Hore

Bicyklom po Europe 6 - Škótsko

Miesto klasického úvodu krátka štatistika. Cesta na sever Škótska je šialene dlhá a nekonečná, takmer 5000 km, čo sa rovná neuveriteľným 90 hodinám sedenia v autobuse. K tomu si treba prirátať ešte  1000 km po samotnom Škótsku a ďaľších 450 km bicyklom. Ale toto je nič oproti škótskemu počasiu. Zabudnite na modrú oblohu, tu je permanentne sivá a v chaoticky meniacích cykloch sa zrazu mení na dážď. Míľa nemá tícic, ale  1609 metrov, všetci tvrdohlavo jazdia v protismere. Zabudnite na krátke nohavice a tričká. Pribalte si gumáky.  Ak vás toto neodradí môžete o podobnom výlete začať uvažovať.  Ak sa vám už teraz prevracajú panenky, v tomto prípade si radšej prečítajte tento fotoreport a zabudnite.

Samotná cesta začala doma naložením všetkého potrebného do auta a pokračovala do Brna, kde som  presadol na najbližšie dva dni do autobusu. Cez Česko, Nemecko, Holandsko, Belgicko a cez francúzske Calais trajektom do anglického Doveru.

Image titlePrístavné mólo v Calais
Image titleKultové biele útesy doverské

Image titleTak ako odletela táto čajka, tak s ňou odletela aj modrá obloha definitívne do nenávratna. 

Image titleTY si tomu na vine



H O U S E S T E A D S


Po výdatnom spánku na pol ceste v Redwings pokračujeme smerom na Inverness. Prvá zastávka je pri Hadrianovom vale v Housesteads. Pamiatka pod záštitou UNESCO zanechaná Rímskou ríšou na anglickom území tvorila severnú hranicu ríše od východného po západné pobrežie Anglicka. Dnes sú to len ruiny, rovnako po samotnom múre tak aj po stavbách. S určitosťou sa však dá povedať, že je to "najpoosieranejšia" historická pamiatka.
Okrem posunutého času a zmeny farby oblohy si treba posunúť aj pomer medzi človečenstvom a ovcami. V prípade Škótska je to 1 : 10, to znamená, že sa tam chová neuveriteľných 55 miliónov oviec !

Image titleHousesteadské malé múzeumImage titleČínsky múr po anglicky
Image titleDominantné farby sú zelená a sivá
Image titleChodník, po ktorom kráčali svetové dejiny a nohy dobyvateľov



J E D B U R G H   A B B E Y 


Konečne Škótsko, ešte stále ako súčasť UK. Čas ukáže či sa končene dočkajú nezávislosti, o ktorú prišli po prehratej bitke na Culloden Battlefield v roku 1746.
Necelých 10 míľ od anglickej hranice a zhruba 77 km od Edinburghu sa nachádza mesto Jedburgh s augustiánským kláštorom, ktorý po sedemdesiatých rokoch konečne v roku pána 1100 aj dostavali. Tu je krátka prestávka a tak ju využívam na prehliadku a povinné fotografovanie. Mám rád takéto stavby.

Image titleJedburgh Abbey

Image title

Q U E E N ´ S   V I E W


Smer a ani počasie sa nemení, stále na sever. Prechádzame cez hlavné mesto Škótska Edinburg s rozostavaným novým diaľničným mostom a po dvoch stovkách kilometrov prichádzame do dedinky Pitlochry, kde jej eminencia Queen Victoria na prechádzke v roku 1866 uvidela jazero Loch Tummel. S výhľadom bola doslova očarená. Fakt pekné.
Ale. Je tu povestné škótske ale, obloha sivá, zamračené, mrholí. Krajšie fotky vám nájde google. Zvlášť pekné je to na jeseň.

Image titleQueen´s View na Loch Tummel v Pitlochry


Ďaľšou škótskou anomáliou je čierna voda. U nás je voda modrá, Šulianske jazero zelené, po prudkom daždí kalná hnedá, niekedy je permanentne hnedá, vätšinou číra, bezfarebná. V lete je najlepšia studená priamo z horského potoka. Pite pomaly. Videl som veľa river, loch či fall a vždy bola hladina vody black. Hmm, zvláštne. Našťastie že aspoň Atlantik bol klasicky modrý. 
Do cieľa a vyslobodenia z plechového objatia autobusu ostáva necelých  150 km - 90 míľ. 


H I G H L A N D   G A M E S  a   B A L M O R A L   C A S T L E


Väčšinu času sa budem pohybovať na Vysočine, ku ktorej nesporne patria Highland Games. Je to prvý deň na škótskom vzduchu. Začína sľubne, ale to sa zmení. Daždík ma predsa len neminie. Zahrievací výlet z Tomintoul, cez pálenicu v dedinke Glenlivet s rovnomennou whisky. Krátka prehliadka so zákazom fotografovania a záverečnou ochutnávkou 18 ročnej mydlovej vody. Asi je to výborne a znalci ju ocenia. Ale taká "řetízkujíci slivovice" má tiež svoje nezameniteľné čaro. Bože, uchovaj nám tieto dary, a nedopusť aby nám šárka zničila tieto vzácne plody.
Medzi tým sa v Tomintoul odohrával slávnostný sprievod gajdošov, chlapov v kiltoch, ktorý neskôr hádzali kládu a zapíjali to s whisky. Potom hádzali šable. Klasické hajlanderské gejms.

Image titleNiekde medzi Tomintoul a Glenlivet keď ešte nepršalo.
Image titleOstáva ešte návšteva ďaľšieho oficiálneho kráľovského sídla na zámku v Balmoral. Obrovská trávnata plocha pred zámkom
Image titleZámocká záhrada
Image titleTanečný sál zámku Balmoral. V pravo originálna Betkina garderóba aj s fotografiou, kde a kedy ju mala oblečenú



G L E N   A F F R I C


Iba pár kilometrov juhozápadne od Inverness je dedinka Cannich čítajúca necelých 400 hajlanderov, odkiaľ vyrážam povedľa riečky Affric, okolo Dog Falls, s priehradou na jazere Loch Beinn 'Mheadhoin do údolia Glen Affric. Samotné údolie je preslavené ako posledné miesto v Škótsku s pôvodným neporušeným lesom kaledonských borovíc. Časť škótských lesov je novo vysadených, po vyklčovanom zbytku ostali len holé stráne. A to sa nám páči. Nekonečné trávnaté kopce, otvorené údolia, ovečky, kravičky. Napríklad taký Glen Shiel. Paráda.

Image titleLoch Beinn 'Mheadhoin
Image titleImage titleLesné cesty v Glen Affric
Image titlePravdepodobne takto mohol vyzerať pôvodný kaledonský les
Image titleAlebo takto



Keď už sme pri tom lese, tak v prehistorických dobách sa celé škótske územie zelenalo rozsiahlými lesmi.  Až príchodom človeka sa začalo pomalé, ale sústavné zmenšovanie veľkého kaledonského lesa. S rastúcimi potrebami ľudí rástli aj nároky na spotrebu dreva a hlad po poľnohospodárskej pôde. Poslednú smrteľnú ranu dostal kaledonský les počas priemyslovej revolúcie. Na výrobu britskéj ocele bolo treba nekonečné množsvo dreveného uhlia. Svoje si rovnako pýtalo aj nekonečné stádo ovcí.

Image titleNa samote u lesa
Image titleHorná, menšia časť Plodda FallsImage titleJeden z množstva kamenných mostov



L O C H   N E S S


K pravidelnej činnosti patrilo aj sledovanie počasia, a to malo byť na druhý deň doslova príšerné. Aj bolo. Výlet na ostrov Skye sa prekladá na ďaľší deň a ráno idem k Loch Ness. Už cestou do Invernes slabo prší. Prvých 30 km pri jazere sa počasie umúdrilo, aby nabralo silu do druhej polovice dňa. Čo nasledovalo si zaslúži samostatný odstavec. 

Image titlePrvé stretnutie s Loch Ness pri dedinke Dores


Opušťam vodopady Fover Falls a vychádzam z lesa a najbližších 10 km cesta stúpa a vedie otvoreným terénom. Už prší celkom statočne a na otvorenej pláni nemá vietor žiadnu zábranu a tak duje o preteky. Idem takmer stredom cesty, lebo voda z nej nestíha odtekať a krajnicou tečie Dunaj. Stúpam do 450 metrov a s príbúdajúcou výškou besnenie naberá obrátky. Vodu z topánok už nevylievam, veď je už ako tak zohriata a v sekunde by som mal v nich čerstvú pekne mrazivú. Som na vrchole a prestáva mi z nosa tiecť sopel. Asi zamrzol.  Konečne idem z kopca, ale je to horšie ako smerom hore. Prestávam šľapať a nezohrievam sa. Je mi zima. Mám dojem, že ma okrem vodníkov po ceste prepadol aj Mrázik. Pri jazere Loch Tarff prestáva pršať. Posledných 8 km bojujem už len s kosou. Som v cieli vo Fort Augustus a v autobuse dávam všetko dolu a prezliekam sa. Len na suché ponožky som zabudol. Tak sedím bosý.

Image titleDarmo sa hľadel do tej čiernej vody. Lochnesska nikde. Na to mi kamarát odpísal na sms, asi si v inom štáte a pri inom jazere
Image titleCesta východnou stranou okolo jazeraImage titleNádherné, machom zarastené skaly 
Image titleRovnako ako aj ďaľší kamenný most
Image titleNa západnej strane jazera ležia ruiny Urquhart CastleImage titleLen pár kilometrov od Fort Augustus leží vo výške 400 m jazero Tarff a tu aj prestáva pršať



I S L E   O F   S K Y E 


Tak sme sa konečne dočkali. Už ráno sa ukazuje, že bude pekný deň. A taký si aj ostrov Skye zaslúži. Je síce trochu od ruky, zhruba 190 km, ale cesta stála za to. Prechádzam okolo jazera Cluanie, údolím Glen Shiel a za jazerom Duich míňam ikonu škótskych hradov Eilean Donan. Je to krasavec prvej triedy. Za jazerom Alsh ostáva už len prejsť cez Skye Bridge a metečko Portree je na skok. 
Welcome to Isle of Skye ! Show môže začať. 
Image titleTo je on, mého srdce šampión. Eilean Donan. Nezastavujeme, máme spoždění, tak ho fotím iba mobilom z autobusu. Dopredu a dobrovoľne sa priznávam, toto je fotka z internetu iba pre ilustráciu, pre tích ktorí nevedia o čom je reč a aby boli v obraze a vedeli kde je sever.Image titleOstrov Skye v plnej kráse iba pár kilometrov za mestom Portree
Image titleKopce The Storr. Tá špička v pravo je Old Man of Storr, to nad ňou je modrá oblohaImage titleViewpoint Rigg
Image titleZátoka pri vodopádoch Lealt - fish eye 7,5 mm SamyangImage titleĎalšia škótska ikona - Kilt Rock v gaelštine Creag An Fhéilidth a neodmysliteľný Atlantik
Image titleDomček v stráni
Image titleStaffin Museum - malé múzeum s fosíliami dinosaurov
Image titleSamota na ostrovný spôsom - Kilmaluag, pánu bohu za chrbtom
Image titleZátoka Tulm Bay na severnom konci ostrova Skye. Vľavo od ostrovčeka je Duntulm Castle. Úplne vzadu na obzore sú ostrovy Vonkajších Hebríd s ostrovom Harris a Lewis
Image titleSkanzen ostrovného života pred dedinkou Kilmuir. Ak chcete vedieť viac o živote na Hebridách doporučujem trilógiu od Petra Maya - Skala, Muž z ostrova Lewis a Šachové figúrky. Fakt silné.
Image titleA toto je už záver dnešného výletu po ostrove Skye, prístav v dedinke Uig. Odtialto viedla cesta už len do Inverness. Nepršalo.



C A I R N G O R M S


Ešte pred výletom do západnej časti národného parku Cairngorms, je pripravená etapa z Fort Augustus na konci Loch Ness do Fort William vedľa Kaledonského kanála, ale ako zvyčajne prší, prší len sa leje.  Nejdem nikam a pozriem sa do Inverness. Aj tak som zmokol.

Ďaľší deň je podstatne slubnejší, neprší, dokonca bude vidieť aj modrú oblohu. Začínam v Newtonmore v skanzene Highland Folk Museum. Okolo zrúcanín Ruthven Barrack, povedľa rieky Spey k údajne najlepšiemu piknikovému miestu v Anglicku pri jazere Loch an Eilein s malým ostrovčekom a malou zrúcaninou. Nemýliť si toto miesto s Eilein Donan, to je iná liga. Z tohoto miesta som bol sklamaný. 
Potom cez Avienmore, dedinku Nethy Bridge až do mesta Grantown on Spey.

Image titleHighland Folk Museum - skanzen života na Vysočine od začiatku 18. storočia do prvej polovice 19. storočia
Image titleInterier pôvodného kamenného domu
Image titleNa dnešné pomery nepredstaviteľné
Image titleAké kamene našli, také asi použili. Nádhera
Image titlePrvá zmienka je z roku 1229, neskôr sa opevnený hrad prestaval na kasárne a po prehratej bitke pri Culloden boli Ruthven Barracks vypálene. Dnes je to len udržiavaná ruina, voľne prístupná
Image titleKúsok za Avienore je jedno z 550 škótskych golfových ihrísk. Toto je les v okolí ihriska.
Image titleKrátka prestávka za pekného počasia v peknom parku. Hotel v Nethy Bridge. Dedinka kde žije niečo vyše 500 ľudí
Image titleNo, neposaď sa 
Image titleTak ako iné mestá v Škótsku je aj Grantown on Spey z kameňaImage titleMestské múzeum v Grantown on Spey



C A W D O R   C A S T L E   a  C U L L O D E N   B A T T L E F I E L D


Ráno odchádzame do pobrežného mesta Nairn, s regulárnou plážou, síce pri Atlantiku, ale bola. Neviem či sa tam aj niekto niekedy kúpal. Mesto ako každé iné v tejto končine. Kameň a zase kameň. 
Idem smerom k zámku Cawdor, kde pod stromom prečkám krátku prehánku a potom k pevnosti Fort George a na bojové polia pri Cullodene, cez Inverness do Bunchrew, kde je kemp.

Image titleMesto Nairn a jeho atlantické pláže
Image titleJedna z ďaľších podôb škótskeho lesa. Veľká časť škótských vidieckých ciest je lemovaná kameňom


Na začiatku dediny Cawdor pri golfovom ihrisku obklopenom lesom leží zámok z 15 storočia. Okolo pôvodnej veže časom pribudli ďaľšie stavby, záhrady. Meno zámku "Thane Cawdor"  je spomínané aj  tragédii od William Shakespeara Macbeth. So skutočnosťou to nemá nič spojené. Zámok bol postavený o 400 rokov neskôr. 

Image titlePríjazdová cesta k zámku Cawdor. Vľavo aj vpravo je golfové ihrisko
Image titleČerveno biela maringotka
Image titleCawdor CastleImage titlePohľad na castle od rieky
Image titleAlej okolo labyrintu
Image titleManželku krétskeho kráľa Minoa Pásifaé zviedol biely býk a následne porodila obludu s býčou hlavou. Minos si potom nechal od Daidala postaviť spletitý labyrint do ktorého manželkynho nenávideného syna uväznil. Aj na Cawdor Castle je vo svete obľúbený zelený labyrint a v jeho strede je slávny Minotaurus.
Image titlePark pred vstupom do zámku. Toto angličani vedia.



Bitka pri dedine Culloden sa odohrala 16. apríla 1746. Bol to daždivý a pre Škótov aj smutný deň. Britské vojská vedené vojvodom z Cumberlandu Wiliamom Augustusom tu v krátke asi hodinovej bitke , porazili Jakobitské vojská, čo znamenalo koniec samostatnosti škótov. Padlo tu 1500 až 2000 prevažne horalov a 50 angličanov, ktorí tu bojovali aj s podporou nemeckých a rakúských žoldnierov.
Okrem obrovskej nepokosenej lúky, niekoľkých pamätných kameňov jednotlivých klanov, vstupného múzea, kamenného pomníka tu takmer nič nieje.

Image titleAspoň malý kameň na pamiatku
Image titleTo je spomínaná 6 metrov vysoká mohyla na Culloden Battlefield, postavená v roku 1881


Pred cestou do Škótska som mal vytypované miesta, ktoré som chcel vidieť. Taký Eilein Donan, alebo Loch Ness, ostrov Skye. Nevidel som hrad Stalker na Loch Linnhe, Glenfinnan viaduct, vzdialený iba pár kilometrov od Fort William. Všetko ostatné je bonus. No najviac som sa tešil na Culloden Cottage a tú som videl.

Image titleBez slov



F O R T   G E O R G E   a   C H O N O N R Y   P O I N T


Záliv Moray Firth je na jednom konci tvorený mostom z Inverness do North Kesock a na druhom ho od otvoreného mora oddeluje Fort George a na náprotivnej strane výbežok za dedinou Fortrose - Chanonry Point.
Pevnosť Fort George bola postavená po prehratej bitke na Culloden Battlefield a ako taká nebola nikdy napadnutá. Dodnes je to oficiálny vojenský objekt s posádkou.

Image titleVstup do pevnosti s padacím mostom

Image title
Už doma som vedel, že Chanonry Point nesmiem vynechať. Tak sa aj stalo. Ráno vychádzame v trojici oproti zbytku zájazdu opačným smerom na východ, cez most do North Kessock, ďalej Munlochy, Avoch a do Fortrose k majáku. V informáciách tetička hovorí, že show začína s prílivom. Ostáva na ešte asi 30 minút, tak šlapeme ako o život.
Sme na mieste, zamykám bicykle a už utekám po kamenisto pieskovej pláži k davu ľudí pri mori. 

Image titleMaják na Chanonry point z pevnosti Fort George
Image titleDav ľudí očakávajúci príchod hlavných hviezd
Image titleTo je on, delfín skákavý

Image titleImage title.Image title
Po asi dvoch hodinách spokojný odchádzame z Chononry Point smerom do Inverness. Zastavujeme sa ešte vo Fortrose pri katedrále, alebo lepšie povedané pri tom čo po nej zostalo.

Image titleFortrose Cathedral

Image title.
Image titleZápad slnka v Bunchrew Camp, zátoka Beauly Firth



E D I N B U R G H


Hlavné mesto Škótska na východnom pobreží sužované chladným, sychravým a veterným počasím s necelým pol milionom obyvateľov. Od roku 1995 je zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Najvýznamnejšou dominantou mesta je samozrejme hrad, Scott Monument a na konci Royal Mile za parlamentom Arthur's Seat, pahorok s výškou 251 metrov, ktorý je súčasťou parku Holyrood.
Hlavnou ulicou v starom meste je Royal Mile, vedúca od hradu okolo troch kostolov až ku kráľovskému palácu Holyroodhouse. Najvýznamnejší katedrálou je hneď tá prvá St. Giles (High Kirk of Edinburgh).
Zo slávnych rodákov treba spomenúť : sir Arthur Conan Doyle, Sir Sean Connery, Ian Anderson - zpevák zo skupiny Jethro Tull, či Shirley Manson zpeváčka Garbage, alebo Joanne Rowlingová.
Edinburg nijak zvlášť nevybočoval už aj tak z pokazenej reputácie Škótska a pršalo aj tu.

Image titleEdinburg a štandartná 18% sivá
Image titleRoyal Mile
Image titleImage titleSt. Giles´ Cathedral
Image titlePohľad na Edinburg od Scott Monument
Image titleThe Queen´s Gallery a vzadu Palace of Holyroodhouse



I N V E R N E S S


Nakoniec som si nechal ešte niekoľko obrázkov 60 000 mesta ležiaceho na rieke Ness iba pár kiometrov od jazera Loch Ness - Inverness, gaelsky Inbhir Nis, čo znamená "Ústa rieky Ness".  Celá štvrtina hajlanderov žije v tomto meste, ktoré je kvalitou života na 5. mieste v celej UK.

Image titleHúpajúca sa lávka St. Greig pre peších ponad čiernu vodu rieky Ness, niečo podobné ako Millenium Bridge v Londýne. Aj ten sa dosť šialene pohupoval. Našťastie bol v záruke.
Image titleKessock BridgeImage titleNa rieke Ness ležia dva zalesnené ostrovy prepojené navzájom lávkami s verejným parkomImage titlePlavebné komory na Kaledonskom kanályImage titleInteriér mobilného domu v Bunchrew Camp, kde som si sušil mokré veci. Plynový krb bol za mnou.
Image titleKrasavica z rodu Highland Cattle



Všetkému je raz koniec a tak to bolo aj so škótskym počasím a bicyklovačkou. Je čas opäť nasadnúť do autobusu a predstaviť si ten des, aké by to bolo, keby ma znásilnil drevený Pinochio. Tak som sa totiž o dva dni cítil. Duševne z nekonečnej cesty skoro na dne a fyzicky ako dolámaný skladací drevený meter.  Už som sa tešil domov. 

Tak ako minule na Sardíniu, aj do Škótska som si zobral iba jedno telo OMD EM-1, niekoľko pevných objektívov, dlhý zoom, filtre. Bicykel bola osvedčená Merida. 

Pozvánka k budúcemu cestovaniu. Teraz to ale nebude taká diaľka. Image title


Predchádzajúce časti putovania


1 - Lago di Garda

2 - Norsko

3 - Cyprus

4 - Ukrajina

5 - Sardinia


Ďakujem za prečítanie. Peter, petnov@pobox.sk


Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
patrac00
2016-08-08 18:53:46
Príjemný a inšpiratívny článok. Vďaka.
 
Jožo
2016-08-10 13:32:29
Ďakujem !
 
lacoslav
2016-08-10 19:43:26
+++
 
Habatka
2016-08-10 20:14:52
Pekné fotky, dobre a pre mňa vtipne opísané dobrodružstvo.
 
FeroBa
2016-08-12 15:25:42
Velmi pekne, vdaka.
Otazka: odkial si isiel tych 5000 km?
 
petnov
2016-08-12 18:28:41
príspevok od: FeroBa
Velmi pekne, vdaka.
Otazka: odkial si isiel tych 5000 km?
Ďakujem všetkým za prečítanie a komentáre. Išiel so autom z Paty do Brna, odtiaľ cez Prahu, Ústi nad Labem, Nemecko, Dover, Edinburg do Inverness. Podľa googla 2529 km x 2. Peter
 
Azimut
2016-08-16 17:29:13
Fajn článok aj fotky,ale to slnko by mi tam chýbalo. Toho je u nás našťastie dosť
 
jardodo
2016-09-08 22:57:06
Autorovi skladám poctu za všetko.
Od vytrvalosti toto absolvovať, za húževnatosť a odolnosť voči pre nás neobvyklému počasiu, cez túžbu fotiť aj v tak nevľúdnom podnebí, za tvrdohlavosť ktorej bolo na tento výlet treba asi dosť, až po humor a nadhľad a s ktorým tento počin okomentoval.
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia