajúce previzualizáciou a končiace realizáciou zamýšľaného snímku. Oramagrafia je súčasťou tvorivého procesu každého fotografa a je založená na individuálnych psychologických špecifikách každého autora. V najhrubšej všeobecnosti sa otázka „čo a ako fotíme?“ podriaďuje otázke „prečo vyhotovíme snímku práve týmto konkrétnym spôsobom?“. Ak dokážeme zodpovedať poslednú otázku, pochopíme lepšie psychológiu každej snímky.
Fotoaparát je nástrojom pre realizáciu maľby autorových vízií, premosťuje fyzické videnie s psychologickým videním a umožňuje tak vytvoriť fotografickú víziu. Vzťah medzi fyzickým videním a psychologickým videním na jednej strane a fotografickou víziou na strane druhej je obojstranný, čo znamená, že tieto dve strany sú vždy vo vzájomnej interakcii a vzájomne sa posúvajú na stále nové úrovne. Vytvárajú tak základný rámec, v ktorom sú podobné scény obohatené o nové skúsenosti a prístupy a pre každého autora prinášajú nové výzvy v jeho tvorbe.
Kosmopoulos prináša nový dynamický hexagonálny model 6 základných princípov, ktorým popisuje vzťah psychológie a fotografie, no tento model je použiteľný aj v ostatných umeleckých disciplínach.
Prescience – Previzualizácia (Rámec vízie) – Tento princíp sa kryje so schopnosťou predvídať, resp. vnímať a vizualizovať dej, či udalosť pred tým, ako je stlačená spúšť. Základom diela je detailné pojatie momentu a následná realizácia diela. Kosmopoulos túto fázu prirovnáva ku skladaniu origami – na začiatku je papier (surová scéna - esencia), ktorého skladaním a prekladaním sa dopracujeme úplne novému tvaru (kompozičný výber súčasti scény – substancia). Subjektívny psychologický rozmer fotografie od autora vyžaduje schopnosť meditácie a schopnosť rozhodnutia.
Paradox (Rámec zmeny) – Paradox býva zväčša považovaný za prvok situácie, ktorý prináša spojenie dvoch protichodných tendencií, ktoré objektívne pripadajú nerealizovateľné, no subjektívne sú prítomné. V umení je paradox používaný na vyjadrenie kontrastu s očakávaním a vyjadrenie koexistencie reálneho a nereálneho. Osobná originalita a rukopis fotografa je vystavaný práve na spôsobe používania paradoxov.
Parallels – Paralely (Rámec vzťahov)– Fotografia prináša paralelné univerzum možností siahajúcich od reality k nadrealite, od doslovného k metaforickému. Fotograf nielen nastavuje realite zrkadlo, ale ho aj ohýba s cieľom ponúknuť jedinečnú perspektívy a inšpiráciu. Jednotlivé súčasti fotografie vystupujú vo vzájomnej harmónii, vyjadrujúcej obdiv k objektu, rozbaľujú príbeh v zmrazenom momente a načrtávajú vzťah medzi fotografom a divákom.
Perception – Vnímanie (Rámec referencií)– Tento princíp sa vzťahuje na definíciu, organizáciu a integráciu všetkých vizuálnych informácií, ktoré vytvárajú vzťah medzi fotografom a jeho okolím. Naše vnímanie je formované našou motiváciou a skúsenosťou. Fotograf okolo seba vníma v každom momente množstvo scén, ktoré sa ponúkajú na fotografiu. Spôsob akým vníma krásu je určujúci pri transformácii jeho vízie na fotografiu. “Pociťovaná estetika” je výlučným vnímaním v umení. A je to esenciálny princíp každého autentického a vyjadrením silného umenia.
Personality – Osobnosť (Rámec mysle)– Fotoaparát je predĺženou rukou a projekciou vašej psychiky. Ak je tu reč o osobnosti, týka sa predovšetkým fotografovho osobitého životného príbehu v kontexte jeho sociálnej a kultúrnej identity. Hoci je fotografia univerzálnym jazykom, spôsob jeho individuálnej interpretácie vypovedá o osobnosti fotografia a mieste fotografie v jeho živote.
Progression – Rozvoj (Rámec času)– Fotografie môžu zmeniť naše osobné vnímanie sveta. Stačí si otvoriť National Geographic alebo fotoknihu známeho fotografa, či navštíviť fotovýstavu. Fotografi, ktorí sa chcú odlišovať, sa snažia o osobnú evolúciu, aby priniesli revolúciu a vniesli inováciu do umeleckej fotografie. Nie každý bude mať ambíciu posúvať hranice, či rušiť konzervatívny spánok, ale pochopenie našej vnútornej motivácie a formovanie nášho fotografického videnia je potrebným tréningom pri rozvíjaní našej fotografickej schopnosti v priebehu času.
Pridaj komentár
