Hore

Môj súkromný (a skromný) pohľad na fotografiu...

Už som sa tu pri akejsi príležitosti k tejto téme vyjadril, opakovanie je však (občas) matka múdrosti, neodpustím si, sledujúc niektoré fotografie, zopakovať svoju myšlienku.
Pri všetkej úcte k ľudskému utrpeniu - tak trochu som už alergický na takzvaný sociálny dokument - na čiernobielom zábere s viditeľnou a neprirodzenou vinetáciou a s prehnaným kontrastom sa nám v stredovej kompozícii predstaví ušmudlané usoplené dieťa, robotník, ubolená upracovaná matka, zvráskavený starec držiaci fotografiu zosnulej životnej družky, všetci sa strojene pozerajú do priamo objektívu,... Na súťažiach majú najväčšie šance uspieť podobné reportážne cykly, keďže reportáž je považovaná za akúsi kráľovskú fotografickú disciplínu. V tesnom závese nasledujú rozličné lysohlávkové experimenty, ktorým často rozumie len autor, či skôr ani on sám nie (takú náladu som vtedy mal a tak som to videl) a s veľkým odstupom kategórie, ktoré by sa pri určitom zjednodušení dali zhrnúť pod tak trochu dehonestujúce, ale rozšírené označenie "ľúbivá fotografia". Tak trochu som smutný z tohoto pohľadu - nemôžu všetci písať romány, ľuďia si totiž radi prečítajú aj detektívky alebo poéziu, prípadne niečo oddychové. Človek je tvor mysliaci, esteticky založený a s väčšou či menšou dávkou fantázie, má rád tajomno, objavovanie, rád sa kochá pohľadom na krásne veci a obklopuje sa nimi. Vážme si, že fotografia má česť byť pri tom a napľňať tieto prirodzené duševné ľudské potreby. Treba svetu ukázať všetky tie úžasné možnosti, ktorými nás dokáže uspokojovať - každý zo spomínaných fotografických žánrov má pri tom svoju nezastupiteľnú úlohu. Pri tejto príležitosti mi napadá výrok, či skôr laická definícia umenia, ktorá sa mi veľmi páči, pretože je ako vystrihnutá zo života - "Keď sa to páči, je to gýč, keď tomu nerozumieme, je to umenie."
Nech už je teda našou "srdcovkou" akákoľvek fotografia, treba sa snažiť vedľa seba žiť a navzájom sa rešpektovať...

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
patrac00
2017-02-27 10:46:03
Veľmi výstižné...
 
martinmlm
2017-02-27 16:48:01
Takéto?
 
lacoslav
2017-02-27 22:18:05
+++
 
Miro Bartánus
2017-02-28 15:22:31
V druhej a poslednej vete si sám sebe odporuješ. Minule som hľadal preklad slova gýč ale aj intelektuál do angličtiny, bolo to celkom poučné.
 
vlcimak
2017-02-28 20:04:39
Neviem, čo sa to znova deje, ale nedá sa reagovať na príspevky.
Odpoveď pre Miro Bartánus:

Môže sa to tak zdať, ale len na prvý pohľad. Keď píšem, že som na niečo alergický, neznamená to ešte, že to nerešpektujem a nedávam tomu právo na existenciu. Jednoducho to vo mne vyvolá opačnú reakciu, akú sa tá fotografia snaží v divákovi vyvolať, pripadá mi to umelé a vykonštruované, opakujem, ako som avízoval už v názve - je to môj osobný pocit. V každom prípade Ti však ďakujem za názor, i keď opačný...
 
zlate.slnko
2017-02-28 20:25:40
Trefné! Na inom serveri máme s kamarátmi fotografmi diskusné vlákno Nauč fotografovať svojho psa - určite to dokáže podobne ako mnoho iných majiteľov drahej fotografickej výbavy
 
martinmlm
2017-02-28 20:55:29
"CELÉ ZLE" ....ja osobne mám často problém slovom vyjadrit čo si myslím, priznávam... ale tento článok, čo veta, to iná téma. Prepísat, alebo nepísat a radšej fotit
 
blasi
2017-03-01 08:39:43
dobra napisane. vystihuje to presne to co sa deje
 
JanoP
2017-03-09 08:54:26
To poznám. Istý čas bolo v móde fotiť vysmiate cigánčatá z osád pozerajúce do objektívu. Tieto "sociálne fotografie" tvorili aj tretinu výstav z fotografických súťaží. Ešte teraz sa mi otvára nož vo vrecku, keď si na to spomeniem...
 
spektrum
2017-03-19 17:35:40
presne rozumiem, čo si chcel povedať...tiež si myslím, že potreba objavovať fotografiou, je tá základná a iné mnohokrát požuté námety majú často prioritu aj v súťažiach, dávno to beriem ako istú takzvanú spoločenskú objednávku, treba sa povzniesť a pozerať sa inde do sveta...tu s tým asi nikto nič neurobí
 
seifi
2017-03-26 22:44:12
tu na ephoto tvoja teória potvrdená nie je, a to ani zďaleka; pozri sa, čo je tu hlavnou témou, pozri si foto dňa;
fotografie A. Bána či T.Huszára, to sú zachytené udalosti a momenty, ktoré sa už nikdy nezopakujú, nikdy; vďaka nim zostali ale zvečnené; z druhej strany taký Filip Kulišev sa tiež nestratil, čo povieš ? nebol odstrčený nabok, všimli si ho, a celú radu ďalších; myslím si, že každý fotí to, čo ho baví, nemám dojem, že by niekto chcel fotiť fashion a z dôvodu tvojej teórie, veľkosti možného ocenenia, by presedlal na dokument; to máš ako s hokejom či futbalom, všetci ho tiež nehrajú, iní tiež neležia a súťažia v basketbale, cyklistike, atd atd ... svet ide ďalej; a čoakože navrhuješ ? chceš za víťazstvo v ľukostrelbe bola prémia ako v tenise ? ak si to ľudia zamiľujú a sponzori tiež ocenia , tak môže byť; ale zatiaľ je N1, dajme tomu, tenis. A každý pri tom nech hrá čo len chce.
 
zino
2017-03-28 13:19:50
Píšeš trochu mimo. Sociálny dokument dnes fotí málo fotografov. Nie je o to záujem, pretože je to náročné a nie každý to dokáže. Nehovorím o fotografiách, ktoré boli len prevedené do ČB a pridaná tebou spomínaná vinetácia. Hovorím o fotografoch akými boli Tibor Huszár alebo dnes na Slovensku Matúš Zajac, prípadne Koudelka v ČR. V prvom rade si musíš urobiť jasno v tom, čo je sociálny dokument a ako vzniká. A ak pdoobné fotografie považuješ za umelé, potom vieš o fotografii nič.
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované