Po týždni strávenom s utečencami v jednom z táborov v Ankawe, čo je kresťanská časť hlavného mesta Kurdistanu Erbil, som sa vybral na sever. Tu som plánoval stráviť niekoľko dní v jednom z táborov. Nepodarilo sa to kvôli viacerým faktorom. Ľudia sú tu poväčšine rozkúskovaní v rôznych rozostavaných stavbách. DO táborov pod kuratelou OSN ma nepustili. Cez Facebook som našiel chlapíka, ktorý je Jezíd a rozpráva po anglicky a tak som sa za ním do mestečka Shaikan vybral. Celkovo tu mám šťastie na ľudí. V Duhoku ma zachytil človek, ktorý mi zaplatil taxík z Erbilu do Duhoku a k tomu aj dve noci v luxusnom hoteli v centre mesta. Niečo podobné sa mi deje aj tu, v Shaikane. CHlapík z Facebooku, Luqman Mahmood, ma pozval do svojho domu, kŕmi ma a chodí so mnou navštevovať utečenecké jezídske rodiny. Na zajtra (tuším že utorok, ale nie som si istý) dokonca vybavil pobyt v utečeneckom tábore pri Dohuku. Na webe o ňom nie je žiadna zmienka, tak som zvedavý čo to vlastne je. Bude sranda.
Doteraz som mal hodne veľké problémy s internetom, ale spomínaný chlapík z Duhoku mi požičal takú malú zázračnú krabičku, ktorá mi umožňuje pripájať sa na web neuveriteľnou rýchlosťou. Je to 4G internet od firmy FastLink. Majú veľmi slušné pokrytie a je to relatívne lacné. Za 40 000 dinárov, čo je asi 30 eur som kúpil 10 GB balík a už som ho skoro celý minul.
Je tu dosť zima. Teploty v noci okolo nuly. Hlavne vo vlhkom stane bez ohrievača to bolo dosť zlé. Ale keďže utečenci takto žijú mesiace, neriešil som to. Tu, v dome v obývačke na zemi sa to dá zniesť.
S fotkami nie som veľmi spokojný. Keď sa pozerám na prácu niektoých fotografov, ktorých skryte obdivujem, mám ešte čo robiť. Možno to bude aj tým, že oni na mieste bežne strávia mesiac. To si ja nemôžem dovoliť. Ale skúšam z času, ktorý mám vytĺcť maximum. Určite sa tu ešte vrátim. Pravdepodobne v apríli. Vezmem aj niektoré z našich detí, nech vidia svet.
Z foto výbavy tu mám hlavne Fuji X100s. Tesne pred odchodom som moju starú dobrú X100ku upgradoval a zatiaľ som celkom spokojný. Aj keď musím povedať, že rozdiel to bohviaký nie je. Úplne mi vyhovovala aj tá staručká 100-ka. Fotky sú kvalitatívne rovnaké, aspoň ja žiadny rozdiel nevidím. Keď sa mi podarí, vytvorím galériu čisto z fotografií urobených X100s-kou. Je to výborný foťák. Hlavne preto, že ľudia naň reagujú veľmi dobre. Nepovažujú ma za novinára, berú ma úplne ináč ako keď vytiahnem veľké kanóny. Z tohto pohľadu lepší foťák neexistuje. Pomer cena/kvalita/nenápadnosť je zrejme neprekonateľný. Ešte uvažujem o X30-ke, ale najskôr by som si ju chcel na nejaký mesiac požičať. Ak sa niekto ochotný nájde, dajte vedieť. Koho zaujíma nastavenie, ktoré na X100s-ke používam tak aspoň v krátkosti. Takmer všetko fotím na plnom automate s Auto ISO. Iba keď fotím niečo zblízka prepínam na prioritu clony, keďže pri blízkych záberoch je vstavaná 35 ka na plnú dieu hodne mäkká. Pricloním na f4 a všetko je OK. Manuálne ostrenie nevyužívam, kontinuálne snímanie tiež nie. FOtím na stredový zaostorvací bod rovnako, ako so všetkými ostatnými foťákmi.
Z "veľkej" techniky mám dve Canon telá - moju staručkú 5D-čku, ktorú teraz vo svete volajú 5D classic a novšiu sestru 5D Mark III. Starú 5D-čku odporúčam všetkými desiatimi komukoľvek kto hľadá kvalitný foťák za výbornú cenu. Bežne s ňou fotím aj na 3200 ISO a nie je s fotkami žiadny problém. Šum je krásny, filmový a výsledné fotky majú kvalitu, ktorú ani najnovší crop nedokáže dodať.
Kedysi som so sebou vláčil 70-200-ku, 24-70-ku a k tomu ešte pevnú dvaciatku a päťdesiatku. Tieto časy sú už dávno preč. Skončilo som pri pevnej 35-ke F1,4, čo dlhé roky bolo moje vysnívané sklo a popri tom na starej 5d-čke nosím 20 mm F2,8-čku. S týmto nafotím takmer úplne všetko. Deň pre odochodom sa mi podaril opopredávať nejaké nepoužívané sklá a tak som si kúpil ďalšie vysnívané sklo 135 mm F2.0-ku. S ňou veľa nefotím. Nie som na ňu zvyknutý. Bežne mi trvá aj rok, kým si na nejaké sklo zvyknem a naučím sa ho naplno využívať a to fotím denno denne. Ale mám ho tu a sem-tam s ním nejaký ten portrét cvaknem. Ako napr. tento:
Ešte tu mám 40 F2,8, ale tú som nepoužil ani raz. Tiež mi hodne potrvá kým si na ňu zvyknem, zvlášť keď mám 35-ku. Tú 40-ku som kúpil ako ideálny penkake k 5D classic. Uvidíme ako sa osvedčí.
Okrem foťákov som tu ťahal aj kopec bateriek, kariet, nabíjačiek, odpaľovače na blesk a kamarát ma presvedčil aby som si zobral aj dáždnik a statív. To bola poriadna blbosť. S bleskom som zatiaľ odfotil presne 6 fotiek. Úplná zbytočnosť. Baterky točím dookola len dve - ku každému foťáku ich mám 6 - a nabíjačku mám univerzálnu od Hamy, vymieňam iba vnútorné kontaktné doštičky či ako to nazvať. Notebook som tentokrát zobral a dobre som urobil. Tesne pred odchodom som za tri stovky kúpil starší MacBook Pro (ročník 2010) a je to super vec. Baterka drží 5 hodín intenzívnej práce, narval som do toho 8 GB RAM-ky a 1 TB SSD disk a chodí výborne. S technikou zatiaľ neboli žiadne problémy. Štandardne mám na krku Fujinu, keď sa s komunitou zoznámim a akceptujú ma, vytiahnem veľké delá. Všetko nosím v brašni ThinkTank Retrospective 7, ktorá sa mi za 20 rokov fotenia osvečila ako najlepšia.
Poučenie z krízového vývoja je, že na budúce netrepem žiadne blesky, možno iba jeden malý a určite nič okrem mojich troch objektívov. Baterky stačia tri, karty ešte dokúpim. Robím si zálohy na externé disky a fotky zálohujem aj na mojom webe. Linka tu: http://www.fotoportal.sk/gallery/Iraq-Christian-refugees/G0000qzLRDlEWxOs/C0000Eb6di.CzxiE
Cestovanie v Iraku je jednoduché - buď si nájdete nejakú dušu čo sa o vás postará (môj spôsob:-)) alebo využívate taxíky. Tie sú relatívne lacné. Za 150 km cestu si pýtajú 100 dolárov a dá sa taxík aj šérovať s ďalšími cestujúcimi, čiže suma sa dá stlačiť na 25 dolárov. To je trasa Erbil-Duhok. Ubytovanie sa dá zohnať od 50 dolárov na noc, ja som spával priamo v tábore v stane, čo mi umožňovalo vytvoriť si s ľuďmi veľmi dobrý vzťah čoho výsledkom boli omnoho intímnejšie fotky ako pri bežnom "hotelovom" prístupe.
Ak sa bude dať, ešte niečo odtiaľto napíšem a v každom prípade sa budem snažiť updatovať moju galériu. Ak máte akékoľvek otázky, kľudne mi napíšte mail na tonyfric@gmail.com alebo na môj facebook (Tony Fric). Na Facebooku mám celkom dosť statusov z tejto cesty, keďže sa mi osvedčil ako najlepší spôsob komunikácie so svetom.
Pridaj komentár
