Nie som ale sám, kto takto uvažuje. Poznám veľa ľudí z mojej kategórie "človek sedavý", ktorí sa radi cez víkendy a sviatky preradia do kategórie "človek chodiaci". Počasie pre nás naozaj nie je to najdôležitejšie - vždy nejaké bude. Toľko na úvod aby bolo objasnené, prečo sme vyrazili do pohoria Raxalpe (Rakúsko) aj keď sme očakávali prehánky a dážď. Ako teda bolo ? Po dvoch hodinách jazdy z Bratislavy sme vošli do údolia Hollental a šofér autobusu zapína stierače - prší. V okamihu ako sme ale dorazli na "naše" parkovisko akoby zázrakom dážď ustáva. Super - potešení sme vystúpili, pobalili si veci a vyrazili za svojim cieľom, ktorým je tentoraz vrchol Jakobskogel.
Čoskoro sa naša turistická skupinka delí na dve časti. Väčšina si vyberá na výstup cestu cez Wachthüttelkamm. Pár odhodlaných odvážlivcov to ide skúsiť cez najstaršiu zaistenú cestu v tejto oblasti Alpenvereinsteig (vybudovaná už v roku 1910). Počas výstupu sa počasie mierne zhoršovalo (na záver už vytrvalo pršalo) ale to nás neodradilo a "ferratu" sme si jednoducho užili :-)
Pred samotným výstupom na cieľový vrchol sa obe skupinky opäť spojili a neodpustili sme si občerstvenie na chate Ottohaus. Pokým sme ochutnávali miestne špeciality a pivečko, tak sa nám sušili mokré bundy a pršiplášte. A je to tu - prestáva pršať ! Vrcholový tím zahajuje výstup :-) Naštastie je chata tesne pod Jakobskogelom a tak za 10 minút stojí už najrýchlejší z nás pod vrcholovým krížom vo výške 1 737 m. Tu sa nám počasie odmenilo za našu predchádzajúcu námahu nádherným divadlom. Pozeráme na všetky svetové strany, cvakáme ostošesť a nevynechávame ani tradičnú spoločnú fotografiu.
Po vychutnaní si týchto krás zamierime späť k chate a potom už naberieme smer do dedinky Edlach, kde nás čaká autobus a cesta domov.
A na záver - nech je odpoveďou na nadpis tohto príspevku týchto pár obrázkov:
Čoskoro sa naša turistická skupinka delí na dve časti. Väčšina si vyberá na výstup cestu cez Wachthüttelkamm. Pár odhodlaných odvážlivcov to ide skúsiť cez najstaršiu zaistenú cestu v tejto oblasti Alpenvereinsteig (vybudovaná už v roku 1910). Počas výstupu sa počasie mierne zhoršovalo (na záver už vytrvalo pršalo) ale to nás neodradilo a "ferratu" sme si jednoducho užili :-)
Pred samotným výstupom na cieľový vrchol sa obe skupinky opäť spojili a neodpustili sme si občerstvenie na chate Ottohaus. Pokým sme ochutnávali miestne špeciality a pivečko, tak sa nám sušili mokré bundy a pršiplášte. A je to tu - prestáva pršať ! Vrcholový tím zahajuje výstup :-) Naštastie je chata tesne pod Jakobskogelom a tak za 10 minút stojí už najrýchlejší z nás pod vrcholovým krížom vo výške 1 737 m. Tu sa nám počasie odmenilo za našu predchádzajúcu námahu nádherným divadlom. Pozeráme na všetky svetové strany, cvakáme ostošesť a nevynechávame ani tradičnú spoločnú fotografiu.
Po vychutnaní si týchto krás zamierime späť k chate a potom už naberieme smer do dedinky Edlach, kde nás čaká autobus a cesta domov.
A na záver - nech je odpoveďou na nadpis tohto príspevku týchto pár obrázkov:
Pridaj komentár
