Jedného letného dňa mi kamarát Tomáš napísal, či sa nepridám na výlet do Slovenského raja. Samozrejme som moc neváhal a už som balil (vraj zase moc, ako mi bolo povedané už vo vlaku). Prišli sme teda do Hrabušíc, kde sme boli ubytovaní a po chvíli sme už vykročili na prvú túru. 
Prvé kroky nás priviedli kúsok od Podlesku, odkiaľ vedú turistické chodníky a my sme si vybrali prielom rieky Hornád (modrá tur. značka). 
Počas cesty sme sa viackrát zastavili, aby sme sa pokochali prírodou, aká je rozmanitá a krásna v tejto oblasti. 
Po nejakej dobe sme prešli celý prielom a skončili pri Letanovskom mlyne v bufete. 
Odtiaľ sme rezkým krokom vyšľapali kopec, ktorý sa týči ponad údolie, kde rieka Hornád vytvorila svoje koryto. Po tomto výstupe nasledovala ,,hrebeňovka,, po ktorej sme zišli naspäť na začiatok našej cesty.
Druhý deň začal sľubne, dobre odpočinutý a naladený sme sa vybrali na túru, avšak dlhšiu ako bola deň predtým.
Prešli sme dolinou Suchej Belej, kde sme si vrchole požičali bicykle a dali sme na strastiplnú cestu dole kopcom, kde človek brzdil neustále nielen brzdami, ale aj očami. Cesta bola taká prudká a plná prekážok, že pomenovanie downhill, ktoré bolo pri požičovni jej sedelo, aj keď som sa na tom z počiatku len smial. 
Po preskúmaní starých pozostatkov bývalého kláštorá, so zaujmavym a ,,poučným,, komentárom od Tomáša sme pokračovali v ceste. Cieľ bol jasný, bol ním Tomášovský výhľad.Po zdolaní výhľadu sme prešli prielom rieky Hornád ešte raz a vrátili sa po úmornej túre na ubytovanie.
V nohách zhruba 35km len za druhý deň túry a zážitkov plná myseľ. Slovenský raj je miesto kam sa vždy rád vraciam, ponúka prírodu akú človek nevidí bežne a je právom miestom, kde by sa každý mal cítiť hrdo zato, že je Slovák.
Ďalšie fotky a články na: http://mcibulka.ephoto.sk/sk/
A podarilo sa mi tam ešte v to isté leto vrátiť a vznikli tieto fotky.
Pridaj komentár
