V pitevni na stole – uomo

Túto časť pitevne začnem trošku zoširoka. Doviedol ma k tomu pohľad na galériu dnešného užívateľa na pitevnom stole. Už po pár fotografiách som videl že kategóriu ZAČIATOČNÍK v profile si uomo zvolil citlivo s náležitou oprávnenosťou ;)
V čom sa teda kategória ZAČIATOČNÍK a povedzme kategória POKROČILÍ/PROFESIONÁL odlišujú? Vôbec nemám teraz na mysli tu materiálnu stránku, disponibilitu drahou technikou alebo finančný príjem z fotenia. Skôr ma zaujíma to nemateriálno, ktoré lezie z fotografie...

V prvom rade je začiatočník nevyprofilovaný dokumentarista.
Používa fotoaparát na mechanické vytvorenie vizuálu ako odrazu reality. Na prvý pohľad to nie je nič strašné. Veď a prečo nie? No predsa preto aby boli moje fotografie niečím zaujímavé! Každy z nás neustále vníma okolo seba životné obrazce. Niekedy sa určité opakujú aj niekoľko krát za krátke obdobie. Konkrétne hovorím a nespočetných variáciách fotografií oblakov cez ktoré presvitajú slnečné lúče. Tieto motívy máme opozerané a preto ak sa použije fotoaparát iba na zachytenie podobného momentu bez dvoch vecí, ktorými disponuje pokročili fotograf, odsudzujeme vzniknutú fotografiu na digitálne smetisko s ceduľkou NEPOVŠIMNUTÉ.

Podobne ako tento psík....všedný pohľad, všedné prostredie...

Dve veci ktorými disponuje (mal by :)) profesionál:

1.) Sebavyjadrenie je vklad seba samého do fotografie. Tu dochádza k metamorfóze vlastných pocitov, pohnútok, životných zdelení, toho po čom túžime, čo máme radi do odrazu reality a tým ju pretvárame na svoj obraz. Takýto fotograf už staticky nedokumentuje. Prenáša časť svojho duševného sveta a dokonale ho premiesi vzťahovo medzi figúry obsiahnuté vo výslednej fotografii. Často tomu hovoríme aj prínos fotografa. Spôsob zobrazenia je v nutnej symbióze so sebavyjadrením. Zahrňuje akou formou vyjadrím svoje myšlienky, ako skryštalizujem svoju predstavu, pocity, túžby, videnie... To sa dá dosiahnuť štúdiom odbornej literatúry, alebo časovo náročnejšou cestou a to napozeraním obrovského množstva fotografií. Všímanie si svetla, farieb , tvarov, štruktúr, rôznych uhlov pohľadu ich vzájomnú interakciu a výsledné pôsobenie. Vzájomná súvzťažnosť nielen v pocitovej ale aj percepčnej oblasti. A tu je nutné takisto hovoriť aj o kompozícií, čiže usporiadaní všetkých elementov vizuálu, ktoré majú drvivý dopad na estetičnosť, účel, funkciu a cieľ fotografie.

2.) Sebareflexia slúži na to aby sa na internet nedostala fotografia, ktorá neobsahuje aspoň jeden zaujímavý prvok. Najlepšie je po fotení si nechať pár dní nato aby z človeka opadli emócie chvíľ kedy fotografia vznikala. Získame objektívnejší pohľad na fotku.


Ak sa teda vrátim ku galérií užívateľa uomo, vidím ďalší znak začiatočníka - váhanie. Často krát nasledujú dve fotografie po sebe a líšia sa iba farebným prevedením. Presnejšie jedná fotografia je vo farebnej verzii a druhá je čiernobiela. Tu je jasne vidieť absenciu sebavyjadrenia. Každá verzia fotografie svojím prevedením bude pôsobiť ináč. Nemôžem povedať jednoznačne že farebná, alebo čiernobiela verzia by bola lepšia. Môžem iba povedať, ktorá by sa páčila viac mne a ako jednotlivé farebné verzie budú pôsobiť na diváka. Vybral som ako príklad fotografiu ktorá zachytáva pole, bodliak, strom, dážď a nádherný pás svetla.

FOTOGRAFIA DAZD

KOMPOZÍCIA
Najprv sa musím vyjadriť ku kompozícií. Tá je žiaľ zlá/nevyvážená, čo spôsobuje umiestnenie bodliaka a stromu na ľavú stranu. Rozmiestnenie objektov by malo byť v rovnováhe. Predstavme si rovnoramenné váhy a skúsme nabudúce komponovať podľa tohto princípu. Na misky týchto váh si v mysli poukladajme objekty, pričom platí, že ťažšie objekty sú bližšie k stredovej vertikále a ľahšie zase sa nachádzajú ďalej. To je bežná skúsenosť. Poznáme to aj z rovnoramennej hojdačky na ktorej každý sedel v detstve. Ak sme sa išli hojdať s ťažším kamarátom, museli sme sa posunúť po ramene ďalej od osy otáčania ináč by sme zostali visieť vo vzduchu...

SYMBOLIKA A EXPRESÍVNOSŤ Z POHĽADU FARIEB
Farebná verzia obsahuje dominantný zlatožltý pás svetla, ktorý úžasne roztrblieta dažďové kvapky a rozjasní obilné klásky. Mimochodom ten pás svetla je asi umelý?
Táto teplá farba je farba slnka. Je to symbol bohatstva, dôstojnosti, radosti a veselosti. Čiže v upršanom počasí by mohla táto verzia symbolizovať upomienku toho že skôr či neskôr príde lepšie počasie. Ten rozjasnený pás dáva nádej na lepšiu budúcnosť.
Výtvarná hodnota je definovaná samotnou farbou. Tá osve tvorí výrazný estetický činiteľ.

BW (Black&White) verzia sa teda skladá z odtieňov šedi. Šedá farba vyjadruje pokoj. Dalo by sa povedať, že v tomto prevedení necháme len tak pocitovo klopkať vodné kvapky na flóru. Čo je špecifické pre čiernobielu fotografiu, je možnosť nechať vyniknúť líniám a tvarom. V tomto prípade tu nájdeme určite množstvo horizontalných línií. Dal by sa nájsť vzťah s rastlinkou bodliaku, no hneď nato nám celý rozbiehajúci sa príbeh nevkusne zabije vysoký strom v pozadí.

Som za farebnú verziu a jej aspoň trošku zaujímavú výtvarnú stránku.

FOTOGRAFIA ŽATVA
Ak som vyššie spomínal chýbajúci spôsob vyjadrenia fotografa, pri tejto fotografii ho naopak musím vyzdvihnúť. Tretinové delenie fotografie, kde 2/3 zaberá obilné pole. V hornej tretine sa nachádzajú stroje, ktoré nemilosrdne o chvíľku zožnú spodnú časť fotografie. Naša skúsenosť hovorí upriamiť zrak na blížiace sa stroje avšak fotograf umne využil túto zaužívanú monotónnosť a naservíroval nám vďaka práce s hĺbkou ostrosti upriamenie pozornosti práve na obilné klásky.
A zrazu fotografia pôsobí veľmi zaujímavo pre oko diváka!

Veľa ostatných fotografií v galérií je bez kúska sebareflexie. Niektoré nie sú vhodné ani len pre rodinný album. Povedzme rovno, že sú veľmi nepodarené. Na ukážku pridávam jeden portrét. To čo chýba tejto fotografii je iba jedna a tá najdôležitejšia vec: SVETLO!

Neustálym pozeraním na fotografie, ktoré sú úspešnejšie, estetickejšie sa môže vycibriť vlastný vkus a posunúť k prísnejším kritériám sebareflexiu. Určite sa netreba vzdávať. Prajem dobré svetlo do ďalšej tvorby.