Pred časom som mal ale jedinečnú možnosť zostúpiť pár výškových metrov a postaviť sa na dno vulkanického krátera. Naozaj to bol neopakovateľný zážitok ... všade navôkol bolo vidieť sírové "kopčeky" a cez otvory v zemi unikali do vzduchu množstvá páchnucej pary. A keď k tomu pripočítam vonkajšiu teplotu necelých 40 stupňov, tak bola idylka letného výletu takmer dokonalá. Ale poďme pekne poporiadku - okolo druhej poobede sadáme do minibusov, ktoré vyrážajú z prístavného mestečka Mandráki smerom k sopke. Po cca 20 minútach jazdy a početných serpentínach sa dostaneme až na jej hranu a vidíme takmer celú kalderu (sopečný útvar vytvorený prepadnutím stien sopky) v plnej kráse. Jej priemer je necelé 4 kilometre a po jednej zo stien vidieť našu cestu, ktorá sa hadí kamsi ďaleko dole. Opäť nás čaká niekoľko strmých zákrut až nakoniec zastavíme pri jedinej maličkej taverne v širokom ďalekom okolí (tešíme sa na tieň a občerstvenie). Je dosť teplo ale pofukuje príjemný vetrík ... to však ešte netuším, že po pár krokoch smerom dole do krátera Stéfanos príde k veľkej zmene. Vietor zmizne, zápach síry naberie na intenzite a sem tam priletí oblak teplej a "voňavej" pary. Pre pár fotiek je však človek ochotný urobiť veľa ... takže zabúdam na všetky nepríjemnosti a cvakám tento zaujímavý prírodný úkaz. Veď kedy inokedy budem stáť na mieste, kde je cítiť silu prírody doslova pod nohami. Posúďte sami:
To však zďaleka nebolo v ten deň všetko - pred návštevou krátera sme strávili necelé dve hodinky túlaním sa po "našom" prístave. Nevynechali sme možnosť vystúpiť a vstúpiť do kláštora zasväteného Panne Márii, ku ktorému vedie presne 200 schodov. Odtiaľ bol výborný výhľad na kľukatiace sa úzke uličky a domčeky naskladané jeden na druhý. Pokoj tohto miesta bol naozaj citeľný a mimo turistickej sezóny tam musí byť neuveriteľný kľud. Na pamiatku sme si kúpili tradičný miestny nápoj - soumada. Je to sladký sirup s príchuťou mandlí a chutí naozaj veľmi dobre. Okrem toho sme sa nechali zlákať aj tovarom v miestnych obchodíkoch ... veru bolo na čo pozerať:
Na záver ešte pár slov o "neznámom" sopečnom ostrove. Vznikol erupciou sopky Diabates a je takmer kruhového tvaru, s rozlohou cca 41 km štvorcových. Nachádza sa pár námorných míľ južne od Kosu v súostroví Dodekanés. V antike sa nazýval Porphys - purpurovo červený. Toto meno dostal pravdepodobne podľa farby sopečných hornín. Jeho meno zámerne neprezradím - potrápte trošku svoje hlavičky. Začína sa na "N" a končí na "S" a dostanete sa tam napríklad takto :-))
To však zďaleka nebolo v ten deň všetko - pred návštevou krátera sme strávili necelé dve hodinky túlaním sa po "našom" prístave. Nevynechali sme možnosť vystúpiť a vstúpiť do kláštora zasväteného Panne Márii, ku ktorému vedie presne 200 schodov. Odtiaľ bol výborný výhľad na kľukatiace sa úzke uličky a domčeky naskladané jeden na druhý. Pokoj tohto miesta bol naozaj citeľný a mimo turistickej sezóny tam musí byť neuveriteľný kľud. Na pamiatku sme si kúpili tradičný miestny nápoj - soumada. Je to sladký sirup s príchuťou mandlí a chutí naozaj veľmi dobre. Okrem toho sme sa nechali zlákať aj tovarom v miestnych obchodíkoch ... veru bolo na čo pozerať:
Na záver ešte pár slov o "neznámom" sopečnom ostrove. Vznikol erupciou sopky Diabates a je takmer kruhového tvaru, s rozlohou cca 41 km štvorcových. Nachádza sa pár námorných míľ južne od Kosu v súostroví Dodekanés. V antike sa nazýval Porphys - purpurovo červený. Toto meno dostal pravdepodobne podľa farby sopečných hornín. Jeho meno zámerne neprezradím - potrápte trošku svoje hlavičky. Začína sa na "N" a končí na "S" a dostanete sa tam napríklad takto :-))