V pitevni na stole - panpriatel

Priznám sa že do druhého kola pitevne som išiel trochu s obavou. Jednak preto že ohlasy na prvé kolo boli pozitívne a početné, takže teraz cítim pod toľkým očakávaním akýsi psychický balvan na nohe. Už teraz konečne chápem našich chlapcov vo futbalovej reprezentácií. :)

Ďalšia obava pramenila z mojej veľmi malej skúsenosti s filmom. Ako som sa dozvedel tak panpriatel je veľký nadšenec filmového zvitku. Chodí s partiou záujmovo podobných „ bláznov“ do tmavej komory a skúšajú rôzne techniky o ktorých som v živote ani nepočul. Odkiaľ tieto informácie viem? No, panovipriatelovi to bude jasné keď sa dozvie koho som vybral ako bonusového spolu komentátora . :)

Po prezretí portfólia mi bolo hneď jasné prečo sa mu nedostáva toľko komentárov pod fotografie ako by sa možno malo. Žiaľ vyhliadkovo do budúcnosti ani nemôžem predpovedať, že tomu bude naopak. :(

Náš panpriatel sa totiž pohybuje v iných fotodimenziách na aké je zvyknutý bežný fotografický konzument. Videnie cez hľadáčik akosi kľučkuje mimo vytýčených pilierov „beauty photo „ .Niekedy zasahuje svojími kúskami až do výtvarnej fotografie a to je ťažko stráviteľný kúsok pre viacerých ľudí. Preto ak sa nejaký komentár objaví, väčšinou sa jedná o skalného prívrženca filmu, ktorému filmový nádych z fotografie nedovolí odísť bez zanechania pár slov pod fotografiou.
V tejto časti pitevni ťažko niečo vyčítať užívateľovi z kompozičných návykov nehovoriac o technickej kvalite. Nemám pre neho žiadne odporúčania okrem nepoľavenia v tom čo robí. Jeho prst na spúšti totižto riadi proces synchronizácie srdcovej percepcie.
Vybral som pár fotografií ktoré zaujali moju dušu...

hranie mojeho života 1

Prvá fotografia však je taká kde budem trošku polemizovať aj z kompozičného pohľadu.
Skladba fotografie je zvolená veľmi zaujímavým spôsobom. Princíp role jasne hovorí že najdôležitejšia časť fotografie nám poskytuje najviac informácií. V tomto prípade je to definitívne určené kompozičnou technikou s využitím hĺbky ostrosti, že hlavnú úlohu tu zohráva zahĺbený pán v okuliaroch. Zatiaľ nám nie je jasné o čo sa jedná. Ak by sme mali dôsledne trvať na tomto princípe role, tak môžeme fotografovi vytýkať neposkytnutie väčšej obrazovej informácie súvisiacej so starším pánom. To, že postarší pán je muzikant nám prezradí až ďalšie sledovanie fotografie. Objavíme druhú postavu ako sústredene hrá na trúbku. Teraz je nám jasná situácia na scéne. Vedľajší prvok (trubkár) určuje význam fotografie čo by sa nemalo stávať. Ten by mal iba dokresľovať celú situáciu. Terciárne objavujeme samotné prostredie kde fotografia vznikala. Nemenej zaujímavý je náklon fotografie. Zrejme rozpohybovanie obrazu týmto spôsobom dáva tušiť živšie tóny džezu šíriace sa po pivničke.
Zarámovanie hráča na klávesový nástroj (?) do oblúku trúbky znova strháva pozornosť celého vizuálu podobne ako to robí práca s DOF. Vytvára akýsi vlastný svet uprostred sveta. A to uprostred je doslova a do písmena. Hovoríme že stredová kompozícia nie je lákavá. Tu je príklad kde nemáme žiadne výhrady voči stredovému umiestneniu postavy.
Vrátim sa znovu k trubkárovi. Zavreté oči, alebo len privreté a sleduje pohyb prstov po klapkách nástroja. Vo fotografii má povolený percentuálne nezvyčajne veľký priestor. Nato že jeho úloha nie je primárna až priveľký. To nás opäť stavia k otázke či nebola možnosť poskytnúť viac priestoru hlavnému objektu.

Šerosvit a BW prevedenie dáva vyniknúť viac pocitovej stránke fotografie

Vrah je vždycky záhradník
Tak táto fotografia v spojitosti s názvom má skvelú myšlienku. :) Tu je vidno aj prácu fotografa hlavou. Mimochodom vynikajúco vie dotvárať obsah fotografie krajinkár Stanko Stratený.

plaja

Fotografia kde je využitý princíp rytmu. Umiestnenie cvičiaceho starčeka v prvom pláne dáva fotografií hĺbku a navyše akýsi groteskný podtón.

na moste
Posledná fotografia ktorá ma viac ako ostatné zaujala je táto čistá pocitovka. Tu je krátky akýkoľvek rozbor. Môžeme len prizerať a cítiť ako sa snami zahráva zapadajúce slniečko, jeho magické odrazy a neostré obrazy.

BONUSOVÝ KOMENTÁR
S panom priatelom sa poznam osobne :) Stretli sme sa tohto leta. Urobili si s kamosmi uzasnu fotokomoru v uzasnom byte. Tam sa stretavaju, debatia, popijaju a zvacsuju si tam svoje fotenky.
Uzasne miesto. Na stenach vysia obrazy, fotografie. Vo vzduchu bolo citit pach ustalovaca, vonu vyvojky a umenie. Na kreslach a stolikoch sa susili fotky. Za tu kratku chvilu sme na seba chrlili poznatky, dojmy, pocity. Evidentne postihnuty rovnakou vasnou ku klasickej fotografii.
Ukazal mi svoje zvacseniny ktore nedavno dokoncil. Rozpraval mi o roznych alternativnych technikach, ktore skusa. Na stative mal rucne vyrobenu pinholku , ktorou exponoval par hodin.

Zanieteny chalan, ktoreho to bavi. Ktory skusa, hra sa a ocividne ho to bavi. A je to vidiet na jeho fotkach. Mal som z neho pocit cloveka, ktory sa nehra na pocity, ale zije nimi. Ktory nepotrebuje zobrazovat realitu, ale ist dalej za to bezne videne ocami. Z jeho fotografii citim, ze mu ide o atmosfericno o podstatu veci, duch miesta, emocionalitu a k tomu vsetkemu ma cit pre krasno. Portfolio ma pestre, neboji sa experimentovania a ide mu to velmi dobre. Ta pestrost sa asi casom ustali a jeho nazor sa vyhrani. Je asi jedno ktorou cestou pojde, lebo ma talent. Ale napriek vsetkemu ho vidim pri tom, ako sa zastavi pri beznych veciach, a najde v nich krasu. Vidim ho ako z banalnych veci robi umenie. Mohol by z neho vyrast slovensky Saudek. To by mi urobil velku radost.

Laco Maďar (Lama)
http://www.phosphotos.com/stories/photographer/laco-madar/