Kto by nemal rád predĺžené víkendy ako nám ponúka koniec augusta a začiatok septembra. Výlet z Passau do Viedne som mal viac menej prichystaný roky, ale čakal som na tú správnu chvíľu a vhodnú zostavu ochotných spolu cyklistov. Keď sa k tomu priráta ešte sprievodné vozidlo (Ďurika, priateľ náš ďakujeme) nie je čo riešiť. Predpoveď počasia bola na jednotku, veď predsa nejdeme na Grossglockner, či Stelvio. Čo nás už len môže prekvapiť. Môže.
Tak ako ďalšie stovky a tisícky cyklistov začíname v nemeckom Passau
Po krátkej prehliadke mesta prechádzame na pravú stranu Dunaja. Cyklochodník vedie totiž obidvoma stranami, ale sú miesta kde je schodná iba jedna strana. Rieši sa to mostom, priehradou alebo trajektom. To je pekné slovo - trajekt. Ak sa nezadarí existuje aj štvrtá možnosť - vrátiť sa. Ako som už písal mali sme sprievodné vozidlo, čiže my traja Libuška, Jožo a ja sme išli pekne kavárensky naľahko. Batožina vo vozidle.
Pápá, Passau
Počas celej cesty, vrátane veľkých miest nie je možné prakticky zablúdiť. Dunaj je dostatočne veľký a značenie je dobré. Ubytovanie a ani stravu sme nemali zabezpečenú a všetko sme riešili priamo počas cesty. Donauradweg je asi najznámejšia cyklocesta v Europe a aj patrične dovybudovaná. Či už dostatočným množstvom občerstvenia, ubytovania za pár eur a veľmi dobrým asfaltom po celej svojej dĺžke až niekam za Viedeň. Smerom do Bratislavy sa na hrádzi nachádza iba šotolina, za ňou po Gabčíkovo asfalt.
Celá cyklotrasa je lemovaná množstvom hradov, peknou prírodou a chodníkmi jedna radosť.
.
Radosť fotografovať. Tak ako raz povedal Karol Polák "keby sme aj my mali viac takýchto kok......chodníkov"
Prvá a na nemeckej strane aj posledná možnosť prejsť na druhý breh Dunaja je elektráreň pri meste Jochenstein
Cestu sme si naplánovali na štyri dni s tým, že denne prejdeme 70 až 100 km. Popoludní po dlhom prvom dni (predsa sme išli aj autom do Passau) sme došľapali do mesta Aschach, po našom Až-až. Posilnení pivom a cibuľou sme si neďaleko centra našli voľné izby v penzióne u Jaczeka. Jaczek chłopiec jedna połská prívetiwý tyłko buł, pokój slušný, čistý. Lodówka plná, piwo zimne, paráda. O to horšie to už bolo pár desiatok kilometrov za Až-až. Na niektoré veci človek jednoducho nezabudne, tak ako nezabudnem dať manželke baterku z bicykla na nabíjačku. Ale Jaczek, wypiná w nocy goścom elektryczność aby si uňho nedaj boga, ktoś nezaładowal baterku. No čo už, Libuška pôjde na vlastný pohon.
Radosť pre dve kolesá
Obermühl
Neuhaus an der Donau
Luxusný výhľa na smyčku Dunaja pri obci Schlögen
V polovičke ďalšieho dňa prechádzame cez Linz. Dáme krátku povinnú prehliadku mesta a pokračujeme podľa plánu do neslávne známeho mestečka Mauthausen. Boli sme tam asi pred rokom, či dvoma a tak do kopca k lágru nejdeme. Zato v tieni a pri orosenom pohári spoločne posedíme.
Linzer Mariendom. Keď ho stavali tak si viedenský páni dupli nohou a nemohol mať vyššiu vežu ako ich Stephansdom
Das ist eine großes Fahrrad. Sonniger schöner Tag
Stred mesta Mauthausen pri Dunaji. Na kopci nad mestom je smutne preslávený tábor smrti
Lager Mauthausen
Tu nad litrovým pohárom oroseného dumáme po ktorej strane budeme pokračovať. Z Jožom spoločne vyberáme tú, podľa mapy zelenšiu stranu v domnienke, že tam bude aj viacej stromov a tým aj viacej tieňa a snáď aj menší hic. Figu borovú. To sme netušili, že vchádzame na Death Valley.
Tá zelená vo väčšine prípadom neboli žiadne hlboké lužné lesy ale iba kukuričné polia, sem tam nejaký ten strom. S pribúdajúcou teplotou priamo úmerne klesali zásoby vody. Prechádzme popri podozrivo zelenom poli a po minúte volám na Joža. Jožo očúúúvaj, videl si to čo ja ? Ano, videl.
Šťavnato zelené políčko pančovanej marišky
Teplota vzduchu vystúpala na vražedných 44,5 stupňa a zásoba vody nebezpečne klesá na rovnako vražednú nulu. Predstavujem si orosené z Mauthausenu ale aj alternatívny krutý koniec, aké je to byť dehydrovaný na smrť a následne zožratý nejakým holokrkáňom. Smrť sa našťastie nekonala. V tomto zúfalom stave sme takmer prebehli malú ručnú pumpu, ktorú v tejto nehostinnej končine zrobila dobrá duša Františka Dobroty keď pri rybníčku sadil topoly. Sme zachránení. K Dunaju sa vraciame pri Wallsee a cez priehradu prechádzame na druhú stranu Dunaja a odtiaľ to je už len na skok do Greinu, mesta kde v zdraví prespíme.
.
Zúfalcov sen z malej dedinky niekde okolo Tullnu. Zázraky sa predsa len dejú.
Grein, pekné mesto v peknej krajine s pekným hotelom
Tu niekde v polovičke výletu je na mieste odpoveď pre váhajúcich, ktorí uvažujú o tomto výlete. Ísť, neísť, kde budem spať, kde budem jesť, ako sa tam dostanem a tak stále dokola.
My sme to tiež nekonečne veľa krát odkladali až prišla tá správna chvíľa. Ako som už spomenul úplne najlepšia je voľba s doprovodným autom. Batožina sa vezie v aute, stretnete sa na dohodnutom mieste, prípadne nutnosti Vás priateľ na telefón do hodinky vyzdvihne kde koľvek a ste zachránený. Ale musíte si nájsť niekoho, kto obetuje svoje štyri dni voľna aby Vám robil doprovod. Vy sa potom veziete bicyklom naľahko iba s fľašou vody a prípadne malým batohom. S hľadaním ubytovania v dvoch prípadoch nebol väčší problém a do pol hoďky sme boli v sprche. V treťom prípade to bolo horšie, to už sme hľadali pomerne dlho s rôzne dlhými obchádzkami. Na koniec sme zobrali to čo sme našli. Pomerne drahé, ale aj primerane luxusnejšie ubytovanie v Gasthof zum Schwan v dedinke Traismauer. Stravovanie nemusím rozoberať, len treba pamätať na to, že v Rakúsku nie sú v nedeľu otvorené obchody, takže v Bille si nič nekúpite. Geschlossen. Značenie na trase je dobré a nemali by ste zablúdiť. Vo veľkých mestách ako Linz a Viedeň sa to ale môže stať. Že, Jožo. Ako to bolo v tej Viedni ?
Aggstein v roku 2013
Odpoveď na otázku je jednoznačne áno. Maximálne pohodové bicyklovanie dolu kopcom, s výnimkou vyhliadky na Dunaj pri obci Schlögen, na hrad Aggstein, prípadne k lágru v Mautausene. Stretli sme rôznorodé skupinky ľudí od nula rokov vo vozíkoch až po pra-pra-pradedov. Žiletkárov aj elektrikárov, malé deti aj celé oddelenia geriatrie, aj skupinku ktorá mala so sebou celý ozvučovací bicykel, žiadne štuple do uší, ale solídna bedňa so slušným rachotom. Héls Bells, Satan komin tu jú, Héls Bells, hís rining tem náv, Héls Bells, máj temperatjurs háj, Héls Bells, ekros t skáj, fakjú. Ácé blesk Décé.
Nekonečne modrá obloha nad mestom Weins
Fotografovanie je kapitola sama o sebe. Na bratislavskej hrádzi okrem Dunaja, asfaltu a Danubiany stále to isté. A vždy aspoň jedna cesta proti vetru. Tu prechádate rôznorodou neustále sa meniacom krajinou. Hrady, zámky, historické mestá, údolie Wachau . . . . Od Viedne do BA je to už väčšinou iba hrádza.
Kláštor v Melku, ten ktorý budete vidieť z Á jednotky smerom na Passau
Schönbühel z A1 neuvidíte
Pavel Bobek kedysi spieval : Veď mně dál cesto má
.
Stein
Most cez Dunaj v meste Tulln
Gasthof zum Schwan
Donauinsel a 20,9 kilometra do cieľa. Pre nás. Nie pre Joža. Ešte ráno a možno už v noci sa mu splašili kone a rútil ho het cez Viedeň, Bratislavu až domov. Dal vtedy 209 kilometrov ľavou zadnou.
Hlavný chodník na viedenskom dunajskom ostrove
Cieľ vo Viedni. 373 km a 21 hodín pohodovej bicyklovačky naprieč Rakúskom
Okrem hrádze sa z Viedne do Bratislavy ide aj po takéjto cestičke
Schloss Eckartsau kúsok pred Hainburgom
Dunajská cyklocesta pokračuje ďalej cez Bratislavu, Maďarsko až niekam do Čierneho mora. Ale to je už iný príbeh. Niektoré úseky až po maďarský Višegrád som prešiel. Určite sa oplatí zastaviť v Čuňove v múzeu Danubiana. Ja sa tam občas zastavím, aby som sa minimálne potešil a pochválil svojím menom vytesaným do mramoru.
Muzeum moderného umenia Danubiana pár dní pred kolaudáciou. Kopa smetí pred reštauráciou tam už nie je.
Jeden zo staviteľov Danubiany - marec 2013 až august 2014
Ostrihomská bazilika
Mátyás Király Museum vo Višegráde
Niekde na druhej strane Dunaja oproti Višegrádu
No a to už je koniec putovania po brehoch Dunaja. Ak Vás to inšpirovalo som rád.
V rokoch 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017 nafotil a v roku 2017 napísal Peter
Viac mojich fotografii, albumov a článkov najdete na