Túžba vidieť The Big Five („tzv. veľkú päťku“), teda leoparda, leva, byvola, nosorožca a slona dala priestor na fungovanie privátnych parkov s luxusným ubytovaním a plným komfortom (tzv. Private Game Reserves), ktoré vyhľadáva prevažne klientela z Európy, Ameriky a Austrálie. Nachádzajú sa na západ od hranice Kruger National Park, medzi riekami Sabie a Oliphants. Medzi najznámejšie patrí Sabi Sand Complex, Manyeleti Reserve, Timbavati, Klaserie, Thorni Bush či Kapama. Tu je safari orientované najmä na honbu za veľkou päťkou. Jazdí sa na otvorených safari jeepoch so skúsenými rangermi, pričom je povolené (na rozdiel od Kruger National Park) jazdiť aj mimo cesty, často aj po náročných terénoch pomedzi kroviny.
Moja juhoafrická cesta pokračovala dvojdňovou skúsenosťou v jednom z takýchto privátnych parkov, v Kapama Private Game Reserve. Môj sprievodca André ma doviezol až pred bránu Kapamy. Tu sme sa rozlúčili. Dohodli sme sa, že si vymeníme mailom naše foto úlovky z Krugra. Na záver mi stihol dať vizitku, z ktorej vyplynulo, že okrem práce v cestovke má vlastný fotoateliér.
Kapama sa nachádza v tesnej blízkosti ďalšieho skvostu Južnej Afriky – Blyde River Canyon. Hory, do ktorých rieka vyrezala tento úžasný kaňon, sú viditeľné z Kapamy. Každý večer za ne zapadá žeravé večerné slnko.
Po prechode Krugrom bola pre mňa Kapama mňa novou skúsenosťou, ale i miestom príjemného zastavenia a relaxu, najmä však príležitosťou doplniť si archív o nové foto úlovky afrického wildlife. Na dva dni som sa stal súčasťou skupiny turistov, ktorú má na starosti ranger organizujúci program počas dňa. V našom prípade to bola rangerka Maggie, skúsená sprievodkyňa i vodička (!) jeepu v jednej osobe, sprevádzajúca nás nielen na safari, ale diskutujúca s nami i počas večere či raňajok. Skupina je veľmi pestrá: so mnou na jeepe sú aj traja mladí Brazílčania, moji noví kamaráti, 3-členná rodina z Anglicka a mladomanželia z Talianska. Na fotografii je posádka iného jeepu a je zrejmé, že takáto zábavka je dostupná aj pre seniorov.
Deň sa začína skoro ráno o 5.00, nasleduje krátka zástavka v reštaurácii na kávu a o šiestej sa vyráža na safari („Game Drive“). Už o deviatej, keď sa teplota vonku začína strmo škriabať po teplomeri, je návrat na raňajky. Do štvrtej voľno. Potom opäť safari, ktoré zahŕňa aj nočnú game drive, keďže o pol siedmej zapadá slnko. Večer sa končí pri spoločnej večeri. Organizácia dňa je priateľská aj k fotografom kvôli svetelným podmienkam.
Maggie rada rozpráva o svojej práci. Predtým bola účtovníčkou v Pretorii...až kým sa jeden deň nerozhodla, že musí svoj život zmeniť. Prihlásila sa za rangerku. Po tvrdej príprave sa dostáva do Kapamy. Pracuje každý deň od 5.00 do 23.00. Po troch týždňoch práce má nárok na týždeň dovolenky. Je stále slobodná, počas dovolenky navštevuje svoju sestru a jej deti v Johannesburgu... „Toto je môj office“, hovorí a pritom ukazuje na okolitú krajinu plnú zvieratstva. Na založenie rodiny zrejme nemôže pomýšľať.
Súčasťou safari bola aj nočná "game drive". Vraj sme mali veľké šťastie. Hneď prvý večer sme vystopovali nielen párik levov ale po mierne adrenalínovej jazde po strmom teréne pomedzi kroviny aj leoparda. Zvieratá aj napriek tomu, že boli osvetlené lampou vydržali pokojne sedieť.
Po dvoch dňoch v Kapame nás odváža ranger na malé letisko v blízkom mestečku Hoedspruit, ktoré má pravidelné letecké spojenie s Johannesburgom a občasne aj s Kapským mestom.
---
Moja juhoafrická cesta pokračovala dvojdňovou skúsenosťou v jednom z takýchto privátnych parkov, v Kapama Private Game Reserve. Môj sprievodca André ma doviezol až pred bránu Kapamy. Tu sme sa rozlúčili. Dohodli sme sa, že si vymeníme mailom naše foto úlovky z Krugra. Na záver mi stihol dať vizitku, z ktorej vyplynulo, že okrem práce v cestovke má vlastný fotoateliér.
Kapama sa nachádza v tesnej blízkosti ďalšieho skvostu Južnej Afriky – Blyde River Canyon. Hory, do ktorých rieka vyrezala tento úžasný kaňon, sú viditeľné z Kapamy. Každý večer za ne zapadá žeravé večerné slnko.
Po prechode Krugrom bola pre mňa Kapama mňa novou skúsenosťou, ale i miestom príjemného zastavenia a relaxu, najmä však príležitosťou doplniť si archív o nové foto úlovky afrického wildlife. Na dva dni som sa stal súčasťou skupiny turistov, ktorú má na starosti ranger organizujúci program počas dňa. V našom prípade to bola rangerka Maggie, skúsená sprievodkyňa i vodička (!) jeepu v jednej osobe, sprevádzajúca nás nielen na safari, ale diskutujúca s nami i počas večere či raňajok. Skupina je veľmi pestrá: so mnou na jeepe sú aj traja mladí Brazílčania, moji noví kamaráti, 3-členná rodina z Anglicka a mladomanželia z Talianska. Na fotografii je posádka iného jeepu a je zrejmé, že takáto zábavka je dostupná aj pre seniorov.
Deň sa začína skoro ráno o 5.00, nasleduje krátka zástavka v reštaurácii na kávu a o šiestej sa vyráža na safari („Game Drive“). Už o deviatej, keď sa teplota vonku začína strmo škriabať po teplomeri, je návrat na raňajky. Do štvrtej voľno. Potom opäť safari, ktoré zahŕňa aj nočnú game drive, keďže o pol siedmej zapadá slnko. Večer sa končí pri spoločnej večeri. Organizácia dňa je priateľská aj k fotografom kvôli svetelným podmienkam.
Maggie rada rozpráva o svojej práci. Predtým bola účtovníčkou v Pretorii...až kým sa jeden deň nerozhodla, že musí svoj život zmeniť. Prihlásila sa za rangerku. Po tvrdej príprave sa dostáva do Kapamy. Pracuje každý deň od 5.00 do 23.00. Po troch týždňoch práce má nárok na týždeň dovolenky. Je stále slobodná, počas dovolenky navštevuje svoju sestru a jej deti v Johannesburgu... „Toto je môj office“, hovorí a pritom ukazuje na okolitú krajinu plnú zvieratstva. Na založenie rodiny zrejme nemôže pomýšľať.
Súčasťou safari bola aj nočná "game drive". Vraj sme mali veľké šťastie. Hneď prvý večer sme vystopovali nielen párik levov ale po mierne adrenalínovej jazde po strmom teréne pomedzi kroviny aj leoparda. Zvieratá aj napriek tomu, že boli osvetlené lampou vydržali pokojne sedieť.
Po dvoch dňoch v Kapame nás odváža ranger na malé letisko v blízkom mestečku Hoedspruit, ktoré má pravidelné letecké spojenie s Johannesburgom a občasne aj s Kapským mestom.
---
Pridaj komentár
, lebo nemal by som príjemný pocit s tým nožom pod rebrami 
...mne to celkom vyhovuje že tohto, čo je teraz, ani moc osobne nepoznám, ak, tak cez dve ruky...lebo radšej to tuším robím dobrovoľne (třeba loni se mi nechtelo vúbec) 
