Po príchode na letisko zreteľne cítim ako ma neviditeľná ruka trhu nenápadne núti do rady na kávu za 4.40eur. Nikde žiadne lavičky ani čakáreň. Mám dve hoďky čas a tak zakrvácam štyri éčka za kávu. Nasleduje nakladačka do lietadla a zviera mi žalúdok. Racio sa ma snaží presvedčiť, že je to najbezpečnejšia forma dopravy, ale inštinkt jasne hovorí dať sto metrov cez prekážky čo najďaľej smerom od lietadla. Cez chodbičku sedia prekrásne tri indické deti. Majú neuveriteľne veľké, zvedavé a nevinné oči. Zabávajú sa tak, že prehradia letuške chodbu plazením sa po zemi, poprípade vozíku s pitím priamo bránia v postupe. Letuška ich chce samozrejme odkopnúť z cesty, ale musí iba s veľkým sileným úsmevom počkať. Všetku svoju meditačnú energiu sústreďujem na to, aby som nepremýšľal, že som 10km nad zemou a pohybujem sa skoro 1000km rýchlosťou. Bez akejkoľvek kontroly nad týmto úžasným procesom. Cielenou meditáciou dosahujem presný opak a neuveriteľne pomaly vnímam rotáciu motorov, vlnenie vzduchu a fyziku vzduchu. Vychutnávam si každú sekundu tohto bezbranného momentu. Vadí mi čas. Hlavná výhoda obedu je v tom, že malý mozoček je zamestnaný niečím iným ako Enjoy your freaking scary flight. Zbytok letu sa vliekol, ani neviem, ako som to prežil – asi počúvaním muziky. Bol veľmi dlhý a deti sa snažili vyliezť aj na mňa. Pri pohľade do mojich vystrašených očí intuitívne pochopili, že nemám vrodený inštinkt ich chrániť.
Pristávame na Doha Airport, Quatar. Vzduch je trash metal. Tu by som pobrigádoval asi pol hodinu a dal by som hubu na asfalt. Iba prechod z lietadla do busu je šoková terapia. Ale tá plejáda portrétnych tvárí na letisku je úlne fascinujúca. Rád by som ich pofotil, ale s bielym veľkým objektívom na letisku v arabskej krajine?! Nemám proste dostatočne veľké cojones. Do ďalšieho odletu mám 12 hodín času. Skúšam sám seba presvedčiť, že oňuchávať drahé značky parfémov, čokolád a chlastu je to jediné na čom mi v živote záleží. Takticky využívam Quiet lounge a beriem si tri deky. Ako (ne)skúsený horal a camper si ľahám na tvrdú zem. Jedna deka je karimatka, druhá deka spacák a tretia poslúžila ako vankúš. Do uší mi hrá meditačná muzika. Good night, sleep tight.
Ráno ma budí totálne preplnené letisko a pocit, že mám amputované obidva bedrové kĺby. Vďaka zhruba ročnej vegetariánskej odchýlke som veľmi slušne zhodil, čo postava môjho typu vôbec nikdy nepotrebovala. Mám kĺby na padrť.. Na počudovanie let do Hong Kongu už znášam lepšie. Odovzdávam sa osudu. Však som iba malý červ. Nebudem tu moc chýbať keď o niečo podvozkom zavadíme….
Po asi 4 hodinách boh začína skúšať našu nevieru. Veľmi slušné turbulencie. Je mi naprosto jasné, že to tenké ohýbajúce sa krídlo nemôže vydržať tie nápory vzduchu. Viete, že dnes sa všetko šidí. Šetrí sa na materiáloch. Pred očami mám pracovníka Boeingu, ktorý má nočnú zmenu. Unaveným, sklenno-kofeínovým pohľadom práska nity do krídla, ktoré mám po mojej ľavej ruke. Každý tretí nit dá o pár milimetrov mimo. Myslí na svoju dcérku a na koniec šichty. Hlavou mu vŕta, čo mal v živote urobiť inak. Z polospánku ho vyruší iba koniec pracovnej zmeny. Hlboko rozmýšľam, čo by som v živote zmenil, keby sme predsa len dostali ešte jednu šancu a podarilo by sa nám pristáť. Určite by som sa snažil čo najskôr seknúť so zamestnaním a nestrácal čas. Hlavne to. Nezabíjať zbytočne drahocenný čas.
Dávam sa do reči so spolusediacou mladou kočkou z Hong Kongu. Je tak krásne asexuálna, že sa s ňou dokážem bez problémov porozprávať. Malá ani veľká hlava nikam neodbiehajú. Poradila mi pár vecí a konverzácia s ňou výrazne skracuje blížiace sa pristátie. Prekonal som svoj cestovný rekord. Víta nás upršaný nočný Hong Kong.
Po vybavení základných vecí na prežitie si beriem taxi. Je ich tu okolo 20000. Sú červené a majú značku Toyota. Stane sa, že ich ide aj päť za sebou. S padnutou držkou pozorujem zácpy a polnočnú premávku Hong Kongu. Tu sa asi nikdy nespí. Taxikár nevie nájsť kde presne Jožo býva. To sa stane skoro štandardom. Vlastne keď tak nad tým tak teraz rozmýšľam, tak netrafil asi ani jeden. Len ma niekde zhruba vyhodia. Zvítame sa s Jožom a klábosíme dlho do noci. Vychladené pivo je presne ten zhluk molekúl, ktorý potrebujem na archiváciu letu. Uvedomili sme si, že sme sa nevideli skoro tri roky. To ma vydesilo ešte viac ako let. Pripadá mi, ako keby sme spolu boli minulý mesiac. Pamätná pitka so spolužiakmi v Trafenej husi – na tú sa len tak skoro nezabúda.
DEŇ PRVÝ. TSIM TSA TSUI a TEN THOUSAND BUDDHAS.
Vstávam prekvapivo skoro a fotím prvú fotku priamo cez okno. Pekný výhľad. V roku 1999 som hral hru Codename Hitman. Tam nájomný vrah prespí v hoteli, zdvihne žalúzie a povie Hong Kong. Ten moment, ako som zdvihol žalúzie som si na to spomenul. Krásne, neviem kde mám kľúče a hlavu, ale takúto hlúposť si pamätám dokonale aj po 15 rokoch.
Mám chuť Joža vytiahnuť v pyžame na ulicu. Som veľmi nedočkavý a horím túžbou spoznávať tento nový svet. Ale príde mi to nevhodné… Po rýchlych raňajkách vyrážaem. Berieme kompu cez zátoku a ideme sa mrknúť na promenádu Tsim Tsa Tsui. Nachádza sa tu aj Clock Tower. Je to jedna z posledných pripomienok čias kolonizácie Hong Kongu v tejto oblasti. Bola vybudovaná z červených tehiel a žuly v roku 1915. Meria 44 metrov. Clock tower sa týči ponad Victoria Harbour a bola jednou z prvých budov, ktorú návštevníci Hong Kongu uvideli. Pôvodne sa tu nachádzala celá vlaková stanica Kowloon-Canton Railway. V blízkosti sa nachádzajú aj známe miesta a budovy. Napríklad Peninsula hotel a Star Ferry terminál. Area Tsim Tsa Tsui prešla veľkými zmenami, mnoho starých budov bolo zdemolovaných. Clock tower je jediná, ktorá zostala a od roku 1990 bola oficiálne vyhlásená za monument Hong Kongu. Dnes je toto miesto veľmi populárnym turistickým bodom. Clock tower je ľahko rozpoznateľná a dá sa k nej dostať všetkými druhmi dopravných prostriedkov.
CLOCK TOWER
STAR FERRY
Star Ferry je príjemný spôsob dopravy. Doprava je tu vo všeobecnosti veľmi lacná a perfektne zorganizovaná. Kartičku Octopus iba priložíte k terminálu, ktorý odčíta kredit . Či je to autobus, metro, alebo kompa. Prechádzame sa po uliciach a spoznávam bežný život. Sledujem ľudí. Sú zvláštni, akoby bez ega a bez identity. Každý má svojho elektronického kamoša, do ktorého niečo ťuká. Steve Jobs sa zhora veľmo usmieva. Čau Štefan. Sme hungry, sme foolish!
Vzduch je tu veľmi vyčerpávajúci. August nie je zrovna ideálny čas na Hong Kong, ale čo sa dá robiť. Nedávno som sa vrátil z kryštálovo čistých Álp, takže kontrast je o to väčší. Predstavte si botanickú záhradu v skleníku a do toho výfuky z áut. Pridajte sušené ryby, spotených ľudí a ako podklad niečo čomu Boris Filan hovorí tygrí dych. Napriek tomu, že som docela zvyknutý turistikovať mi ide vyraziť dušu aj malý kopček ku kláštoru 10000 Buddhas.
Ten sa nachádza pri Sha Tin. Nie je to kláštor v pravom slova zmysle, pretože tu permanentne nežijú mnísi. Bol vybudovaný oddaným budhistom Yuet Kai-om, ktorý zasvätil posledné roky svojho života na vybudovanie tohto komplexu, v ktorom sa nachádza skoro 13000 sošiek Buddhu. Samotná cesta je turistickou atrakciou. Chodník je lemovaný na oboch stranách soškami Buddhu. Každá z nich má svoju unikátnu pozíciu a tvár. Neviem, z akého dôvodu som si ju ani poriadne nevyfotil, asi som sa zakecal s Jožom. Chrám bol skonštruovaný na začiatku roka 1949. Napriek svojmu vysokému veku, Yuet Kai nosil stavebné materiály zdola sám s pomocníkmi. Trvalo im 8 rokov kým ho postavili a ďalších 10 rokov im trvalo vyhotovenie 12 800 sošiek Buddhu. Dokončili ich v roku 1957. Dnes je jeho telo vystavené v hlavnom chráme.
Masíčko musíte nakupovať proklate rychle, inak bude meniť farbu v tomto vlhku a teple rovno pred očami.
Na uliciach sa nachádzajú takéto oltáriky. Barzo sympatične.
Každá táto skrinka uchováva popol človeka.
Na stromoch si života vo voľnej prírode uživajú opice.
Lei Yue Mun, Zátoka
Večer ideme ešte ochutnať čínske pivko a pokecať o živote. Máme čo doháňať. Štyri nábojnice z provincie Tsungnuo spolu s trýznivou klímou dorážajú posledné zbytky síl a rozumu. Popíjanie je tu pomerne drahé, v priemere asi tak 3 eurá za pivo, ale vo Wan Chai až okolo 7eur. Sledujeme párik čo si vedľa nás prisadol. Rande prebieha tak, že chlápek je otočený úplne bokom a niečo si stále píše do svojho elektronického homopriateľa. Stále rozmýšľame, ako sa tu rozmnožujú. Asi sa to deje vo fabrike pod morom pri umelom 24 hodinovom osvetlení. Čo sa týka žien, tak sa tu samozrejme dajú nájsť pekné kúsky. Je tu asi 7,5 milióna obyvateľov. A to sú oficiálne cifry. Podľa mňa sa tu ešte bežne skrývajú pod posteľou dva tri neregistrované kúsky. Brú
DEŇ DRUHÝ. PROMENÁDA A ULICE HONG KONG ISLAND
Jozef odchádza do práce. Preskúmavam Hong Kong na vlastnú päsť. Ráno vyjdem pred bytovku a tam pri malom oltáriku vidím kompletné jedlo. Kačica s ryžou, šalát, jablká a oriešky. Hmmm, tu musia mať homeless docela easy. Ak sa rozhodnem pre jednoduchý život bezďáka tak určite v Hong Kongu. Nie je tu veľká zima a je to veľmi bezpečné mesto s nízkou kriminalitou. Preberiete sa z opice a hneď čakajú honosné raňajky. Hong Kongčania chápu význam pohybu. V záhradách sa cvičí Tai Chi a promenáda je plná bežcov. Dokonca poniektorí odvážlivci plávajú aj v kadmiovo-ortuťovom mori.
Tai Chi, Či?
Odvážny plavec preteká s Titanicom v ortuťovo-kadmiových vodách
Občas sa tu vyskytnú zvláštne žienky, ktoré nahlas vzývajú armageddon.
Za Hong Kongom zaostávame najmä vo flexibilite
Začína sa klasický daždík, ktorý ma bude sprevádzať počas celého pobytu.
Takúto bezstarostnosť nekúpite. Tú musíte mať v hlave. Tulácký ráno…
Plný elánu som si vytýčil prejsť sa popri pobreží Hong Kong Islandu zachytávať život a nasávať atmosféru. Vyrážam plný energie s nadšením puberťáka. Som inšpirovaný rybacími trhmi, takže vyťahujem rybie oko. Fotím pár ujetín vo veselom štýle a pri tejto činnosti zisťujem, že chvalabohu nie som úplne v porádku. Z ošiaľu sa preberiem až po obrovskom nádychu. Všimol som si, že keď niekedy fotím, tak zabúdam pri tom dýchať.. Vyrábam pár haluzoidov. V Hong Kongu sa robia dobre.
Haluzoid.
Gumáky – ideálna obuv do tropických oblastí….
DIY (do it yourself) sušička na klobúky
Vnútorný hlas mi napovedá, že v nasledujúcej reinkarnácii nechcem byť rybou ani akýmkoľvek morským živočíchom…
Rybkodrap.
Efekt piva Tsungnuo ešte stále pretrváva.
Yo, pánbožko, aby som nezabudol, nechcem byť v budúcnosti ani kačicou. Když tak já si připlatim…
Začína byť neznesiteľne vlhko a dusno. Vzduch sa priblížením k centru mesta začina rapídne zhoršovať. Prší, takže sa skrývam pod most a odtiaľ obstreľujem pracovitých Hong Kongčanov. S bielou 70-200mm som viditeľný aj zo susednej Číny. Slejvák jak keby išlo o život = som kompletne premočený. Čím viac sa blížim k centru tým viac cítim, ako mi ubúda síl a morálka pikuje prudko k zemi. Poznáte to. Idete po veľmi dlhej dobe na túru. Prvú hodinu ste nadšený z toho ako voní vzduch. Potom sa tie prekrásne lístočky na stromoch jemne trepocú. Ježiš-marjá, pozrite sa, veverička! Oh my god, oh my god, okolo bzučí hmyzočok a kamienky sú krásne biele a vápencové! Po lúčkach behajú ružové zajačiky a nikde nie sú žiadne predátory. Cca po ôsmich hodinách chôdze pozeráte tupo do zeme. Mučivo pomaly to ubieha a pred vami je ešte jeden skurvený kopec…
A nezaprší a nezaprší
Motám sa niekde ďaleko za Victoria parkom, totálne ma zožral ten veľkomestský virvar. Mrte ľudí, dusno, neuveriteľný hluk dopravy a všetkého ostatného. Do toho úplne mokré topánky. Všade construction work a párkrát sa musím vrátiť. Zachvíľu som tejto atmosféry úplne napapaný a nastupujem na akýkoľvek spoj v snahe uniknúť tejto vyčerpavajúcej chobotnici. Fotím prírodu a vedel som, že tento moment príde. Zbabelo to balím a vyťahujem bielu vlajku. Po návrate domov si musím nachvíľu ľahnúť. Na večer vyrážam pozrieť svetelnú skyline show o 20:00. Promenáda je narvaná ľudmi, všetci si porovnávajú……………… ruky s otlačkami filmových hviezd na chodníku. Párkrát ešte stlačím spúšť a nebudem vás klamať, teším sa do postele..
Taká tá klasika z Tsim Tsa Tsui, Avenue of Stars. Nechápem to, ale nikto nikdy to ešte odtiaľto neodfotil. 
DEŇ TRETÍ. STANLEY VILLAGE
Po včerajšom rušnom dni som sa rozhodol pre Stanley village na juhu HK islandu. Je to obľúbená destinácia ponúkajúca výborné trhy, kľudnú prímorskú promenádu, pláže, bary a reštaurácie predávajúce seafood. Na trhoch dostanete kúpiť naozaj skoro všetko. Od značkového oblečenia, bižutérie, šperkov až po výrobky z dreva a suveníry. Súčasťou Stanley je aj mólo Blake Pier. Väčšina návštevníkov nevie nič o jeho zaujímavej histórii. Mólo sa pôvodne nachádzalo na konci ulice Pedder Street. V roku 1965 sa guvernér rozhodol mólo zdemolovať. Pavilón aj so strechou bol rozobratý a presunutý do Morse Parku. Strecha s pavilónom slúžila 40 rokov ako prístrešok v parku. V roku 2007 sa železná strecha opäť presunula naspať do Stanley aby slúžila svojim pôvodným účelom ako prímorské mólo. Blake Pier a vedľa stojaci Murray house slúžia ako pekná pripomienka elegantnej architektúry minulosti, ale aj ako pamätník toho, ako zhruba vyzeral Hong Kong pred storočím. Pre tých, ktorí by radi zažili príchod a odchod lode z tohto starého móla operuje Tsui Wah Ferry medzi Aberdeenom a Po Toi Island.
V Stanley sa nachádzajú dve známe pláže. Stanley main beach, ktorá sa nachádza na východnej strane poloostrova a St. Stephen’s Beach na západnej strane. Obdive pláže su pieskové a majú vybudované aj miesta na barbecue. Na ochranu pred žralokmi slúžia siete. Na väčšej pláži prebiehajú v Júni každoročné závody nazývané Stanley Dragon Boat Championships. Sú súčasťou osláv Tuen Ng Festivalu. Dnes je neskutočné teplo. Ťahám za sebou dlhú slizkú čáru. Začínam ľutovať, že nemám čelovku a nerobím tieto explorácie v noci.
Stanley bola veľmi príjemná zmena a som prekvapený ako málo je tu ľudí. Navštevujem ešte Ma Hang Park, ktorý sa nachádza po ceste nahor poza Murray house. Poletujú tu veľké motýle. Počas výstupu mi skoro urazí hlavu asi 10cm saranča. Oddychujem pri Pai Tak Daoist Temple. Príjemné miestečko pri mori. Po obede sa snažím vyhnúť tomu výpeku a vylihujem v tieni pri mori. Neviem ako som strávil zbytok dňa, už o tom nemám dokumentáciu. Aj keď premiestňovanie z miesta na miesto hodne dlho trvá a človek sa ani nenazdá ako mu deň ubehne. Musím uznať, že som v HK nevstával zrovna o šiestej. Naše večery s Jožom prebiehali štandardne tak, že sme kecali minimálne do polnoci pri víne a popri tom som si triedil fotky.
Promenáda v Stanley. Vľavo je vidieť Blake Pier.
Blake Pier
Pai Tak Daoist Temple
Najlepšie je vyberať tovar náhodným zabodnutím prsta.
Stanley Beach, kam náhodou zakotvil aj ujko z fotky Starec a more
Grand promenade mrakodrapy mi slúžili ako dobrý orientačný bod.
DEŇ ŠTVRTÝ. HONG KONG PARK.
Rozhodol som sa navštíviť Hong Kong park a preskúmať okolie najzaujímavejších mrakodrapov. Hong Kong park bol otvorený v roku 1991 a stojí na mieste, kde sa nachádzali britské kasárne. Zaberá plochu 8 hektárov. Mnoho budov z tejto éry sa zachovalo, ako napríklad Flagstaff house, ktorý v dnešnej dobe slúži ako múzeum Teaware (čajové súpravy). Park je obklopený do neba sa týčiacimi mrakodrapmi, ktorými je Hong Kong taký známy. Park si zachoval napriek tomu v tejto hektickej dobe svoj kľudný ráz a slúži ako oáza pokoja priamo v centre mesta. Nachádza sa tam jazierko, vodopád, skleník, voliéra, kde sa voľne prechádzate medzi vtáctvom, rozhľadňa, záhrada tai chi, pamätník SARS, fontána aj Olympic square amfiteáter.
Žiadna uhučaná muzika. Koncertný pianista v shopping centre!
Zľava: Lippo centre tower, Far east finance centre, Space centre, United centre.
Zrazu som začul obrovský tresk a škrípanie železobetónu. Budova sa takto poohýbala.. Neuveriteľné. Zrovna keď som tam bol ja.
Four corners of the world
Hneď vedľa Supreme Court Road sa nachádza vchod do Central Garden, dekorovaný stĺpmi a stromovou alejou.
V parku sa nachádza aj Edward Youde Aviary (voliéra pre vtáctvo). Prechádzate sa vo vnútri na plošine, takže ste v ich výške.
Opúšťam park a vydávam sa smerom ku Mid-levels escalators. Je to najdlhší eskalátor s dĺžkou cez 800 metrov. Prekonáva prevýšenie 135 metrov priamo cez úzke ulice, ktoré sú lemované obchodíkmi a barmi. Bol vybudovaný v roku 1993. Náklady na jeho výstavbu prevýšili 245 milónov HK dolárov, 6-násobok plánovaného rozpočtu
Dostávam sa na Conduit street, odkiaľ si beriem taxík do Bank of China. Je to veľmi dobre rozpoznateľný mrakodrap, ktorého hranolovitá fasáda patrí k najvýraznejším v Hong Kongu. Má 70 poschodí a meria 367 metrov. Bola navrhnutá architektom I.M. Pei. Na 43 poschodí sa nachádza rozhľadňa.
Bank Of China – Photo by Lera.com
Traja čumilovia.
Výhľad z 43. poschodia Bank of China. Výhľad je iba na jednu stranu.
Miestne talenty točia video priamo na ulici.
DEŇ PIATY. TAI O
Tai O je tradičná rybárska starousadlosť. Nachádza sa na juhozápadnom rohu ostrova Lantau, ktorý je najväčším ostrovom v Hong Kongu. S okolitým svetom ho po zemi spája úzka horská cesta. Žiadne mrakodrapy, neónové tabuľe, ani firmy s nehnuteľnosťami. Pár obchodov, ktoré zatvárajú o 17:00, kedy sa nočný život na Hong Kong Islande ešte ani poriadne nerozbehol. Pred rokom 1990 sa dalo do Tai O dopraviť iba člnom. Je to populárna destinácia kvôli unikátnej atmosfére, ktorá tak ostro kontrastuje s moderným Hong Kongom. Obyvatelia sa živia už po generácie rybárčením a žijú skromným životom bez výdobytkov modernej doby. Tai O v posledných rokoch postihlo viacero prírodných katastrof ako záplavy, požiare a tajfúny. Následky sú viditeľné aj dnes. Domy pôsobia ako taký zlepenec, v štýle ak to neopraví lepiaca páska, alebo klinec, tak to neopraví nič. Vďaka proximite ku Ngong Ping a Big Buddha Statue sa prístup k Tai O zjednodušil a z dedinky sa staly Benátky Hong Kongu. Je to jedna z posledných rýbárskych osád v Hong Kongu a vzácny príklad tradičnej rybárskej komunity. Rybári sa tu začali usadzovať už v časoch dynastie Ming vďaka výbornej geografickej polohe.
Milovníci rýb si tu prídu na svoje.
Yoga je obľúbená aj u psov. Obvykle majú blchy, čo im značne dopomáha k dosiahnutiu tažkých pozícii.
Konkurencia je početná, kreatívna a neuveriteľne pracovitá.
Zosypú sa ako domček z karát?
Los Gumakhos
Má to niečo do seba tento životný štýl.
Všade samé zvedavé oči.
Najprv si pochutnajú muchy a iný drobný hmyz. Hneď v rade za nimi je cica-mica. Ak niečo zostane, môžete si tovar zakúpiť aj vy.
Ostré zuby nepomôžu. Tu budete sušiť hubu
Ak máte sympatický úsmev, nebudete sušiť hubu. Stanete sa cenným suvenírom.
Večer skočíme s Jožom do kórejskej reštiky. Dávam si ryžu s morskými príšerkami. Rôzne chapadielka a prísavky, malé zúbky, človek radšej moc nad tým nešpekuluje a dúfa, že má dosť silnú žalúdočnú kyselinu. Ku hlavnému jedlu vám donesú takzvané kimchi asi ďaľších pár misiek s prílohami veľmi zaujímavých chutí. Človek si tu musí zvyknúť na blízkosť ľudí. Parcely sú drahé, takže sa stravujete lakeť na lakeť. Večera vyjde cca na 15-20eur.
DEŇ ŠIESTY. THE BIG BUDDHA AND PO LIN MONASTERY.
Rozhodol som sa dnes navštíviť atrakciu Big Buddha. Je to chlap ako hora: 250-ton. Dopravujem sa tam lanovkou. Uvíta ma dedina Ngong Ping. Sochu Big Buddhu odlievali okolo 10 rokov a bola dokončená v roku 1993. Skladá sa z 202 častí a bola odliata v Čine. Odliatky boli po dobu 3 rokov dopravované na ostrov Lantau. Buddhova tvár je odliata z jedného kusu. Socha meria 26 metrov a je položená na oválnom troj-poschodovom pódiu. Návštevníci prahnúci po požehnaní musia k nej zdolať okolo 260 schodov. Lanovka nás vyvezie do úplnej hmly, za ktorú som vďačný, pretože vytvára zaujímavú atmosféru. Po Lin Monastery bola žialbohu v tom čase v rekonštrukcii, takže som si ju moc neužil.
Už z diaľky dáva o sebe patrične vedieť.
Nič nie je zadarmo. Musíte si vyšlapať 268 schodov nahor.
Takto si tam krásne tróni.
Psi spoločne zahájili protestní spánek proti suvenírovej komercii. U stánku na levnou krásu.
Nasleduje zopar hmloviek
Tento hafanana mal na chvoste niekoľko rokov pestované dready. Neviem, z čoho ich mal upletené, tipoval by som to na čokoládu a med. Držali dobre.
Vyhľad z lanovky Ngong Ping Cable Car.
Myslím, že hustota je to správne slovo na Hong Kong.
Pofotil som čo sa dalo a ponáhľam sa domov urobiť západovku smerom na Kowloon. Nestačí mi to, aj keď sa výnimočne troška ofarbili mraky. Čo sa týka východov a západov slnka, tak neboli prakticky žiadne. Láka ma ísť ešte nafotiť nočný Nathan road. Doprava fičala jak krv kokaínového baróna. Ľudí ako komárov pri Amazonke. Rozkladať tam statív a neuraziť niekomu pri tom palicu bolo umenie. Skáčem do cesty počas červenej a robím pár záverečných fotiek, aby som vôbec v ten deň v kľude zaspal. Môžem byť rád, že má nejaký double decker zozadu nerozťahal po celej ulici. Risky job
Kowloon mrakáče
Nathan road poprvé
Nathan Road podruhé.
DEŇ SIEDMY. MAN MO TEMPLE
Chrám Man Mo je jedným z najstarších tradičných chrámov v Hong Kongu. Bol vybudovaný v časoch kolonializmu v roku 1847. Dnes je chrám vtesnaný medzi výškové budovy a mrakodrapy. Boh Man je považovaný za boha literatúry, a boh Mo je boh vojny. Uctievajú ho napríklad policajti alebo vojaci. Vo vnútri zapaľujú návštevníci tisíce vonných tyčiniek, a študenti si sem chodia vymodliť dobré známky. Nachádza sa na Holywood Road. Je to ulica posiata antikvariátmi a starožitnosťami. Po ceste do chrámu si fotím rôzne výjavy z ulice.
Tajomné symboly. Sú pekné iba keď neviem čo znamenajú.
Free as a bird.
Tie pokrútené lampášiky sú hrubé vonné tyčinky, ktoré neustále horia. Asi si viete predstaviť, ako sa tu dýcha.
Bohovia si tu na nedostatok kvalitného ovocia nemožu stažovať.
Presúvam sa ku krásnemu komplexu Chin Nunnery & Nan Lian Garden. Nachádzajú sa v srdci Kowloon – Diamond Hill. Ihneď ako sa tam dostanete pochopíte prečo sa o Hong Kongu hovorí ako o meste, kde sa stretáva moderná doba s tradíciou, alebo kde sa stretáva západá technológia s východnou tradíciou. Záhrada aj kláštor boli vybudované v štýle dynastie Tang. Každý kameň, strom a prvok bol položený podľa konkrétnych pravidiel. Kláštor Chi Lin Nunnery bol vybudovaný v roku 1934, a pokrýva územie asi 33000 stvorcových metrov. Skladá sa z tuctov rôznych hál, lotusových jazierok a päť-poschodovej Thousand-buddha pagody. Je to budhistický kláštor a nachádzajú sa v ňom sochy Sakyamuni buddhu, Guanyin budhu a ďalších. Hlavná brána do kláštora sa nazýva Mountain gate. Ihneď po vsúpení cez bránu prídete ku lotusovým jazierkam, a ďalej prejdete do Haly nebeských kráľov (Hall of Heavenly Kings). Je to pekné miesto ako stvorené na oddych. Veľmi ma zaujala vegetariánska reštaurácia, takže som sa tam rozhodol ísť na obed. Objednávam si päť chodové menu. Pod päť chodovým menu si v Ázii nepredstavujte tučne naložené taniere z ktorých visia faldy. Skôr mističky. Neviem to síce nejak presne identifikovať, že čo vlastne papám, takže si pre istotu fotím jedálny lístok. Aby som im ho mohol na pohotovosti vraziť s posledným výdychom do ruky. Sú to nejaké rôzne druhy húb a rias, rastlín a omáčok. Ale chutí mi to, mám rád nové veci. Reštika je situovaná za malým vodopádom. V komplexe sa nachádza aj štýlový Teapot house a kafé s podomácky vyrobenými koláčmi. Presúvam sa k Lei Yue Mun. Rozhodol som sa toto miesto preskúmať dôkladnejšie.
Vegetariánska reštaurácia je situovaná za vodopádom. Obed cca 12 eur.
Nan Lian Garden
Chin Nunnery
Chin Nunnery
Rybárska dedinka Lei Yue Mun je ochutnávka starého Hong Kongu priamo v metropole. Pred asi 150 rokmi sa obyvatelia živili prevážne rybárstvom, farmárčením a baníctvom. V 60-tych rokoch minulého storočia začala dedina získavať reputáciu obľúbeného miesta labužníkov morských špecialít. Objednáva sa netradične. Najprv si vo veľkých akváriách vyberiete rybu, ktorú potom zoberiete do reštaurácie a tú Vám za poplatok pripravia. Ceny sú prijateľné a ryby sú čerstvé. Prechádzam okolo pláže. Fascinuje ma nápis Keep the beach clean. Beach je totižto malé smetisko, skladajúce sa z rozbitého skla, odpadkov a mušlí. Som úplne fascinovaný množstvom vážok, ktoré mi poletujú nad hlavou. Sú ich tu tisíce. Takisto kaňe si poletujú v hojných počtoch ako holuby. Ako keby sa príroda vysmievala tomuto super mestu.
ä
Lei Yue Mun zátoka
Lei Yue Mun, Zátoka
Dark Side of Hong Kong, Beach
Nahodené má v HK niekto stále.
Beach je z nejakého dôvodu obľúbené miesto fotografov.
Fotil som ich z dosť veľkej diaľky. V sekunde ako som stlačil spúšť sa holka otočila. Povestná ženská inuícia.
Lei Yue Mun je pretkané reštauráciami s morskými špecialitami. Sú tu plné akváriá rýb, ustríc a krabov. Kraby sú prekrásne a veľké.
Krásavec
Mango tu chutí lepšie. Omnoho lepšie. Sladučké, dužinaté, voňavé.
Ešte jedna rozlúčková a pekný counter produktívny deň za nami.
Som po celom dni dosť uťahaný, ale je piatok a s Jožom máme v podstate poslednú príležitosť ísť si spolu vypiť do mesta. Je tu na to špeciálna štvrť, kam sa chodí marinádovať. Volá sa Wan Chai. Je to aj známa štvrť prostitútok v HK. Bary sú viac menej anglického charakteru. Nakladáme do komína pár čapovaných pív Asahi. Je to japonské pivo, ktoré si požičia váš mozog, požuje ho, vyžmýka, obúcha o zem a hodí do práčky. O dva dni vám ho vráti, ale neviete vyhláskovať svoje meno. Počas konverzácie si všímam peknú elegantnú Hong Kongčanku, ktorá si nenápadne po stojačky pije drink pri našom stole. Medzitým sa to tu zmenilo na nejakú farebnú didžinu. Dávam sa s ňou do reči. Volá sa Katie. Niečím ma ihneď zaujala. Má peknú úzku tvár a pôsobí elegantne. Aj angličtinu má dobrú. Prekvapuje ma, aká je dospelá a detská zároveň. Rozprávame sa dosť dlho, ale býva ďaleko a musí ísť domov. Vymeníme si čísla a odchádza. Večer neuveriteľne rýchlo ubieha. Neviem ani ako som sa k tomu dostal, ale popíjal som aj s vyhadzovačom z Ghany. Asi 185cm mohutný vtipný černoch v obleku. S Jožom v šoku zistíme, že vonku už je ráno. Obidvaja sme z toho veľmi prekvapení; noc proste niekam ubzikla. Skontrolujem si zadok, či som sa nestal obeťou Flunitrazepamu. Všetko ok. Stále panic. Zloženie Asahi si dám osobne chemicky overiť. Žiadne fotky sa nezachovali.
DEŇ OSMY. LAMMA ISLAND & THE PEAK
Rozhodol som sa pre ľahký deň na ostrove Lamma. Lamma Island sa nachádza iba 3km od juho-západného pobrežia Hong Kong Islandu. Je tretím najväčším ostrovom Hong Kongu. Meria 6km do dĺžky a je pomerne úzky – najširšia časť má iba 2.5km. Nachádza sa na ňom veľká elektráreň, ktorá bola vybudovaná v roku 1972 a veterná turbína. Má populáciu asi 5000 obyvateľov, ktorí žijú v 2 hlavných dedinkách Yung Shue Wan a Sok Kwu Wan. Ostrov je odľahlý s drsným terénom, žulovými kopcami ponad ktoré sa týči 353 metrový vrchol Mount Stenhouse (Shan Tei Tong). Sú tu malé osady a tiché pláže. Nie sú tu žiadne autá, iba bicykle a malé motorizované vozíky. Lamma je veľmi kľudné miesto s pomalým tempom života. Je populárne pre ľudí hľadajúcich lacné ubytovanie a umelecký spôsob života. Žije tu veľa ľudí zo západného sveta, ktorí sa tu usadili ešte od hipisáckych čias. Na ostrove sú výborné reštaurácie ponúkajúce morské špeciality. Je tu známa turistická trasa Family trail. Vedie ku populárnej pláži Hung Shing Ye. Bohužial výhľadu dominuje elektráreň.
Lamma Island
Vyvaľujem sa na pláži a absolvujem family trail, ktorá vedie cez najzaujímavejšie scenérie. Je hrozne teplo a moc som toho neodfotil. Vistám totiž dominuje prekrásna elektráreň. Po leňošení na pláži a obede som sa rozhodol ísť si spraviť klasickú západovku na the Peak. The Peak je najvyšším miestom Hong Kong Islandu. Je to štvrť bohatých už od koloniálnych čias. Priťahoval ich aj chladnejší vzduch v tejto časti mesta. Podstatný fakt v časoch kedy neexistovala klimatizácia . Na dlani sa Vám rozpestrie panoráma Hong Kongu aj s Victoria Harbour. Fotografi sú pripravení už dobré dve hodiny pred západom. The Peak Vám rozhodne umožní vytvoriť originálnu a neotrieskanú fotku.. : -)
Fotografi sú najlajnovaní už 2 hodiny pred západom
The Peak
DEŇ DEVIATY. CHEUNG CHAI
V mojom sprievodcovi ospevovaný ostrov, ktorý vraj ponúka neuveriteľlnú atmosféru rybárskej dedinky. Musím uznať, že ma dosť sklamal. Hneď po príjazde ma uvíta množstvo ľudí a McDonalds. Potom zopár stánkov, pláž, trhy, ale ak ste už boli na iných ostrovoch, nič nové tam nenájdete. Je pomerne husto obývaný. Robím iba jednu fotku čerstvo zabitých sliepok, ktoré visia pred obchodom, čo ma zaujalo asi najviac z celého ostrova a vraciam sa naspäť.
Snáď to zachráni date s Katie. Stretávame sa a ideme na večeru do kórejskej reštiky. Konverzácia spočiatku hodne vázne, nič ma nenapadá, som úplne vypatlaný. A kedže viem, aká je mladunká, mám až výčitky svedomia a naturálnu otcovskú starosť o dcérku.
Presúvame sa na promenádu Tsim Tsa Tsui, kde sa prechádzame pri nočnom Hong Kongu. Je to docela príjemné a romantické. Udivuje ma, že to mláďatko má životné názory ako ja. Ešte nevidela poriadny krásny západ slnka na horách. Nepozná skupinu ABBA. Asi sme na úplne opačnej strane rovnobežníka. Pracovné doby sú dlhé, niet času na lásku, na vzťahy ani koníčky. Keď si uvedomím, ako žijeme my v Európe v tomto veku, tak si naozaj nemáme na čo sťažovať. Úplne si vychutnáva ten chill out, že chvíľu nič nemusí a nemá pri sebe 12000 ľudí na meter štvorcový. Pomaly sa prebrowsujeme až do útulného írskeho baru a dáme si tam pár drinkov. Ja som rád, že zažívam už aj niečo iné, ako ťažký zrkadlovkový ruksak a ufunené spotené tričká. Rozprávame sa dlho do noci. Katie ma žehlí podobne ako Asahi, ale je ťažšie odbúrateľná pečienkou a hlava z nej bolí príjemne.
DEŇ DESIATY. ŠPAGETY
Dohodli sme sa, že sa opäť stretneme a pôjdeme ochutnať niečo európske. Vyberám zo svojho sprievodcu taliansku reštauráciu Sabatini. Už po príchode do Royal Garden je mi jasné, že toto bude pravý opak toho, čo sme zažili včera. Luxusná reštika, kde ma ihneď ako urobím očný kontakt naložia na neviditeľný eskalátor a mám po vtákách. Už neuniknem, nemám tie nervy to otočiť, aj keď intuícia na mňa z veľkej repro sústavy kričí: “BORN TO RUN!” Je mi nad slnko jasné, že nás čakajú obličkári a monetárna grilovačka. Ale stratiť tvár pred Katie a celým mestom? Nikdy!
Hneď pri vchode nás uvítal krásny prestretý stôl a na ňom obrovský buket čerstvých kvetov. Zhlboka sa nadýchnem tej vône za 10 eur a držím v nádychu, ako keby som si dal šľuka z najdrahšej a najsamlepšej trávy. Pomalým krokom odsúdenca kráčam ku stolu. Som úplne vytuhnutý, obliekol som sa veľmi casual – zapadol by som na Miletičku ako správne vybraný blok v Tetrise. Chôdzou, ktorá pripomína mladého Forresta Gumpa si nenápadne obzerám hostí, ktorí sú všetci v kvádrach a perfektne manipulujú s paličkami. Prežili v tejto reštike minimálne pár mesiacov života. Ja nahodím masku vysmiateho európana, ale som ten typ ksichtu, ktorému je hneď všetko na tvári vidieť. Hrdo sa prsím vo svojom novom bielom tričku za 3.80eur, ktoré som svedomito kúpil na miestnom trhu v Stanley v rámci medzinárodného programu “podporujeme miestnu ekonomiku”.
Doprovodia nás ku stoličkám, usadia a uviažu nám podbradníček (true story). Pripadám si ako batoľa v roku 1977. Tvárim sa, že tam samozrejme tiež patrím a narodil som sa so striebornou lyžicou v ústach. Dlho a svedomito ju cmúľam už 36 rokov. Tajne som dúfal, že Katie to zachráni, predsa len je tu domáca. V zúfalej nádeji sa pozerám do jej krásnych oči. Je mimo. Pôsobí ako keby som ju vypral na 100 stupňov, naškrobil a nechal príliš rýchlo vysušiť. Konverzácia začína silne prípomínať prázdnu dieru po ťažbe zlata pri siedmej hore Carstensz. Nenápadne sa vytrácam na toaletu nadýchnuť čerstvého neimpregnovaného vzduchu. S veľkým vycereným úsmevom ma uvíta toaletný boyfriend. Nepáči sa mi spôsob a úškrn, s akým za mňou zatvára dvere. Ticho dúfam, že nebude aj sex. Otvára mi vodovodný kohútik a podáva mi uterák. Dvakrát skontrolujem, či nemám na tričku nápis “Invalida”. Po chvíly sa vrátim do voskového múzea mäsových figurín. Začíname sa osmeľovať. Veľmi nám chutia čerstvo napečené talianske posúchy a domáce maslo. Mali by tam namontovať digitálnu ceduľu, ktorá by automaticky updatovala stav účtu. Posadíte sa. 5eur. Chytíte do ruky vodu zdarma. 10eur Ochutnáte maces. 15eur. Čakáte. 20eur. Flirt na toalete. 25eur. Niečo ako počítadlo obetí v Rambovi.
Rozhodli sa za nás, že si dáme špagety s morskými mušličkami. Ani si neviete predstaviť, ako sa jedia špagety, keď máte pocit, že sa na vás díva celý Hong Kong v priamom prenose. To, že ste paranoidný ešte neznamená, že po vás nejdú! Ticho si želám, aby ma došiel niekto nakŕmiť a ukázať mi ako sa správne manipuluje s mušľami. S mušlami som to nikdy nevedel. Ďakujem pánu bohu, že nemám v ruke paličky. Určite by som si ich zapichol do stehna a v panike odkrýval na ulicu. Koťátko je vyplašené rovnako ako ja, ale snažíme sa úspešne zahrať svoje role. Jedlo je skvelé, špagety sa im naozaj vydarili. Je na nás vidieť, ako sa tešíme, až sa dostaneme z tohto veľkého kondómu a budeme sa môcť tváriť, dýchať a správať normálne.
S pokrovým ksichtom dobre zarábajúceho európana vypýtam účet. Jeden z fešákov čo zostávajú dlhšie v pamäti = 110eur. Nechávam ešte aj tringelt. V Ba predsa dávame za špagety aj 200. . . . korún. Už-už sa zdvíhame, boli sme dlho pod vodou a tešíme sa na hlboký životodarný nádych. Ale kde sa vzalo-tu sa vzalo miestne talentované kvarteto hotelového akustického zboru sa rozhodlo predĺžiť nám pamätnú chvíľku o ešte jednu nevyžiadanú romantickú pesničku. Traja košielkári a speváčka to roztočia a musím uznať, že sú fakt dobrí. Baba spieva tak, že slovenské speváčky pri nej znejú ako levice v ruji po niekoľkomesačnom období sucha. Vyzerá ako Jenifer Lopez, troška šmahnutá Áziou a má fantastický výstrih. Snažím sa pozerať chlapíkom na prsty ako hrajú gitarové akordy, akože ma jej akordeóny vôbec nezaujímajú. Chlapíci sa pridávajú a spievajú krásne hamornické štvorhlasy. Úplná bomba. Ak im takíto talentovaní ľudia hrávajú po reštikách, tak sa bojím Číny viac ako Jožo Ráž. Nenápadne sa vytrácame, obidvaja sa vonku zhlboka nadýchneme.
Po večeri sa prechádzame do 2am po promenáde Tsim Tsa Tsui. Zvláštny nočný Hong Kong. Normálne taká ta neónová romantika z filmov 80 rokov, pomalý saxofón a svetielka ala Miami Vice. Zopár vytrvalých rybárov sa tu stále snaží uloviť ryby, ale už sú asi také tažké od ťažkých kovov, že sú niekde pri dne. Ticho občas preruší nejaký hormonálny fakap, ktorý si na bicykel namontoval celú subwooferovu sústavu aj s LED svetlami. So švajčiarskou presnosťou to tu pravidelne obchádza. Je mi s ňou príjemne a vôbec sa mi nechce nič riešiť, tlačiť, grilovať a vyprážať. Katie má problém s miestnymi. Nepriťahuje ju ich mentalita a spôsob života. V tomto sme si asi podobní. Niektorí ľudia sú odsúdení na to, aby si hľadali mejta na druhom konci sveta…
DEŇ JEDENÁSTY – TURTLE COVE BEACH.
Zistil som, že ženy výrazne zlepšujú moju schopnosť písať. Má to ale svoju daň. Úplne zabíjajú fotenie. Neurobil som fotku už pár dní. Deň trávime spolu na Turtle Cove bíč. Sme tam až do večera. Je tu málo ľudí. Príjemné miestečko, ale treba zísť dole tristo schodmi. Ďakujem bohu, že ľudia sú leniví, takže nie je až tak navštevovaná. Plávame v mori a vychutnávame si kľudnú atmosféru. V tomto je Hong Kong cool. Prejdete pár kilometrov a máte pri sebe 136 000 ľudí. Ponúka všetky varianty. Aj totálny chill-out, aj úplný mayhem. Mám výčitky, že by som sa mal venovať fotografii, ale nemám silu ísť znova do metra, do toho hluku a uponáhľaného sveta. Nejak som sa toho napapal a nechce sa mi tlačiť na pílu. Keď ste videli jeden chrám, je to akoby ste videli všetky. Tak je to aj s trhmi.
Koťátko je hanblivé dievčatko. Pohľad na jej 21-ročnú postavičku ma začína inšpirovať prinajmenšom tak, ako vážky a muchy. Dáva to zmysel. Majú predsa toho istého stvoriteľa. Krásu jeho diela sa snažím zachytiť na fotkách v každej forme. Má nevinné čierne očká ako tuleník, dlhé čierne zamatové vlasy a pokožku jemnú ako bruško myšky. Najlepšia antistresová podložka vyrobená z prírodného materiálu. Takú 3M určite nikdy nevyrobí. Driek štíhly ako osa a prstíky koncertnej pianistky. Kolorit dotvárajú dva nie príliš strmé Hong Kongské kopčeky, ktoré sú definitívne zdolateľné bez palíc a turistických topánok. Ticho obdivujem ten výtvor prírody za pravidelného dunenia vĺn. Bojí sa toho starého zubáča, ktorý vie ako šikovne zobrať návnadu z háčika bez toho, aby mu blyskáč na pár rokov zabehol v krku. Zároveň vie, že sa môže niečomu priučiť. Zvedavosť je mrcha.
Prechádzame sa po pláži až do zotmenia a tešíme sa z tejto malej oázy pokoja. Hrozne túži po tom aby mala čas nachvíľu roztiahnuť krídla a vidieť svet. Rada počúva príbehy, kde som všade bol, tie prekrásne rána na horách, východy a západy slnka, energia potokov a čerstvý vzduch. Intuícia mi celý čas hovorila, že sa do niečoho pred odchodom zamotám. Intuícia je väčšia mrcha ako zvedavosť. Aby sa to tu náhodou tak ľahko neopúšťalo. Bojím sa tých hnusných chvíľ, kedy opadajú ružové lupienky, príde zima, tma vyhrá o štvrtej a nenájde sa ani ovečka na pivo. Jožo dnes odlieta a snažím sa ho stihnúť, aby sme si dali drink na rozlúčku. Vypijeme si spolu pohár vína a odchádza na letisko. S úplne opantaným mozgom som presvedčený o svojom zajtrajšom odlete. Pri online check-in zistím, že odchádzam až o dva dni…
DEŃ DVANÁSTY – MONG KOK
Troška som si ponaprával mozog a rozhodol som sa ešte spraviť pár fotiek. V Hong Kongu sú asi perverzný. Všade názov ulice “kok”. Rozhodol som sa navštíviť obľúbenú lokalitu Hong Kongu zvanej Mong Kok. Fotím rôzne výjavy ulice, navštevujem trhy, Street bird garden, Flower market a robím zopár nočných shotov na Nathan Rd.
Flower market je ulica s okolo sto obchodmi ponúkajúcimi kvety, hnojivá a príslušenstvo od výmyslu sveta. Neďaleko Flower market sa nachádza aj Yuen Po Street Bird Garden. Je to populárna destinácia milovníkov spevavých vtákov. Park je postavený v štýle tradičnej čínskej záhrady. Nachádzajú sa tam stánky s exotickým vtáctvom, klietkami,a chovateľskými potrebami.
MTR
Vplyv Číny je stále silný.
1929
Street bird garden
Začína dobrý lejak, takže naskakujem na prvý bus a prchám. Dostávam sa k nejakému super hyper mega mass marketu, kde sa motám, pretože leje ako z krhly. Je to veľký štvorposchodový super market kde nájdete všetko okrem ľudskej duše. Hong Kongčania su veľmi materialisticky založený. Baby klasicky naháňajú značkové oblečenie, ktoré im prinesie šťastie a rešpekt. HK vyprodukuje 16500 ton odpadu denne. Ten sa zakopáva do veľkých jám v New Territories. Je to mesto kvantity, ktorá je prítomná v každom obchode, na každej ulici a v každej mysli.
Be quick or be dead
Obstreľujem prchajúcich ľudí spod mosta.
Posledné pouličné zábery
Taký ten pohľad, že čo to tam ten pošuk fotí. Jakto, že nefotí mňa!
Hneď ako som dofotil sme sa dohodli stretnúť s Katie. Leňošíme a je nám spolu dobre. Je vyčerpaná a berie si voľno v práci. Musím uznať, že sa cítim po tých pár dňoch pachtenia v teple podobne. Ak budete randíť s Hong Kongčankou tak rátajte s tým, že bude pomerne často na telefóne. Katie má dva, medzi ktorými frituje svoj mozog a hovory prichádzajú aj v čase voľna. Pracuje šesť dní v týždni. Pracovaná doba do 20pm.
Flákame sa pešo po Hong Kongu, navštevujeme jej bývalé bydlisko a školu, ktoré nevidela cez desať rokov a prechádzame sa po rôznych zákutiach HK. Trávime spolu posledný voľný čas a ja som jej vďačný, že chytila virtuálny štetec a vymaľovala trošku farbou tento výlet. Často sme ticho, iba hľadíme na seba bez slov, alebo niekam do diaľky. Obdivaja vieme, že máme trvanlivosť ako letná zmrzlina a sme šprintéri na sto metrov. Napriek tomu nám to stojí za to. Chladne sa lúčime v metre a odchádzam na letisko. S kľudom anglického gentlemana sa idem ešte najesť a vôbec pritom nesledujem čas, takže som skoro zmeškal lietadlo. Šprintujem cez strašne dlhú halu, snáď to bolo aj pár kilometrov. Sadám si do lietadla a rozmýšľam ako dlho tú večeru po tom šprinte udržím v sebe.
A to je všetko priatelia. Výlet sa veľmi vydaril. Spoznal som novú kultúru a krajinu, stretol som sa s Jožom, spravil pár pekných fotiek a bola aj romantická zápletka. Čo si vlastne človek viac môže priať? S hlavou plnou vôní, farieb, ľudí, architektúry a Katie opúšťam túto Meccu Matrixu. Teším sa už trochu domov, na jeseň, na kopce, na horský bicák, ktorý mi tesne pred odletom skoro naservíroval fraktúru, kedy som sa v rýchlosti vyrýpal dole kopcom v Karpatoch. Na druhej strane mi je smutno, že sa dobrodružstvo už končí a navyše v čase, kedy si človek konečne zvykol na miestnu klímu a na tú nenapodobiteľnú atmosféru, ktorú môže ponúknuť iba Hong Kong. Uvedomil som si, ako som sa nenápadne k tomuto mestu malým klinčekom priklincoval. Tento článok a fotky venujem iba tebe Jožo. Máš to navždy u mňa. Ďakujem Borisovi Filanovi za inšpiráciu, Jaromírovi Nohavicovi za to, že existuje a Paľovi Medárovi za korektúru.
Pridaj komentár
