Vešeľe na východze alebo východniarska svadba

Východniarska svadba je iná. Je takmer vždy taká, aký je východniar. Spontánny, veľakrát okázalý, niekedy až malomeštiacky a v mnohom zmýšľajúci podľa hesla : veľo, veľo, veľo! Veľo mäsa, veľo kolačkov, veľo ľudzi a hlavne veľo pijatiky. Nehovoriac už o bezprostrednej, nespútanej zábave do rána, sem - tam nejakej bitke a podobne. Áno, aj na týchto svadbách sa fotia také tie "pekné" portrétne fotky, také tie romantické pózovačky. Také sem dávať nechcem, tých je všade dosť. Mňa osobne najviac tešia reportážne momentky z bežného svadobného dňa.
To, čo mne robí radosť, svadobčanom robí starosť: "Jój pán fotograf teraz me neberce, teraz nesom učesana, joj teraz ne keď paľenku naľivam, nefocce tu totu chižu bo tu nevyžehľeny obrus. mne nefotografujce z ľavej strany bo mi chybuje zub,.. ".
A ja bezohľadne cvaknem práve toto :) Ale nie, iba žartujem. Takmer vždy to otočím na žart a na to, aby sa pani domáca nebála, že to bude dobrá fotka.

Takže, žiadne draho a luxusne vyzdobené sály zámkov a kaštieľov, drahých hotelov a 14,5 hviezdičkových reštaurácií! Tu je tá najkrajšia realita u nás na východze: kulturák co pamätá zasadnutia KSČ, harčok z opraženu cibuľu v domacej kuchni 3x1,5m, autobus so svadobčanmi požičaný od futbalového družstva v Kolbasove (sem-tam pod sedadlom aj suvenír v podobe dobre prepocenej ponožky), únos nevesty do miestnej karčmy... toto je tá pravá svadba na východe. Príďte, budze sranda :)