Hore

Wannabe veľkomesto a záverečné hodnotenie

Na sklonku môjho pobytu na Islande mi zostala len jedna pobrežná časť ostrova, ktorú som nevidel. Hlavné mesto, Reykjavík. V mojom slovníku je to slovo na R, ktoré sa nevyslovuje. Mesto stratilo moje sympatie už veľmi dávno, keď som sa po ceste z Reykjavíku do Akureyri musel kvôli počasiu na dva dni ubytovať v  hoteli pri ceste. Zub času moje krušné zážitky nenahryzol a ja sa nepatrične na Reykjavík ešte stále hnevám.

Skepticizmus voči metropole Islandu výrazne znížil moje očakávania voči mestu. Vďaka bohu. Reykjavík na mňa pôsobil dojmom dvanásťročného chlapca s tetovaním a bradou. Prešov, čo chce byť Prahou. Ulice centra mesta, kde som bol ubytovaný boli preplnené turistami. Dvaja ľudia dokonca po ulici chodili od človeka k človeku a pýtali sa ich odkiaľ sú. Nakoniec rozhorčene nahlas zhodnotili, že tam nie je žiaden Islanďan. Tí bývali v domoch obklopujúcich downtown. Veď kde inde by aj bývali, veď tam inak nič nie je.

Image title

Vprvý deň som sa s rodinou na návšteve snažil rozhliadnuť po meste. Skrz uličky, okolo obchodov so suvenírmi a nanútene hipsterských farebných fasád sme dokráčali ku kostolu Hallgrímskirkja. Legenda hovorí, že architekt sa pri plánovaní tejto stavby inšpiroval vrchmi neďaleko Akureyri (foto nižšie). Na moje prekvapenie kostol nebol prepchaný turistami a pôsobil monumentálne. Atmosféru mierne narúšala prebiehajúca rekonštrukcia, ale môj dojem nenabúrala.

Image title

Počasie bolo sychravé, tak ako sa na juh Islandu patrí. Prešli sme sa po zastavanom pobreží a nakoniec na chvíľu zakotvili v koncertnej budove Harpa. V tej síce práve nikto nehral, ale o to lepšie. Mohli sme sa poprechádzať aj po zákulisí a naviac odtiaľ nebol najhorší výhľad. Okná, ako sklenená mozaika lámali svetlo rôzne a pohľad cez ne pôsobil artisticky. Vo vnútri toho veľa nebolo a keby niekto zo srandy po budove rozmiestnil šípky ku gate-om ako na letisku, tak ja sa aj chytím. Ale ako vživote, tak aj v tejto budove mi vnútorná prázdnota veľký problém nerobila.

Image title

Pred Harpou sme nastúpili do minibusu, ktorý nás zadarmo odviezol na vyhliadku Perlan. Ak sa rozhodnete toto múzeum navštíviť, odporúčam vám mať veľa peňazí a nízke nároky. Okrem slabej expozície vás sklame aj výhľad. Na Island sa nechodí kvôli jeho mestám. Prečo? Tento výhľad vám napovie.

Image title

Po dvoch hodinách sme videli takmer všetko, čo nás v Reykjavíku zaujalo. Bol čas na pivo. Zakotvili sme v bare Boston. Bar ponúkal príjemnú atmosféru a dokonca som sa zoznámil aj so začínajúcim Islandským rapperom Eyvindrom. Svoje pivo by sme si vypili v rámci zrelaxovania v pohodovom podniku. Ale opité americké dámy v strednom veku od stola neďaleko nám to nedovolili. O desiatej večer sa za bieleho dňa zabávali ako na nový rok a chceli, aby to každý vedel. Pivo nám zrazu išlo dole krkom rýchlejšie a radšej sme vyšli von, zohnať potravu.

Väčšina reštaurácii bola buď príliš drahá alebo zatvorená,  a tak sme skončili v ázijskom take away. Počas čakania na objednávku sa odrazu vôkol objavili policajné autá a sanitka. Na Islande je podobná akcia výnimočná. Vlastne akákoľvek aktivita policajtov je niečo, čo treba zapísať do kroniky. Vybehol som z reštaurácie a rýchlo schmatol fotoaparát. Miesto činu sa mi podarilo zdokumentovať. Zistiť čo sa stalo však nie. Fotografie som odoslal do miestneho denníku, no bol piatok poobede, a tak vlastne doteraz neviem čo sa stalo, ani či sa moje fotky niekde dostali.

Image title

Ráno sme sa vybrali do Þingvellir. Je to národný park, v ktorom okrem kaňonov a vodopádov, pred mnohými rokmi vznikol aj najstarší európsky parlament Alþingi. Som nepoučiteľný a spravil som tú istú chybu, ako počas výletu po južnom pobreží. Na turisticky populárne miesta, som prišiel v turisticky populárnych časoch. Popularita miesta však mala aj svoje výhody. Napríklad, že si na nich už aj zvieratá zvykli.

Image title

Po skúsenosti z Þingvellir sme sa sradosťou vykašľali na Geysír. To ho radšej neuvidíme striekať v Herľanoch, ako na Islande v dave turistov. Vydali sme sa obzrieť modrú lagúnu. Okúpať sme sa nechceli apri pohľade na obrovské kvantum ľudí sme sa z toho aj tešili. My sme sa okúpali už na severe, v kúpeľoch Mývath. Bol to zážitok založený na rovnakom princípe, len s menej ľuďmi. Obhliadku modrej vody a bielych kameňov sme vykonali dosť šikovne a už sme sa poberali na južné pobrežie polostrova Reykjanes, do mestečka Grindavík. Bolo teplo a my sme si vychutnávali prímorský vzduch. Ako českí turisti sme olovrantovali sendviče, len tak vprírode. Po ceste sme mali možnosť oddávať sa výhľadom na lávové polia. Pokiaľ sa vám zachce, môžete auto po ceste do Grindavíku odstaviť na vyhliadkových miestach a prechádzať sa po okolitej prírode.

Image title

Poznávanie Reykjavíku sme zakončili patrične, ako sa na Slovákov patrí. Vkrčmách. Tento pub crawl bol vlastne pomerne neplánovaný, no zato veľmi úspešný. Degustovali sme pivá svetového, ale hlavne Islandského kalibru a ochutnali sme najlepší hotdog v meste. Len dúfam, že sme si iba pomýlili stánky, inak by na tom bol Reykjavík so street občerstvením mizerne.

Tak ako sa nám večer dobre zaspávalo, sa nám o pár hodín neskôr ťažko vstávalo. Família musela odletieť do svojich hniezdišť a ja som mal pred sebou svoju tohtoročnú poslednú cestu z Reykjavíku do Akureyri. Na rozdiel od predchádzajúcich pokusov, ma počasie príjemne prekvapilo. Celú cestu ma hrialo slniečko a pri pohľade na jarnú krajinu aj srdiečko. Začal som byť smutný, že odva dni odchádzam.

Image title

Môj odchod domov nebol ani zďaleka taký hladký ako som dúfal. Napriek predchádzajúcej cestovnej horúčke som si vravel, že cestovateľskú smolu som si už vyčerpal. Chyba! Napriek tomu, že som si kúpil letenku až do Budapešti aj s batožinou, v Akureyri mi ju na letisku odmietli vziať. Vraveli, že keďže ďalej letím s nízkonákladovkou, batožinu mi jednoducho do lietadla nedajú. Pol hodinu pred odletom, o pol štvrtej ráno, som zalarmoval môjho poľského spolubývajúceho. Mal auto, a tak chudáčisko musel transportovať moju bagáž späť do hostela.

Nasledujúci deň som strávil zisťovaním, ako si svoj kufor nechať poslať. Žiadna dopravná spoločnosť vám totiž takýto balík z Islandu nedonesie. Našťastie sa ukázalo, že dvaja Slováci, ktorých som vAkureyri spoznal a ktorí prišli na Island autom ešte neodišli. Rýchlo som ich kontaktoval a oni boli takí úžasní, že mi sľúbili, že mi kufor privezú.

Image title

Na záver sa patrí celý štyri a pol mesačný pobyt aspoň stručne zhodnotiť. Island je krajina, v ktorej som spoznal jeden z posledných kúskov európskej divočiny. Moja povrchná láska k prírode sa tu prehĺbila až do môjho ja. V prírode som našiel pokoj a v pozorovaní divokých zvierat a vtáctva som zas našiel nekonečnú vášeň. Záľubu vo fotografovaní vtákov som mal už predtým, ale na Islande som jej mohol dať voľný priebeh. Pomohlo mi to uvedomiť si o čom je fotografia prírody a dokumentaristika ale aj to, že odmenou za fotenie v prírode nemusí byť len fotka. Spoznal som mnoho nových ľudí, z ktorých sa až výnimočne veľa stalo mojimi dobrými priateľmi. Získal som nové skúsenosti, nový pocit zadosťučinenia a nový pohľad na svet.

Image title

Lenže ak by som Island iba chválil, táto reflexia by mala evaluačnú hodnotu asi ako komentáre Vila Rozborila. Ostrovná krajina, ktorú kedysi objavili najprv Íri, a potom Vikingovia sa stala mojim domovom na celý semester. Vďaka tomu som mal možnosť skúmať mechanizmy miestnej spoločnosti v trochu inej, ako turistickej rovine. Island má vo svete povesť perfektnej a dokonale fungujúcej spoločnosti. Podľa toho čo som v nej zažil sa však domnievam, že pri dostatočnej medializácii by mohlo Slovensko dosiahnuť azda to isté. Okrem krásnej prírody je Island aj systémom, ktorý definuje: nedbalosť, chlad, závislosť na substanciách od alkoholu po pervitín, depresia a často aj systémová dysfunkčnosť či nízko kvalifikovaná pracovná sila. Kjedným z najšokujúcejších nedostatkov patrí najmä ekologické myslenie, ktoré v porovnaní s ostatnými severskými kolegami je stále na úrovni batoľaťa. Roztopený sneh na jar odkrýva krajinu posiatu odpadkami, vrakmi a kusmi šrotu, len tak v prírode. Odpad z miest a dedín putuje rovno do riek a  fjordov. Aj napriek obrovskému úspechu zájazdov za veľrybami je tu ich lov stále legálny amohol by som pokračovať.

Image title


Turizmus tvorí šesťdesiat percent ekonomiky Islandu. Ľudia tu cestujú za prírodou, a tak by si človek myslel, že bude iba logické ju chrániť. Nuž na Islande je logické skôr vybudovať továreň.

Napriek tomu všetkému som sa do Islandu zamiloval a rád sa tam budem mnoho krát vracať.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované