Hore

Helvítis Túristar

Ambície prekonali činy a počasie nám prekazilo vlastne všetky plány v prvý deň. Ako to už býva, iniciátorom výletu som bol ja a sústava destinácii bola vlastne fúzia google máp mojich kamarátov. Miest, ktoré sme chceli vidieť bolo preto požehnane. Na Islande je ale všetko zložitejšie. Štyristo kilometrov neprejdete za štyri hodiny a každá aktivita trvá dvojnásobne dlhšie ako by mala.

Po dlhej jazde sme končene dospeli k hlavnému mestu. Na Slovensku je kruhový objazd v obci považovaný za svetský status a architekti Reykjavíku o tom zrejme vedia. Analógiu medzi počtom kruhových objazdov a prestížou mesta si zobrali k srdcu a doviedli do extrémov. Kým sa človek dostane po okraji Reyjkjavíku k jeho južnému koncu, prejde cez približne osem až desať kruháčov.

Image title

Ako som už spomínal, na Islande cestovanie trvá výnimočne dlho. Keď sa nám konečne podarilo vymotať z pavučiny ciest hlavného mesta, mali sme už len dve hodiny času, aby sme sa stihli ubytovať. Chcel som toho vidieť mnoho, ale človek mieni a ostatní v aute tiež. Spolucestujúci ma prehlasovali v pomere traja na jedného a museli sme zastať v KFC. Na severe totiž takmer žiadne fast food reštaurácie nie sú a mäso je drahé. Pri vidine kuraťa som sa podvolil konzumným pudom ostatných. Interiér reštaurácie bol ako z dekadentného filmu New Kids Turbo. Táto zastávka mi pripomínala vianočné trhy. Tiež sme platili nadpriemerné ceny za podpriemerné potraviny. So sklamaním sme pokračovali vceste.

Image title

„Bohovia si vraj prerozdelili celý svet akaždý sa stará opočasie jedného kontinentu. Okrem Islandu. Ten nechali na shuffle,“ vysvetlila mi islandská kamarátka, keď som sa sťažoval na poveternostné podmienky. Vpriebehu desiatich minút sa dokázali na južnom pobreží vystriedať všetky ročné obdobia ameteorologické javy. Od slnečnej oblohy až po krúpy. Od pokojného dažďa až po snehovú búrku. Občas dokonca fúkalo tak veľmi, že krúpy lietali paralelne so zemou. Oči sme si často museli zakrývať rukami aaj napriek tomu sme zopár šúp nakúpili. Vslovensko-česko-poľskej spoločnosti po chvíli už aj Američanka nadávala ako ruský stavbár amnoho krásnych výhľadov vystriedala agónia. Postupne sme sa naučili aplikovať jednu zislandských rád. Ak sa vám nepáči počasie, počkajte päť minút.

Image title

Upršanou cestou sme míňali sopku Heklu a ničotné piesočné pláže a polia. Doslova mimozemský vibe umocňovalo ponuré počasie. Nepríjemnej búrke sa nám podarilo na chvíľu uniknúť a niekoľko minútový náskok sme hneď aj využili. Auto sme nechali na parkovisku a s vedomím časovej tiesne sme svižným krokom vyrazili k vodopádu Seljalandsfoss. Bolo na ňom výnimočné, že sme ho mohli celý obísť. Bol nádherný a ja premočený až do nitky. Môj fotoaparát bol na tom podobne. V tejto krajine som už videl toľko vodopádov, že ak by som pri ich fotení konečne neprišiel s nejakým grifom, potreboval by som odbornú pomoc. Kľúč je v minimálnom počte fotografii. Celé miesto si trochu obzrieť a objektív vystaviť kvapkám až keď ste si fotkou ozaj istí. Mal som šťastie a slniečko mi doprialo pred vodopádom aj dúhu.

Image title

Time management našej cestovateľskej družiny zlyhal takmer na sto percent. Na hostel sme to už vôbec nestíhali. Zavolal som tam a milá pani recepčná nám to odpustila. Moje prvé otázky domácim po príjazde do Víku sa týkali aliek severných (Puffin). Tie je vraj najlepšie pozorovať buď skoro ráno alebo podvečer.

Momentálne je na Islande denné svetlo asi do pól jedenástej večer. Aj po neskorom dojazde sme preto mali ešte dosť času na spoznávanie okolia. Bola to prekvapivo najproduktívnejšia časť dňa. Videli sme malé ovečky, skoro nás zjedla vlna a Poliak sa pokúsil oblbnúť radar.

Image title

Pláž Reynisfjara bola pre mňa jedným znajkrajších aj najstresujúcejších atrakcii na Islande. Konečne som videl alky a to bolo super. Pláž bohužiaľ okupovali aj primitívnejšie tvory ako vtáky. Turisti. Napriek výstražným tabuliam, ktoré hovorili o obrovskom nebezpečenstve veľkých a silných vĺn útočiacich na pláž a útesy, sa zopár tupých hláv pokúsilo skalnaté brehy zdolať. Nie len, že evidentne nevedia čítať a v živote nepočuli o prílive. Ale ešte aj vyrušovali hniezdiace vtáctvo. Znie to kruto, ale takýto ľudia hrajú ruskú ruletu s prirodzeným výberom a na takéto špásy by si netrúfol ani český turista v tatrách. Situácia ma vytočila, nie preto, že by mi nejak extra záležalo na zdraví týchto stvorení, ale hlavne preto, že takýmto správaním kazia zážitok všetkým. Nie je žiadnym prekvapením, že takýmto ľuďom sa často niečo stane a musia sa stavať ploty a zábrany.

Image title

Ráno sme vstali skoro. Pobalili sme si pakšamenty a už sme museli vyraziť naháňať vtáčie ikony Islandu. Ako to už smojím šťastím býva, napriek správnemu času aj lokalite, sme okrem prudkého vetra a dažďa na prudkých útesoch ­­­­Dyrhólaey nenašli ani zmienku po alkách. Namosúrený som sa vrátil do vozu asterénnym hrdinom Kiou Rio som zdolal kopec, na ktorom bola cesta. Asi. Každopádne sme sa dostali k akémusi majáku.

Image title

Po včerajšom chaotickom vyčíňaní počasia sa aktivity celého tripu naakumulovali do jediného dňa. Z Víku sme sa preto museli vrátiť pár kilometrov späť. Zlepšujúce sa počasie nám zdvihlo náladu až niekde do oblakov. Bohužiaľ opak stretol americké lietadlo, ku ktorého vraku sme kráčali. Kamenistý chodník k trupu lietadla viedol po prázdnej a čiernej krajine. Vôkol bolo množstvo turistov a ja som z toho začal byť nervózny. Ticho prírody narúšala hlasná hudba šíriaca sa ako tlaková vlna zprenosného repráku amerických turistov. Myšlienky zas provokovali rúška na tvárach aziatov. Hold, aj čistý vzduch tuším škodí.

Image title

Na lietadlo som sa veľmi tešil ale už na parkovisku som vedel, že načasovanie som nevychytal. Moje očakávania sa po prvý krát na tomto tripe stretli s realitou. Ľudia boli všade vôkol lietadla. Vedel som, že s takým davom ma žiadna dobrá fotka nečaká, a tak som čakal na odchod turistov a zároveň hľadal najlepšie uhly. Vysvitlo, že nie každý sa na turisticky populárnych miestach dokáže správať ohľaduplne. To znamená, odfotiť svoj záber a odísť od lietadla, pretože každý chce urobiť to isté. Mnoho ľudí to takto vôbec nepochopilo a hrali hru, kto sa dokáže postaviť ku lietadlu tak, aby pokazil záber najväčšiemu počtu ľudí. Po daždi, krúpoch a vetre prišlo na rad slniečko a zatiaľ čo moji kamaráti boli už na ceste k  autu, ja som mal konečne šancu na svoje fotky. V hlave som mal panorámu lietadla v čierno bielom prevedení. Trpezlivo som ju nacvakal a už boli pri lietadle noví turisti. Rozhodol som sa otočiť situáciu naopak a použiť ich ako súčasť kompozície.

Restom včerajšieho dňa bol aj vodopád Skógafoss. Island zase neostal svojej povesti nič dlžný a okrem silného vetra, pri ktorom vodopád netiekol len dolu ale aj nahor, nám nadelil aj sneh. Vďaka bohu.

Image title

Názov ostrova Island znamená ľadová krajina. Snáď najlepšou manifestáciou jeho studeného charakteru je najväčší európsky ľadovec, Vatnajökull. Na tomto území sa rozlieha aj národný park. Súčasťou parku je aj menší ľadovec Skatnafellsjökull. Pred výletom som sa nabudil na ľadovcovú tématiku pozeraním videí z Patagónie, a tak niet divu, že na zozname priorít bol tento ľadovec na vysokej priečke. Nesklamal. Ale počasie áno. Výhľad na pompézne ľadové útvary rýchlo skazila búrka s krúpami. Tie lietali takmer perfektne horizontálne a cesta k autu sa zmenila na hru paintballu. Nádej na výhru proti božím silám bola márna, a tak mi nezostávalo nič iné ako cúvať. Väčšinou mám problém trafiť domov aj čelom napred, a preto moja chôdza pripomínala panikáriacu moľu. Do auta som sa nakoniec dostal, ale mal som radšej ostať von. Celý výlet som naplánoval ja a nemé výčitky mojich kamarátov, že kto tento blbý ľadovec chcel vidieť, boli nepriehliadnuteľné.

Image title

Reputáciu som si vynahradil hneď pri ďalšej príležitosti. Počasie bolo stále pod psa, ale my sme zapojili ten kúsok rozumu, ktorý nám ešte pri štúdiu na vysokej škole ostal. Na parkovisku pri jazere Jökulsárlón sme vyčkali na koniec apokalypsy a  spolu so slniečkom a  ázijskými turistami sme vyliezli na verejnosť. V čarovnom jazere plávali kryštálové ľadové sochy a bolo možno pozorovať hneď niekoľko výnimočných javov z ríše zvierat. Jedným bol výnimočný počet tuleňov v ľadovcovej vode. Tie nám predvádzali divadlá v podobe hrádok a rochnili sa ako dôchodcovia v Chorvátsku. Ešte nezvyčajnejšie mi prišlo správanie zopár idiotských turistov. Tí si totiž nevšimli množstva fauny vôkol a rozhodli sa, že hádzanie obrovských balvanov do vody bude ten najlepší nápad. Tento výlet ma naučil, že niektorí ľudia proste odmietajú rozmýšľať nad dôsledkami svojich činov. Samozrejme sme sa nezdržali a skupinu atlétov upozornili, že by s tým mohli prestať. Tí sa na nás len nechápavo pozreli a odkráčali.

Image title

Druhú noc sme strávili v mestečku Höfn. Atraktívnou lokalitou neďaleko mesta je oblasť Stokksnes. Tu je možno vidieť ruiny historických budov. Ide predovšetkým o  staré farmy. A viete, že sú naozaj staré, pretože v ruinách sú betónové montážne jamy. Táto lokácia je tak vychýrená, že sa tu istý Hollywoodsky režisér rozhodol natočiť film o Vikingoch. Pred rokom tu nechal postaviť celý set, a potom odišiel. Chcel to tu mať pekne autentické. Preto dal jediný starý dom, ktorý tu ešte stál obaliť dreveným lešením a pokryť sadrou, aby vyzeral ako veľký kameň. Celá filmová dedinka tvorená wannabe dreveným skanzenom bola dokonalým klamstvom. Prichádzajúci turisti domy obdivovali a diskutovali medzi sebou, ako to, že to vedeli tí Vikingovia takto pekne postaviť.

Bol čas odísť. Domov do Akureyri sme šli cez východ Islandu, a tak sme za tri dni v obišli vlastne celý Island.

Image title


Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
marcus_labeo
2018-05-17 08:40:46
Pekné, dal si vlastne klasickú turistickú trasu, keď 90% turistov (vrátane mňa) spozná juh Islandu od Reykjavíku po Jókulsárlón. Tiež som sa stretol s "ohľaduplnosťou" niektorých turistov (voči iným fotografom, prírode i vlastnému životu), našťastie vzhľadom na ročnú dobu ich tam bolo pomerne málo a keď človek išiel len kúsok ďalej alebo trochu rýchlejšie ako ostatní, mohol mať pohľady len pre seba. Napr. na pláži vo Víku som sedel úplne sám asi pol hodinu, len tak sedel a vychutnával si tie pohľady, rev oceánu a samotu. A tiež klasicky občas zmokol, občas sa potil na slnku, a to striedavo po 10 minútach. Holt Island.
 
fxcreative
2018-05-18 14:25:13
Kedy ste boli? Mozno sme sa aj stretli? My sme dali celý ring road + nejaké zachádzky... boli sme 5-13. Mája
5-teho sme spali pri Selljalandsfosse a 6-teho v Skalafel NP. Fotky ešte nemám spracované ale počasie sedí
 
seifi
2018-05-23 19:30:46
príspevok od: marcus_labeo
Pekné, dal si vlastne klasickú turistickú trasu, keď 90% turistov (vrátane mňa) spozná juh Islandu od Reykjavíku po Jókulsárlón. Tiež som sa stretol s "ohľaduplnosťou" niektorých turistov (voči iným fotografom, prírode i vlastnému životu), našťastie vzhľadom na ročnú dobu ich tam bolo pomerne málo a keď človek išiel len kúsok ďalej alebo trochu rýchlejšie ako ostatní, mohol mať pohľady len pre seba. Napr. na pláži vo Víku som sedel úplne sám asi pol hodinu, len tak sedel a vychutnával si tie pohľady, rev oceánu a samotu. A tiež klasicky občas zmokol, občas sa potil na slnku, a to striedavo po 10 minútach. Holt Island.
ten kôň či kobyla je jak vlkodlav ... foto fajn
 
haffen
2018-05-29 15:48:52
Vatna nie je najväčší ľadovec v Európe. Ten leží v Špicbergoch. Inak dobré čítanie.
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia