Hore

Rozprávkový les

Či už máš 9 alebo 99 rokov, chcem ťa tu a teraz osloviť. Návrh znie nasledovne: "spomaliť. Presne tak. Pozvolna, tu a teraz skľudniť napätie zo všetkého, čomu si sa so stresom väčším či menším dnes venoval. Pôjdeme totiž na vychádzku na jedno neobyčajné a čarovné miesto. V zhone by si sa tu mohol stratiť. Nič by si si nevšimol. Tým miestom je les za mestom.

Teda to pokojne môžeme nazvať takou menšou turistikou - ale pozor, nepôjde o klasický bezduchý pochod z miesta A do miesta B. Svižnú chôdzu zameníme za vychádzkové tempo tak, aby sme mohli obdivovať každý detail, ktorý si les pre nás nachystal.

Pripravený? Dobre teda. Hneď pri kraji lesa býva "jednooký Honza". Niečo ti o ňom rozpoviem.
Image titleHonza mal len jedno oko, no nikdy mu to neprekážalo. Vždy zrána, keď slnko ešte len ako-tak začínalo presvitať cez husté konáre stromov a všetko videl rozmazane, ďakoval Pánu Bohu za listnatých spoločníkov, čo ich, rovnako ako jeho, odvialo zo stromu. Za steblo trávy, ktoré mu bolo akousi svätožiarou. Ba dokonca tá smiešna čapica, kedysi na dedinách nosená, zvaná "Rádiovka" - to všetko mu bolo drahé.

Vedel totiž, že nebyť Božieho milosrdenstva, nemusel nič z toho vidieť, ba dokonca by ani nevedel, kde sa usadiť tak, aby zapustil korienok pre budúci stromček.

Časom si začal všímať, že je jedným z mála spomedzi svojho druhu, čo takto "vidí". Ostatní len odpadnú od svojho zdroja na zem, ničoho si nevšímajú a buď zapustia korene, alebo len tak zhnijú. Drahocenná púť životom za tým, aby sa stromom stali im je nutnou samozrejmosťou.

Náš Honza však vidí nie len okom, ale aj zodpovedným úsudkom - že tam, kde som, to treba aj zveľadiť. Preto si lístočky, stebielka a rádiovky aj do zásoby našiel, aby skrášlil miesto, kde nový strom bude rásť - strom života nie ledajaký, ale taký, čo si poznanie váži.

Teraz pôjdeme o kúsok ďalej, no musím ťa varovať. Ďaľšie postavy tohto lesa nie sú už tak sväté. Ba dokonca tie, ku ktorím pôjdeme teraz, sú priam zlé - veľmi zlé...
Image titleIde o istý "čarodejnícky párik". Príbytkom im je inak dobrý, jedlý hríb - Bedľa. Z toho, čo iným ústa živí, si ale týto dvaja spravili vlastný pelech. Z tadiaľto ohovárajú celý les. Beda ti dať sa s nimi do reči. Ľahko by si im totiž mohol uveriť, že žiara, čo ich domček osvetľuje, je ich vlastnou. Veď len si to porovnaj so žiarou Honzovou.

Zneužili to, čo vďaka Bohu našli. Chudák nevinný hríb - pokrm to sľastný. Teraz zjedovateľ. No koho by jed nepochytil, vidiac už len kyslé výrazy týchto tu? Poďme radšej preč.

Milý návštevník, nie je to isté byť zlý len tak z roztopaše, ako byť "zlý" so zámerom udržania rovnováhy lesa. Vravím tak, lebo ťa dnes ešte zoznámim s lesným čertom. Prebýva na skale a tak sa rád prezýva "Čert Skalný".
Image titleTo by pre dnes aj stačilo. Ako návštevník lesa si teraz zasvätený do jeho tajov.
Autor tohto článku nemá aktuálne napísaný žiadny text o sebe

profil autora

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
spektrum
2016-10-04 17:22:04
Mile
 
Som z toho debil
2016-10-05 15:34:01
Súhlasím, milé .
 
kristian.opa
2016-10-14 15:18:40
parádička
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia