Hore

Hon na Rudolfa

Subarktická krajina neoplýva príliš bohatou faunou (hlavne v zime) a už vôbec nie flórou. Na Islande žije len málo suchozemských živočíchov, no tie čo tu žijú, stoja zato. Mimochodom, pred príchodom Vikingov na Island tu bola jediným cicavcom arktická líška. Ľudia sem potom doniesli kone, dnes už typické pre Island. Rovnako sa tu dostali aj ovce, kravy a aj soby. Islandské soby sú výsledkom dánskeho pokusu o domestifikáciu sobov tunajším obyvateľstvom. Islanďanom sa to ale vôbec nepodarilo, a tak si dnes soby pobehujú po Islande celkom slobodné.

Image title

V momente, keď som zistil,  že na Islande žijú soby, som vedel, že ich musím vidieť. Zorganizoval som teda dvoj dňový trip na východ ostrova. Po ceste sme si s kamarátmi vychutnávali jazdu skrz takzvané highlands. Príroda v horách bola ako z prírodopisného filmu. Snehom pokryté pláne postupne podľahli teplým slnečným lúčom a ľad sa začal prebárať do nádherných ľadovcových riečok. 

Bol som šofér a z našej partie jediný fotograf. Avšak cestoval som s Američanmi a ani jeden z nich nevedel šoférovať s manuálnou prevodovkou. Bez šance a nádeje na výmenu vodiča sa museli zmieriť s tým, že som samozrejme stál každých desať minút. Fakt, že na Islande nemajú odstavné pruhy, bol skôr požehnaním, pretože by sme sa nikdy nikam nedostali. Fotil by som ešte viac.

Image title

Prvým cieľom našej cesty bolo mestečko Eglisstaðir. Nie je to práve najkrajšie mesto na svete a určite ani na Islande, ale je to hlavné mesto východného Islandu. Bývali sme síce ešte ďalšiu hodinu južne od Eglisstaðiru, ale toto mesto bolo najlepším orientačným bodom. Po príjazde do metropoly východu sme zastali rovno pred naším chrámom, Vínbudínom. To je obchod, kde na Islande predávajú alkohol. Vybavili sme sa na večer a sadli späť do vozu. 

Asi pólhodinu na východ od Eglisstaðiru je malé mesto obklopené horami Seyðisfjördur. Takmer hneď ako sme prekročili hranice Elisstaðiru sa poveternostné podmienky otočili o stoosemdesiat stupňov. Z absolútne suchého prostredia bez akejkoľvek snehovej pokrývky sme mali odrazu popri ceste dvojmetrové mantinely snehu. Boli sme v horách, a teda aj dosť fúkalo. Niektorí ľudia sa rozhodli vietor využiť a oddávali sa lyžovaniu s padákom. Pár kilometrov pred Seyðisfjördur sme zastavili pri vodopádoch Gufufoss. Podľa mňa je to jeden z najkrajších vodopádov na Islande. Aj v porovnaní s pompéznymi Goðafoss či populárnym Kirkjufell. Ich krása spočíva v ich dokonalej jednoduchosti.

Image title

Image title

V mestečku Seyðisfjördur toho veľa nie je. Je to malá rybárska komunita. Cítil som sa tam veľmi útulne. Architektonickou dominantou mesta je modrý kostolík. Obďaleč je maličká zátoka a potom už iba prístav. Napriek tomu sa oplatí po mestečku prejsť a nasávať absolútne ticho.

Spali sme v hosteli v dedinke Djúpivogur. Celý deň sme nevideli ani jedného soba a boli sme z toho frustrovaní. Nechali sme si preto poradiť od recepčného a ráno sme vyrazili. Vydali sme sa smerom na juh. Bez cieľa, len s nádejou, že uvidíme soby. Obišli sme aspoň dva fjordy, zastavili sme v kempe, pohrali sme sa so psom, zaspievali sme Adele a potom sme ich našli. Spolucestujúca si ich všimla, pásli sa neďaleko od cesty, celé stádo sobov!

Image title


Zastal som pri najbližšej príležitosti a potichučky nasadil teleobjektív. Mal som len 70-200, a tak som sa potreboval dostať veľmi blízko k zvieratám. V momente ako sme stúpili na trávu o nás soby vedeli. S tým sa nedalo nič robiť, aj keď sme sa snažili byť potichu. Boli sme traja a troch ľudí by si všimol aj slepý sob. Ľahli sme si na zem a pomaly sa plazili bližšie. Stále som nebol dosť blízko, 300mm by sa zišla, no ale nakreslím si? Vedel som, že sa bližšie už nedostaneme. Tak som odfotil pár obrázkov a vychutnával si ten moment. Nebol tam nikto, len príroda, zvieratá a my. Úprimne, bol to jeden z najkrajších zážitkov v mojom živote.

Na tripe som bol s dvoma biológmi a tí boli rovnako mimo ako ja. Sadli sme si do auta a stále sme žasli. Po ceste domov sme sa pri soboch ešte zastavili. Pokiaľ sedíte v aute, zvieratám nevadíte a môžu byť aj hneď vedľa vás. V momente ako auto opustíte, začnú byť paranoidné. 

Bol čas vrátiť sa do Akureyri. Cesta bola ešte dosť dlhá a nechceli sme cestovať potme. Naspäť sme išli po pobreží, okolo všetkých fjordov a potom hlavnou cestou až domov. Dorazili sme unavení, ale s neskutočnými zážitkami.

Image title

Image title

Image title

Na Island som sa dostal ako študent, cez Erazmus. Blog som začal písať od začiatku môjho pobytu. Toto je jeho štrnásty diel. Zvyšok si môžete prečítať na stránke Avokádo-online.cz (toto nie je plug).

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
marcus_labeo
2018-04-10 10:13:12
Fajn blog zo zaujímavého miesta (východ Islandu nevidel skoro nik, väčšina turistov skončí pri Jokursárlóne) a pekné fotky (niektoré super, napr. 3, 7, 8). Len by som možno upravil názov, hon je jednak bohemizmus, jednak vyvoláva neželané konotácie.
 
tomi_sixx
2018-04-11 12:42:09
príspevok od: marcus_labeo
Fajn blog zo zaujímavého miesta (východ Islandu nevidel skoro nik, väčšina turistov skončí pri Jokursárlóne) a pekné fotky (niektoré super, napr. 3, 7, 8). Len by som možno upravil názov, hon je jednak bohemizmus, jednak vyvoláva neželané konotácie.
Ďakujem, ja mám našťastie dosť času si tu toho prejsť čo najviac, takže môžem ísť aj na menej známe miesta. Konotácie týkajúce sa názvu mi tiež napadli ale tak vravel som si, že tu budú rozumní ľudia. Plus je to publicistika, takže je to skoro jedno. Ďakujem za reakciu a som rád, že sa vám páčili fotky.
 
Seemann Martin
2018-04-22 12:54:50
výborná práca a príjemné fotografie!
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované