Autom som sa odviezol na tradičné miesto, kde ma zaskočilo nespočetné množstvo už zaparkovaných áut víkendových turistov. Napriek tomu som na seba hodil biele maskovanie, foták zo statívom prehodil cez plece a bez veľkého očakávania som sa vybral lesom. Blížiac sa ku krmelcu, okolo ktorého chodím vždy som si všimol tri malé muflončatá, to bolo dobré znamenie že predo mnou nikto nešiel.
Hneď som vedel že rodičia moflončiat budú poblíž tak som pripravil fotoaparát a spomalil krok. Pri krmelci som sa rozložil a skrytý za stromami som vydržal čakať asi hodinu , potom ma už premohla zima a nedočkavosť tak som sa vybral smerom dole z kopca kde som zazrel pomedzi stromy parožie ležiaceho daniela. Ktorý sa hneď po prvom cvaknutí závierky môjho fotáku postavil a spozornel.
Potichu som sa priblížil a na moje prekvapenie tam nebol sám ale aj z celým stádom muflónov tak som odložil statív zaľahol na zem a po centimetroch som sa snažil priplaziť k nim čo najbližšie. Podarilo sa mi to na vzdialenosť približne 15metrov bez toho aby o mne vedeli, respektíve vedeli len ma vďaka maskovaniu nevideli a venovali sa hrabaniu v snehu.
Celý premočený z toho ležania v snehu, ale z úsmevom na tvári som musel tento krátky fotolov ukončiť a v najbližších pár dňoch si ho znovu zopakujem ;-)
Pridaj komentár
