Susedné Rakúsko je pre cykloturistiku zem zasľúbená. Ponuka je široká, stáči si len vybrať podľa gusta. V ponuke sú rovinky toť hneď za hranicami okolo Neusiedlersee, úžasné chodníky povedľa riek - Dráva, Enn, Mur. Rovnako krásne cestičky medzi jazerami Soľnej komory, či povestné alpské ikony. K najznámejším patrí nesporne Dunajská cyklocesta z Passau do Bratislavy a perla Großglocker Hochalpenstrasße a o tejto bude nasledovné rozprávanie a fotografie.
PRUDKO DO KOPCA
Viac ako 500 km sme to mali autom do malého kempingu na konci obce Fusch na ceste z Zell am See na Großglockner. Cesta a hľadanie ubytovania prebehlo bez problémov. Jediný možný, mohol nastať s výberom termínu. Jednoznačne je to leto. Ak sa vydarí aj počasie, je to niečo ako vyhrať v lotéri. SOM MILIONÁR ! Vystihnúť slnečné, krásne, letné počasie, na mieste kde je priemerná ročná teplota ako na Sibíri, kde voda vrie pri 87 stupňoch je malý zázrak. A nebol to prvý.
Mobilhome v dedinke Fusch roztiahnutej po celom údolí
Samozrejme, že hlavným cieľom výletu bolo zdolať prevýšenie 1600 m na Großglocker Hochalpenstrasße, ale nevynechali sme ani najbližšie okolie a to bolo na druhom konci údolia pri Zeller See so slávnym mestom Zell am See. Toto svetoznáme kúpeľné mesto s 9600 stálymi obyvateľmi, rovnako drahými hotelmi ako na Lago di Garda a rovnako perfektne upraveným okolím je hriech nenavštíviť. Tak čo nám v tom bráni. Poďme na to ! Držte si klobúky, tento krát pôjdeme z kopca.
Grand hotel na severnom konci jazera
Takéto výhľady vždy potešia, rovnako ako Nirvana, či babičkine parené buchty
Ráno začína rovnako sľubne, ako deň predtým. Na oblohe ani mráčik, teplota hodne vysoko nad bodom mrazu. Vyspinkaný pekne do ružovúčka a plný očakávania čo bude hore si chystám vodu a tyčinky na cestu. Dopijem povinnú rannú kávičku, dofúkam pneu na bicykli, zbalím fotoaparát, batoh na chrbát a štartujem. Prechádzam okolo mýtnice, ale pretože som Eco Bio Raw Green nemusím platiť. To je len pre autá. My zelenáči sme od toho oslobodení.
Cyklochodník údolím z Zell am See do Fusch
Za zákrutou je mýtnica, Großglocker s výškou 3798 mnm je vľavo mimo fotografiu, v predu štíty Vysokých Taur
Spodná časť cesty vedie lesom, ktorý so stúpajúcou výškou postupne prejde v holé stráne.
Ja nie som žiadny Sagan a preto som využil každú možnosť akože na "fotografovanie". Bol to ojeb. V skutočnosti som oddychoval a lapal po dychu. Bolo to ešte v pásme lesa, keď ma predbehli dvaja chlapci na starých oceľových bicykloch (podobné stroje som videl v Amsterdame pred železničnou stanicou), nasledovaní samotným Großglocknerským bohom. Starší pánko na Ukrajine, bez zjavných prehadzovačov (mohol mať prevodovku v zadnom náboji, neviem. Možno. Nie musel mať aspoň maličký motor z lega. Néé, kuš ! Je to predsa Großglocknerský boh a on nemusí podvádzať, on na to má) so širokou, my doma tomu hovoríme šaragla, šoporňanci na nej niekedy vozili celé stohy jateliny a navyše bol oblečený v krátkych kožených nohaviciach. Obehol ma lahodne, so šarmom malomestského kaviarenského povaľača a štýlovo alá Tour de France.
Tam niekde na konci lesa som ho stretol.
Samozrejme že som to časom rozchodil, aj keď moje ego dostalo v ten pamätný deň ranu rovno medzi oči. Ale od vtedy už ubehlo šesť rokov a ja stále pred spaním vidím tú "božskú" kožennú riť na ukrajine ako sa stráca za najbližšou zákrutou.
...
Je nám ľúto, ale oblaky sa minuli pred týždňom. Vaša CK
Opäť je nám ľúto, ale pekné počasie sa minulo, dnes bude pre zmenu snežiť. Passo dello Stelvio 5. júl 2015. Nie je každý deň nedeľa.
Konečne už bolo vidieť aj celé serpentiny pred parkoviskom. Tu v týchto miestach som maskovaciu techniku s fotoaparátom použivál už dosť často. Ale bol som na otvorenom javisku, tak som bol na očiach. Bola to hanba. Ale, zase je tu povestné ale. Na parkovisku bola partia trhačov, ktorí ma hecovali bojovým pokrikom k ďalším skvelým výkonom a svetlým zajtrajškom. Ďakujem Vám neznámi spolušľapači za podporu počas mojich najťažších chvíľ, zrejme bez akejkoľvek chuti šľapať ďalej. Ale, zase to ale, ja by som to dal aj bez Vašej morálnej podpory. Dolu ma čakala manželka, syn, nevesta, rezne, hranolky, fľaša vína pre víťaza. Čo by som im povedal ? Že som to nedal ? Ako by som sa im mohol pozerať do očí ponad víneršnicel s masnou hubou a sklenkou vína v ruke, že som to nedal ? Há ? Ale aj tak ďakujem. Ale mám fotky, takže vlastne nič sa nedeje. OK, všetko je v poriadku.
Parkovisko vo výške 2407 mnm
Pred tým malým kamenným domčekom je automat s nápisom ZIEL. Tu si môžete cvaknúť svoj lístok z mýtnice, aby ste mali doklad o zdolaní Großglocker Hochalpenstrasße a potom sa doma pred priateľmi vystatovať aký ste to vlastne borec. Ale iba v prípade, že vás nepredbehli krátke koženné nohavice.
Musel som chvíľu čakať, aby sa naša zástava ukázala v plnej kráse
Pohľad na cestu od cieľovej pásky
Kopček v strede je Edelweißspitze
Potom, čo som si vychutnal svojich päť minút slávy som začal pragmaticky uvažovať, že tu nemôžem zostať na večné časy (to sa vlastne nepodarilo ani Leninovy) a že konečne príde tá očakávaná chvíľa, kvôli ktorej som tam vlastne šiel. A tou je 20 kilometrový zjazd dolu. Tak, a teraz si to JA v štýle alá Tour de France budem užívať. Chyba lávky. Nadrel som sa aj smerom dole. Nekonala sa žiadna osemdesiatka na tachometri. Musel som poctivo a celú cestu až k mýtnici brzdiť. Ruky ma boleli, brzdy horeli, kolesá žeravé, ohnivá čiara za mňou. Pekný deň za nami.
Neprešiel som celú Großglocker Hochalpenstrasße, tá pokračuje cez tunel ďalej a potom zjazdom až do dedinky Heiligenblut. Tam by to ešte išlo, ale späť už asi nie.
Bol to krátky, predĺžený víkend, ale o to výživnejší a s nezabudnuteľnými zážitkami. Treba sa poberať domov. Cestou sa ešte zastavujeme na zámku Trautenfels, pod horou Grimming a neďaleko Wiener Neustadt na vyhliadke Sky Walk.
...
V druhej časti cykloputovania a fotografovania po Rakúsku Vás pozvem na už spomenutú Dunajskú cyklocestu z Passau cez Viedeň do Bratislavy.
petnov 2011, 2015, 2017
Ďakujem za prečítanie. Ak sa Vám fotoreport páčil môžete si prečítať aj ďalšie na
Pridaj komentár
