Bavorský les 2014

Jedného dňa sa na Facebooku v skupine pre fotografov objavil status od Mira Nováka s návrhom na výlet do Bavorského lesa. Povedal som si: „Prečo nie?“ a hneď som prejavil záujem. Vedel som, že ak by som šiel sám, víde ma to finančne oveľa viac. Takto som ušetrill a ešte aj spoznal fajn ľudí. Spolu so mnou sa nahlásila ešte Adela Cori a Maťo Kubík.Na moje prekvapenie, Miro už mal všetko vopred naplánované. Mal dokonale vypracovaný rozpočet na ubytovanie, palivo a poplatky za parkovné. Taktiež mal naplánovanú trasu. Mojou úlohou bolo zbaliť veci na 3 dni: fototechniku a zobrať si dobrú náladu. V piatok ráno sme sa všetci štyria stretli v Bratislave, naložili, respektíve po okraj naplnili Mirovu kombičkovú oktáviu a vyrazili na niekoľkohodinovú cestu smer nemecké hranice, kde mal už Miro pre nás zarezervované ubytovanie. Boli sme ubytovaní v celkom príjemnom penzióne u pána Lutovského na nemecko – českých hraniciach v obci Strážny. Pán Lutovský nás vítal hneď po zaparkovaní auta pred penziónom. Akoby vedel, že sa chystáme do Bavorského lesa, okamžite nám rozdal propagačné letáky Nemeckého národného parku a všetko tak zbežne vysvetlil. Po príchode nás tak či tak nič iné nezaujímalo, len vybaliť fototechniku a čo najrýchlejšie sa pobrať pre prvé fotoúlovky. Piatok, teda prvý deň, sme mali len zopár hodín na to, aby sme prebehli celý park, obzreli si výbehy zvierat a ako tak sa pripravili na ďalší deň.

No napriek tomu sme už v piatok nafotili pekné zábery, pri ktorých som si ja osobne povedal: „Už aj keby som nič iné nenafotil, som spokojný, stálo to zato!“ A myslím, že aj ostatní mali z toho taký istý pocit.

Večer ma všetci naštvali, lebo nikto so mnou nechcel ísť na pivo, tak som sa musel posilniť sám zo svojich domácich zásob a pobrali sme sa spať, aby sme boli všetci fit na ráno. Budíky boli nastavené na 04:00, aby sme boli v parku ešte pred východom slnka. Naše prvé kroky smerovali k výbehu rysa. Rys sa promenádoval pri plote a čakal na ranné kŕmenie. Trošku sklamanie, lebo sa nedal nijako odfotiť, tak sme sa pobrali ďalej. Myslím, že práve k výbehu Vlka dravého, kde sme už v piatok spravili zopár zaujímavých fotiek. Práve sme prišli na ranné kŕmenie. Medzi vlkmi vládne hierarchia. Najsilnejší vlk žerie ako prvý, až potom tí ostatní. Celé toto sme mohli pozorovať cez hľadáčiky našich foťákov. Znovu sme nafotili zopár záberov.

Potom sa naše cesty rozišli a každí sme sa vybrali za zvieratami, ktorých fotky sme chceli získať. Moja cesta smerovala do výbehu diviakov. Bol to veľmi zvláštny pocit, ísť lesom s myšlienkou, že okolo mňa sú niekde diviaci. Behom chvíľky ma dobehol Miro a rozhodli sme sa počkať si na nich. Netrvalo dlho a partička diviakov sa k nám priblížila ani nie na pár metrov, ale ku mne dokonca na meter. Popravde, mal som strach, ale čo fotograf nespraví pre dobrý záber. Ľahol som si na zem a fotil diviaka z približne metra a popri tom som poprosil Mira, aby to odfotil. Ak by sa mi aj niečo stalo, aspoň by som mal peknú pamiatku. 

Našťastie to diviak prežil a ja taktiež, ale adrenalín to bol poriadny.

Za sobotný deň sme nabehali nespočetné množstvo kilometrov po parku a nafotili skoro každé zviera čo v parku žije, ale chýbal nám všetkým záber rysa, tak sme sa dohodli, že toho si necháme na nedeľňajšie ráno. Sobotné fotenie sme ukončili neskoro večer a z parku sme odchádzali ako poslední už za tmy. Večerný scenár sa opakoval, opäť so mnou nikto nechcel ísť na pivo, tak sme nastavili budíček a zaľahli do postele, aj keď Maťo ako jediný zostal hore a ešte dlho do noci ťukal do tabletu. Ranný budíček bol taktiež na 04:00, nasledovala ranná kávička, bez ktorej už niekoľko rokov neviem fungovať a opäť smer Bavorský les, ale dnes s úmyslom zostať pri výbehu Rysa ostrovida tak dlho, pokiaľ sa nepodarí aspoň jeden slušný záber. Po príchode k výbehu sme rozložili fototechniku a čakali, kecali. Ubehla hodinka a my sme stále čakali a pritom pozorne sledovali celý výbeh, kde sa rys objaví. V tom momente Miro zazrel dole pod skalou prebúdzajúceho sa rysa. Práve v tom čase bola zlatá hodinka, teda približne hodinka po východe slnka, ideálne svetelné podmienky na fotenie, dokonca slnko vychádzalo oproti nám. Všetci štyria sme sa modlili, aby šiel na také miesto, kde ho bude možné nafotiť. Rys nám asi chcel spraviť radosť a vyliezol na skalu rovno pred nás a krásne zapózoval v protisvetle. Nechal nás spraviť zopár záberov a pobral sa na opačnú stranu výbehu.

Všetkým to vyčarovalo úsmev na tvári a povedali sme si, že dnešok môžeme ukončiť, pobaliť veci a pobrať sa naspäť na Slovensko s plnými pamäťovými kartami a s výbornými zážitkami. Taktiež sme sa dohodli, že v roku 2015 si tento trip zopakujeme, ale zatiaľ sa tak nestalo kvôli každého súkromným povinnostiam, ale snáď sa to zmení.                            

Na záver by som chcel poďakovať Mirovi za super organizáciu a ostatným za super spoločnosť.

Na galerii sa pracuje ;-)