Prvou a azda najzásadnejšou zmenou bolo miesto konania – Sliač – dedinka uprostred Slovenska s vojenskou (logicky leteckou) základňou. I keď nie je mojou úlohou hodnotiť zmenu lokality, podľa mňa veľa ľudí (predpokladám, že prevažne) z východu privítalo túto voľbu. Druhou významnou zmenou bol termín konania. Presunul sa až na koniec letných prázdnin (27. a 28. augusta).
Vybrali sme sa v sobotu (27.8.2011). Po predchádzajúcich skúsenostiach (keď sme sa jeden rok spálili, druhý rok mrzli) sme nechceli nič nechať na náhodu. Poctivo sme sledovali predpovede počasia. Predpovede hovorili, že po predchádzajúcich horúčavách sa malo trošku ochladiť (nakoniec im to aj im to vyšlo – bolo len 32 °C). Vyzbrojili sme sa dekou, karimatkou, skladacími stoličkami, obrovským bielym dáždnikom (ktorý sa na mieste tváril ako slnečník), opaľovacími krémami (25-kou a 50-kou), dostatkom pitia a dvaja členovia výpravy aj fotovýbavou...
Ja osobne som išiel s tým, že spravím zopár reportážnych fotiek. Vzal som preto dve telá, 3 sklá (keďže akreditáciu som nemal – pevné sklá som nechal doma), blesk, CPL, plné batérie a prázdne karty.
Odchádzali sme skôr, aby sme boli na mieste aspoň 1,5 – 2,0 hod. pred začiatkom programu. Prichádzali sme od Zvolena. Pri Kováčovej sme zišli z diaľnice (rýchlostnej cesty) a odstavili na záchytnom parkovisku. Na prvý pohľad to vyzeralo fajn. Zaplatili primerané parkovné (2€) a odstavili auto (bez parkovacích asistentov). Po vyložení kufra sa to aj prejavilo... rady aút, ktoré by mali byť rovné sa tiahli pripomínajúc skôr vlniaceho sa hada. Od záchytného parkoviska premávala kyvadlová doprava (prímestskými autobusmi) až k pokladniam. Bohužiaľ, tu nastalo prvé veľké sklamanie z organizácie... poplatok za odvoz nebol zahrnutý v cene vstupného alebo parkovného, ale platil sa priamo u vodiča, čo spôsobovalo zbytočnú nervozitu. Niet sa čo čudovať, prímestské autobusy nie sú obvykle vybavené klimatizáciou a slnko pražiace cez obrovské okná na pohode rozhodne nepridáva. Aby som to nekritizoval na viackrát... hneď poviem aj niečo o odvoze späť na parkovisko. V krátkosti – prvá cesta kyvadlovkou bola proti tomu ako prechádzka ružovou záhradou. Chýbali nástupištia, autobusy boli ešte kvalitnejšie vyhriate a davy ľudí (celý deň na slnku) tiež neprospeli čuchovým vnemom. Ale späť k téme. Po zakúpení vstupeniek (za podľa mňa primeranú cenu á 8 €) sme sa dostali do areálu. Bolo približne 9:30. Tak ako sme chceli – do začiatku programu zostávalo asi 1,5 hod. Vybrali sme si miesto približne v strede vzletovej a pristávacej dráhy (priamo pri zábradlí). Ženy zostali na mieste. Chlapi zobrali foťáky a vybrali sa na lov.
Počas cca hodinky sme zbežne obehali vystavenú techniku. Mimochodom, podľa mňa bola prístupnejšia ako v Piešťanoch. Piloti boli ústretovejší a umožnili nahliadnuť do kokpitov aj ľuďom bez VIP badge na krku ;-) Expozície sa prakticky v ničom výrazne neodlišovali od minulých ročníkov, aspoň ja (ako bežný letecký laik) som významné zmeny nepostrehol. Klasicky nejaké tie MIGy, GRIPENy, L-39-ny, Eurofigter, Harrier, F16-ky (myslím), zopár vrtuľníkov (pre mňa jeden ako druhý) a prieskumný AVAX. Počas tejto hodinky sa priestor riadne zahustil a priamočiary pohyb na zaujaté stanovisko pri zábradlí sa stával len fikciou. Dostali sme sa k svojim polovičkám a spravili zásadnú chybu. Zostávalo nám ešte asi 20 – 30 minút do začiatku programu a nevyužili sme, ešte pomerne krátke, rady pri stánkoch s občerstvením. To sa nám vypomstilo neskôr keď nikto nemal chuť stráviť hodinu (a viac) času státím v rade na niečo chladené na pitie... takže sme popíjali teplé minerálky prinesené z domu a zajedali ich nanukmi (na tie sa nečakalo). Vyplynulo z toho ponaučenie – nabudúce sa zoznam inventáru rozrastie o autochladničku.
Program sa začal zoskokom výsadkárov reprezentujúcich zúčastnené krajiny, ktorý bol nasledovaný efektným preletom MIG 29 s prídavným spaľovaním, čo (mierne povedané) postavilo sediacich divákov na nohy a ďalej sa (možno s malými obmenami) opakovali každoročné vystúpenia. Pre mňa osobne príjemným spestrením bola ukážka plnenia a použitia BAMBI vaku na hasenie požiaru. Rovnako kladne na mňa zapôsobili aj exponáty prúdových motorov v hangároch. V programe sa vystriedalo viacero jednotlivcov alebo leteckých skupín simulujúcich boje, či už na ultra rýchlych stíhačkách alebo na tzv. hobby lietadlách. Od rýchlosti a manévrovateľnosti samozrejme závisela aj dynamika ukážky/zostavy. Je prirodzené, že niektoré boli pútavejšie, iné menej. Komplexne však, s odstupom času – týždeň, považujem program za dobrý. Na druhej strane si ale neodpustím poznámku (asi) k bezpečnosti. Aj keď som jeden z tých, čo rozmýšľajú nad tým, ako by zareagovali, čo všetko by sa mohlo stať pri havárii lietadla a už dopredu píšu negatívne scenáre... tieto bezpečnostné opatrenia uberali na „impakte“ celého podujatia. Veľká vzdialenosť diváckej zóny od vzletovej a pristávacej dráhy spolu s veľkou výškou tzv. nízkych preletov výrazne zhoršili ten „kontakt s lietaním“, pre ktorý tam mnoho ľudí prišlo. Nehodnotím to vyslovene ako negatívum, len som na to musel poukázať.
Už okolo 16 tej sme sa vybrali späť. Nie, že by to bolo programom, ale ani opaľovacie krémy nie sú zázračné a radšej sme obetovali kúsok programu ako si potom v noci trieskať hlavu o stenu...
Tu sme narazili na spomínané zlyhanie organizácie dopravy na záchytné parkoviská a opäť sme si zaspomínali na staré, dobré Piešťany.
Bez ohľadu na tie drobné sklamania a dočasné znechutenia – zostali nám príjemné zážitky a spomienky... zopár z nich prinášam v galérii aj vám.
PS: Ak ste na leteckých dňoch ešte neboli, radi fotíte, máte radi techniku a rev motorov, neváhajte a skúste si to. Aj napriek drobným sklamaniam – odporúčam.
Fakty:
Dátum: 27.8.2011
Čas: 9:30 – 16:00
Počasie: slnečno a veľmi teplo
Teplota: 30-32 °C
Telo: Nikon D300s, D5000
Objektív: Nikkor 16-85; Nikkor 70-300; Samyang 8 mm
Blesk: Nikon SB 900
CPL: Hoya HD
Návštevnosť: cca 40000 (počas soboty 27.8.2011)
Niečo z programu: MiG-29; Mi-17; An-26; Tu-154; L-39; EuroFighter; JAS-39 Gripen; Mi-24; RetroSky Team; MXS Zoltán Veres; The Victors; Bu 1.131; Mi-35; L-420; PC-7; Baltic Bees; A-109 Agusta; Z-137; WT9 Dynamic
Vybrali sme sa v sobotu (27.8.2011). Po predchádzajúcich skúsenostiach (keď sme sa jeden rok spálili, druhý rok mrzli) sme nechceli nič nechať na náhodu. Poctivo sme sledovali predpovede počasia. Predpovede hovorili, že po predchádzajúcich horúčavách sa malo trošku ochladiť (nakoniec im to aj im to vyšlo – bolo len 32 °C). Vyzbrojili sme sa dekou, karimatkou, skladacími stoličkami, obrovským bielym dáždnikom (ktorý sa na mieste tváril ako slnečník), opaľovacími krémami (25-kou a 50-kou), dostatkom pitia a dvaja členovia výpravy aj fotovýbavou...
Ja osobne som išiel s tým, že spravím zopár reportážnych fotiek. Vzal som preto dve telá, 3 sklá (keďže akreditáciu som nemal – pevné sklá som nechal doma), blesk, CPL, plné batérie a prázdne karty.
Odchádzali sme skôr, aby sme boli na mieste aspoň 1,5 – 2,0 hod. pred začiatkom programu. Prichádzali sme od Zvolena. Pri Kováčovej sme zišli z diaľnice (rýchlostnej cesty) a odstavili na záchytnom parkovisku. Na prvý pohľad to vyzeralo fajn. Zaplatili primerané parkovné (2€) a odstavili auto (bez parkovacích asistentov). Po vyložení kufra sa to aj prejavilo... rady aút, ktoré by mali byť rovné sa tiahli pripomínajúc skôr vlniaceho sa hada. Od záchytného parkoviska premávala kyvadlová doprava (prímestskými autobusmi) až k pokladniam. Bohužiaľ, tu nastalo prvé veľké sklamanie z organizácie... poplatok za odvoz nebol zahrnutý v cene vstupného alebo parkovného, ale platil sa priamo u vodiča, čo spôsobovalo zbytočnú nervozitu. Niet sa čo čudovať, prímestské autobusy nie sú obvykle vybavené klimatizáciou a slnko pražiace cez obrovské okná na pohode rozhodne nepridáva. Aby som to nekritizoval na viackrát... hneď poviem aj niečo o odvoze späť na parkovisko. V krátkosti – prvá cesta kyvadlovkou bola proti tomu ako prechádzka ružovou záhradou. Chýbali nástupištia, autobusy boli ešte kvalitnejšie vyhriate a davy ľudí (celý deň na slnku) tiež neprospeli čuchovým vnemom. Ale späť k téme. Po zakúpení vstupeniek (za podľa mňa primeranú cenu á 8 €) sme sa dostali do areálu. Bolo približne 9:30. Tak ako sme chceli – do začiatku programu zostávalo asi 1,5 hod. Vybrali sme si miesto približne v strede vzletovej a pristávacej dráhy (priamo pri zábradlí). Ženy zostali na mieste. Chlapi zobrali foťáky a vybrali sa na lov.
Počas cca hodinky sme zbežne obehali vystavenú techniku. Mimochodom, podľa mňa bola prístupnejšia ako v Piešťanoch. Piloti boli ústretovejší a umožnili nahliadnuť do kokpitov aj ľuďom bez VIP badge na krku ;-) Expozície sa prakticky v ničom výrazne neodlišovali od minulých ročníkov, aspoň ja (ako bežný letecký laik) som významné zmeny nepostrehol. Klasicky nejaké tie MIGy, GRIPENy, L-39-ny, Eurofigter, Harrier, F16-ky (myslím), zopár vrtuľníkov (pre mňa jeden ako druhý) a prieskumný AVAX. Počas tejto hodinky sa priestor riadne zahustil a priamočiary pohyb na zaujaté stanovisko pri zábradlí sa stával len fikciou. Dostali sme sa k svojim polovičkám a spravili zásadnú chybu. Zostávalo nám ešte asi 20 – 30 minút do začiatku programu a nevyužili sme, ešte pomerne krátke, rady pri stánkoch s občerstvením. To sa nám vypomstilo neskôr keď nikto nemal chuť stráviť hodinu (a viac) času státím v rade na niečo chladené na pitie... takže sme popíjali teplé minerálky prinesené z domu a zajedali ich nanukmi (na tie sa nečakalo). Vyplynulo z toho ponaučenie – nabudúce sa zoznam inventáru rozrastie o autochladničku.
Program sa začal zoskokom výsadkárov reprezentujúcich zúčastnené krajiny, ktorý bol nasledovaný efektným preletom MIG 29 s prídavným spaľovaním, čo (mierne povedané) postavilo sediacich divákov na nohy a ďalej sa (možno s malými obmenami) opakovali každoročné vystúpenia. Pre mňa osobne príjemným spestrením bola ukážka plnenia a použitia BAMBI vaku na hasenie požiaru. Rovnako kladne na mňa zapôsobili aj exponáty prúdových motorov v hangároch. V programe sa vystriedalo viacero jednotlivcov alebo leteckých skupín simulujúcich boje, či už na ultra rýchlych stíhačkách alebo na tzv. hobby lietadlách. Od rýchlosti a manévrovateľnosti samozrejme závisela aj dynamika ukážky/zostavy. Je prirodzené, že niektoré boli pútavejšie, iné menej. Komplexne však, s odstupom času – týždeň, považujem program za dobrý. Na druhej strane si ale neodpustím poznámku (asi) k bezpečnosti. Aj keď som jeden z tých, čo rozmýšľajú nad tým, ako by zareagovali, čo všetko by sa mohlo stať pri havárii lietadla a už dopredu píšu negatívne scenáre... tieto bezpečnostné opatrenia uberali na „impakte“ celého podujatia. Veľká vzdialenosť diváckej zóny od vzletovej a pristávacej dráhy spolu s veľkou výškou tzv. nízkych preletov výrazne zhoršili ten „kontakt s lietaním“, pre ktorý tam mnoho ľudí prišlo. Nehodnotím to vyslovene ako negatívum, len som na to musel poukázať.
Už okolo 16 tej sme sa vybrali späť. Nie, že by to bolo programom, ale ani opaľovacie krémy nie sú zázračné a radšej sme obetovali kúsok programu ako si potom v noci trieskať hlavu o stenu...
Tu sme narazili na spomínané zlyhanie organizácie dopravy na záchytné parkoviská a opäť sme si zaspomínali na staré, dobré Piešťany.
Bez ohľadu na tie drobné sklamania a dočasné znechutenia – zostali nám príjemné zážitky a spomienky... zopár z nich prinášam v galérii aj vám.
PS: Ak ste na leteckých dňoch ešte neboli, radi fotíte, máte radi techniku a rev motorov, neváhajte a skúste si to. Aj napriek drobným sklamaniam – odporúčam.
Fakty:
Dátum: 27.8.2011
Čas: 9:30 – 16:00
Počasie: slnečno a veľmi teplo
Teplota: 30-32 °C
Telo: Nikon D300s, D5000
Objektív: Nikkor 16-85; Nikkor 70-300; Samyang 8 mm
Blesk: Nikon SB 900
CPL: Hoya HD
Návštevnosť: cca 40000 (počas soboty 27.8.2011)
Niečo z programu: MiG-29; Mi-17; An-26; Tu-154; L-39; EuroFighter; JAS-39 Gripen; Mi-24; RetroSky Team; MXS Zoltán Veres; The Victors; Bu 1.131; Mi-35; L-420; PC-7; Baltic Bees; A-109 Agusta; Z-137; WT9 Dynamic
Pridaj komentár
