Tak a je to tu. Jubilejné desiate putovanie bicyklom po starej dobrej Európe. Keď si to tak spätne premietam, tak na Korfu sa nám nič hrozné nestalo, na nič som nezabudol, nezablúdil (raz, možno dva krát, dobre tri krát), nič som nestratil, nedostal som žiadny defekt, počasie bolo ako z veľkej dovolenkovej knihy. Jednoducho na parádu. Vlastík svoj prvý let prežil v pohode. Nezvracal.
2375 metrov dlhá pristávacia dráha medzinárodného letiska Kapodistrias v Korfu končí chodníkom ponad lagúnu neďaleko ostrovčeka s kláštorom Vlachernon. Tu sme dobrú hodinu čakali na štartujúce lietadlo, ktoré sa od zeme odlepí iba niekoľko desiatok metrov od vás. Ak sa na vás usmeje šťastie, tak stihnete zaostriť a aj odfotiť túto 70 tonovú maličkosť v celej svojej kráse a veľkosti
Čo by kameňom dohodil
Bol to rovnako silný zážitok ako keď pri návrate z Maroka preplával vedľa nášho trajektu Dwight D. Eisenhower . S tým rozdielom, že táto 332 metrová maličkosť má 101 600 ton.
Koniec pristávacej dráhy a spomínaný chodník za ňou
Doba sa mení a tak na tomto výlete sme po prvý krát využili možnosť požičať si bicykel priamo na mieste z miestných zdrojov a nevláčiť obrovskú krabicu v mestskej doprave. Na Sardínii sme sa zviezli busom, ktorý nám zastavil priamo pred kempom. Na Kréte, Cypre sme mali zabezpečený transfér. Ale tu sme sa doviezli z letiska do centra Korfu a tu v preplnených uliciach hlavného mesta sme hľadali autobus, ktorý nás dovezie k hotelu v Kontokali. Neverte za každú cenu informáciám v bedekroch. Ano, úzke a krivoľaké uličky v Korfu sú, ale aj milión ľudí, milión trúbiacich aut a hlavne kvalitný, hustý a smradľavý puch z výfukových plynov a k tomu tridsať v tieni. Humus a hnus. Možno večer, v sobotu či nedeľu by ste to dali, ale v piatok doobeda určite nie.
To sme My. Pripravený objavovať neobjavené po cestách a necestách ostrova Korfu
Ale pekne po poriadku. Pred obedom sme boli už ubytovaní, vydezinfikovaní, červík prepálený. Po obede prišiel aj náš priateľ z Korfu Stamatis a priviezol šesť bicyklov. Môžme začať spoznávať nepoznané zákutia ostrova. Neverte už ani gúglu. Pláž na západnej strane ostrova za dedinkou Gianaddes je na mape priam maľovaná, čo aj v skutočnosti bola. Ale. Ak som minule písal o chodníku do mesta Port Pollença ako o najväčšej výzve života, tak pláž Giali (39.621195, 19.755959) ostala nezdolaná. Na úseku od kostolíka "Εκκλησία Προφήτη Ηλία" sme aj dolu kopcom bicykle radšej tlačili a posledná časť je čistá ferráta.
Nespoznaná pláž Giali. V strede pláže pri mori je veľká skala a za ňou ležiaca postava. Je ju vidieť iba v plnom rozlíšení.
To sme boli ešte v pohode, veď čo, je to iba obyčajný chodník k pláži.
Koniec. Ak chcete mať piknik na Giali je tu k dispozícii lano. Tak toto by nedal ani Danny MacAskill. Jožo musel byť v minulom živote minimálne partizán. Odvahu partizána mal, ale našťastie aj zdravý rozum. Kde som bol ja ?
Vnútrozemie ostrova
Korfu nie je pre slovenského opaľovača žiadna neznáma. Takmer všetky cestovky sem táčkujú svojích klientov jedna radosť. Pláže sú skvelé, jedlo detto, západné pobrežie prenádherné, kto by nepoznal Sissy a nebol zvedavý na tie krivolaké uličky v starom meste Kerkýra ? Kto by po celoročnom otročení odolal vnadám pláže pri Agios Georgios ?
Agios Georgios Beach, dolu pod kopcom v pravo sa nachádza ďalšia luxusná pláž Porto Timoni pred malým výbežkom do mora Ákra Arílla. Bohužial prístupná iba od mora, alebo kozím chodníkom. Len tak si polihujete a máte more pred sebou, ale aj za sebou. Dve pláže v jednej.
Toto ale zo svojho lehátka, či hotelového bazéna opaľovač nikdy neuvidí. Našťastie my nie sme ako oni.
Na južnom konci ostrova leží päť kilometrov dlhé jazero Korission, ktoré je oddelené od mora iba úzkým pásom pieskových dún. Na jeho dolnom konci je úzky kanál, ktorým morská voda tečie podľa smeru vetrov (to akože keď fúka vietor, nie keď má človek vetry), alebo podľa toho či je príliv, alebo odliv. Raz tečie dnu a inokedy von. Teraz som už z toho načisto mogoň.
Na ľavej strane more, na pravej Korission
Májová prázdna pláž na východnej strane ostrova neďaleko mesta Moraitika. Vzadu za kopcom bol Mordor
Je na čase sa vybrať aj na severnú časť ostrova. Cez dedinku Skripero, Troumbetas, cez kopec priesmykom do Agros a odtiaľ do letoviska Sidari s kanálom d'Amour. V ktorej koľvek dedinke môžete zabľúdiť podľa ľubovôle. Jedného dňa k moru aj tak dorazíte.
Canal d'Amour Beach
Aj keď je Amorová pláž spájaná s rôznymi legendami nie je to žiadna extra krasavica. Tu na severozápadnej strane ostrova sú krajšie zákutia. Treba zájsť do dedinky Peroulades a odtiaľ poľnými cestami až k pobrežiu k pláži Loggas a odtiaľ k mysu Drastis. Tam je to obzvlášť pekné, cesta horšia, miestami žiadna.
Fish eye je skvelé sklo. Len musíte rátať s nejakou deformáciou. Ak si dáte záležať tak na krajine to ani nespoznáte. Tie pekné biele obláčiky sú už nad Albánskom.
Rovnako ako na Malorke, tak aj tu na Korfu sme mali povinnú jazdu a tou bolo hlavne mesto Korfu, alebo keď chcete tak Kerkýra. Mesto s 28 tisíckami obyvateľov patrí Grécku od roku 1864, predtým ho vlastnili angličania a pred nimi 400 rokov Benátky. Na juh od mesta sa nachádza malý zámoček Achillion vysoko v kopcoch, ktorý si nechala postaviť Alžbeta Rakúska.
Takto je vidieť Korfu zo starej pevnosti nad mestom cez rybie oko. Zelený pás je námestie Esplanade, kde sa hráva kriket ešte z dôb keď Korfu kolonizovali Angličania.
Tu bol vzduch dýchateľný, hluk znesiteľný
Stará pevnosť nad mestom
Východná strana pevnosti, dolu malý prístav, ďalej ostrov Vidos a potom už len grécke pobrežie
V pravo červená strecha zvonice kostola Agios Spiridonas
Old Fortress je od mesta oddelená úzkym kanálom
Samostatnou kapitolou sú horské dedinky o ktoré okrem "turistov" na štvorkolkách žiadní iní nezavadia. Hlboko v horách, ďaleko od pieskových pláži, švédských stolov a all inclusiv. Niektoré ešte plné života, niektoré ako-tak prežívajúce s jedným obchodíkom, barom a dobrodruhom čo sa chce uživiť výrobou suvenírov z olivového dreva. Na tie posledné sa pomaly ale isto zabudne. Obyvatelia odišli skôr ako stihli zapadnúť prachom. Kozičku si zobrali so sebou, zadynstovanú v konzerve. Zub času ich domy pomaly rozhlodá, omietka opadne ako prvá, dvere a okná zhnijú, sklá vytlčú chlapci cestou zo školy, cestu nikto neopraví. Veď aj na čo. Tu už aj tak nič nieje. Umieračik už dávno odzvonil. Vy si ich zamilujete, ale žiť by ste tam nechceli.
Jedna z nich : Ano Korakiana
.
.
.
Ulička, ktorou sa v lete preháňajú dovolenkári na štvorkolkách. Mali sme tú česť.
Už aj tá lampa stojí len tak aby sa nepovedalo
Tu býva. Dobrodruh Indiana Jones. Už je na penzii.
.
.
Cesta nikam
.
Sen každého motorkára a cyklistu. Kľukatica do dedinky Sokraki. Podobná je aj na druhom konci zo Spartilas do Pirgi.
Konečné štádium zašlej slávy. Niet cesty späť.
.
Tam niekde v horách, pánu Bohu za chrbtom som objavil obchodík s drevenými motorkami a drakmi. Daenerys Targaryen alias Khaleesi, v bouři zrozená, nespálená, matka draků by určite mala radosť.
Ďalšia obľúbená destinácia Palaiokastritsa na západnom pobreží ostrova
.
.
Záverečná, môžete sa začať baliť. Váš čas vypršal.
Takže, dovolenka to bola pekná, služby na úrovni, letenka skoro zadarmo, ubytovanie za facku, kuchyňa výborná, samostatnú pochvalu si zaslúži smotana s medom, mňamka. Stamatis ponúkol dobré bicykle. Hurá, hurá, hurá. Neskôr písal, že doplnil vozový park aj o e-bike. Vrátime sa späť ? Prečo nie. Neboli sme všade a nevideli sme všetko. Napríklad 906 metrov vysokú horu Všemohúceho s kláštorom, kde vás s radosťou niekto vyvezie džípom. Za odplatu. ΔΡΑΧMEΣ už neberú. Nemusíte šlapať do pedálov ako otrok. Ale ten zjazd potom bude boží.
Jedna spoločná záverečná. Dovidenie na budúce, priatelia !
V roku 2017 nafotil a o rok neskôr aj napísal Peter
Účastníci zájazdu : Libuška, Peter, Vlasto, Robo, Vlado alias Ondrík a Jožo
a ešte jedna ako bonus z inej bicyklovačky.
Tu za tým trsom trávy, pod holým nebom sme na pláži Rapanas strávili druhú noc nášho putovania po západnej časti Kréty
Pridaj komentár
