Keďže mám 22 rokov a ešte študujem, popri škole sa venujem psychológii a foteniu. Fotenie milujem a fotím s citom k foteniu. Tak som váhal aký prístup zvoliť k ľuďom pri fotení že či mám byť ako psychológ, alebo priatel. Do doby kedy sa mi ozvala prvá rodinka som váhal, z rodinkou som sa dohodol tak priateľsky a keď prišli bol som priateľský ku nim dal im návrh že urobíme piknik, súhlasili a tak som im povedal nech robia čo uznajú za vhodné oni a ja sa budem len motať okolo a fotiť, trocha som im navrhoval čo by mohli robiť, ako sa postaviť a pod. A ten deň som fotil ešte jednu mladú rodinku pri západe slnka...
Pridaj komentár
Ooops, niečo mi asi ušlo. Vo co kráči ?? Nepochopil som. Pekné fotky. Najdôležitejšie je nestrácať nádej. Len tak ďalej.
https://ama-fotograf.webnode.sk/
