Zdravíčko. Asi sa všetci zhodneme na tom, že človek musel chodiť tento rok veľa do prírody, aby sa nezbláznil z príkazov, odkazov, nákazou a tak dále. Nebol som výjimkou a tento rok som využil na potulky po okolí, kedže v roku 2020 som odfotil možno tak pivo na stole. Zažiadalo sa mi zmenu a troška som zakúsil Wildlife fotografiu, ktorej som sa predtým nikdy nevenoval. Prednostne som fotil asi makro a krajinu. Zakúpil som si teda dlhší kanón, lacnú statívovú hlavu gimbal, zopár dalších nevyhnutností ako napr. vyrobiť si ground pod z 2 eurovej panvice (slúži na fotenie nad zemou s telefoto objektívom), rybárska stolička, stan, pár maskovacích pomôcok.... A kde začať? Rozhodol som sa fotiť iba v okolí Bratislavy. Máme tu dostatočné možnosti, najmä vtáctva. Holuby, labute, kačky, čajky... Jednoduché pritulné objekty, na ktorých si človek natrénuje pohotové reakcie...
V apríli neuniklo môjmu oku, že po poliach sa veselo preháňajú zajace, bažanty, občas srnky. Netušil som ako nafotiť zajaca, tak som si sadol v maskáčoch a čakal jak Forrest Gump na zastávke. Na moje prekvapenie som začal zajaca evidentne zaujímať a prišiel skoro na 3m. Potom som skúšaním prišiel na rôzne techniky, ako zvýšiť svoje šance. Prekvapivo zle reagujú na stan. Veľký nový objekt, voči ktorému sú pomerne nedôverčivé. Najlepšia pozícia je na bruchu, ale je to taká morda na môj krk, že obvykle sedím a ľahnem si až keď ide do tuhého. Mladé ročníky asi zvládnu tie krky držať o pár hodín dlhšie. Skúšal som samozrejme rôzne typy maskovania (ameristep gunner), do ktorého som dal krajčírovi našiť dolné okienko na zips kvôli nízkemu uhlu, maskáče na tvár, prehadzovaciu plachtu.. Všetko má svoje výhody a nevýhody. Pozoroval som, čo funguje a čo nie. Každý druh je samozrejme iný a človek sa to naučí asi iba praxou. Na poliach mi často robil spoločnosť aj trasochvost biely.
Okolo Júna už začali byť plodiny na poliach pomerne vysoké a skrývali dobre jej obyvateľov. Polia som preto nahradil parkami v okolí, ktoré poskytujú dobré možnosti zvieraciny, ktorá je pomerne zvyknutá na ľudskú prítomnosť. Pre začiatočníka-wildlife veľmi dobré príležitosti na fotografiu. Človek samozrejme postupne nalaďuje svoje zmysly a začne si všímať nových fotografických možností. Dokonca som začal rozpoznávať jednotlivé zvuky vtákov, ktorým som akosi nevenoval nikdy pozornosť.
Začiatočníckym šťastím som ihneď narazil na bobra pri Dunaji. Popravde som fotil rybárika za letu a zrazu ku mne pláva akýsi veľký nos.... Pozerám, čo je to tam za vlasatého hipíka. Cvakol som pár fotiek, pleskol chvostom a bol preč.
Samozrejme som chcel nafotiť aj včelárika, kedže máme všetci radi farby. Skúšal som sa maskovať sem - tam, skrývať, čakať odkrývať... Veľké množstvo ľudí na Sandbergu nepomáhalo situácii. Hlavne nakláňači, z tých môže každého čakajúceho fotografa rozhodiť. Už prvé týždne som pochopil, koľko úsilia sa skrýva za jednou podarenejšou wildlife fotkou. Utvrdilo ma v tom aj stretnutie s Jakubom Mrocekom, s ktorým sme hodili reč a veľmi rýchlo ma uviedol do reality. Všetci tí, čo to pocitvo skúšajú mi asi dajú za pravdu, že je až prekvapivé, ako blízko sa človek musí dostať aj so 150-600mm objektívom. Nevadí, hlavne, že nás to baví.
Klasická agátofka :-)
V lete som sa chvíľu venoval svojmu obľúbenému makru. NIe je to síce asi wildlife v pravom zmysle slova, ale je to divá príroda...
Po lete už som fotil menej a zavŕšil som rok zopár ďalšími fotkami.
Týmto vám chcem všetkým zaželať krásny Nový rok 2022 plný pekných fotiek a krásnych zážitkov z prírody.
D. V.
Pridaj komentár
