Habrovanská zteč

Predminulý víkend sa v obci Habrovany, cca 25km od Brna odohrala bitka o tzv. Habrovanskú tvrz z 21. storočia. Na mieste sa zišlo okolo 150 nadšencov zo všetkých možných období stredoveku, ktorí sa v 30-stupňovej horúčave navliekli do ťažkých plechových brnení a bez milosti sa pustili do seba. Fráza "bez milosti" tentokrát nie je len metaforou, pretože už od prvého útoku bolo jasné, že to títo ľudia myslia vážne.

Na rozdiel od rôznych rekonštukcií, kde sa verne kopíruje priebeh bitky, vojská sa proti sebe rozbehnú a tesne pred zrážkou zdvihnú meče alebo bodáky, aby sa nezranili, sa v prípade Habrovanskej bitky jednalo o nefalšované mlátenie. Už pri príchode na miesto bitky sme videli odchádzať z obce sanitku - dôvodom boli rozťaté ústa jedného z účastníkov. Jednu časť programu kvôli ďalším zraneniam museli organizátori dokonca predčasne ukončiť. Napriek tomu môj brat, jeden z účastníkov bitky, zhodnotil, že išlo len o slabý odvar a tentoraz to robia v podstate len pre divákov. Hneď potom mu pri prvom útoku vyrazilo dych ranou medzi lopatky oplechované monštrum z 15. storočia.

Toľko úvod, ďalej už nechám hovoriť fotografie, ku ktorým pripájam aj popisy.

Stredoveký babysitter

S tou správnou výchovou k násiliu netreba otáľať, čo sa za mladi naučíš...

Zlozvyky sa pestovali už od nepamäti, s cigaretou v ruke som videl snáď každého druhého rytiera

Stredoveká deľba práce, stereotyp podporený, ako inak - cigaretkou

Príprava pred bitkou spočívala aj v ochrane hlavy, v tomto prípade to však bolo skôr pred slnkom

Jediní dvaja jazdci nemali moc súperov a tak ochotne pózovali pred divákmi

Pre posilnenie dobového dojmu je nutné zvoliť aj ten správny "naštvaný výraz"

Dobový kronikár s jemným anachronizmom

Po krátkom predstavení a niekoľkých slovách o legende, o ktorej som mal pocit, že si ju moderátor práve vymyslel, sa už nedočkaví (a prepotení) rytieri pustili do dobývania pevnosti. Samotný priebeh bitky bol viacmenej typický: sem tam výstrel z dela, niekoľko vĺn útokov dobyvateľov, rozbíjanie brány baranidlom. Mal ale niekoľko netypických prvkov: bránu nakoniec vyvalil dobýjajúci sa rytier plecom, keď ju zvnútra neplánovane otvoril obranca hradu; katapult vystrelil balvan 15 metrov do výšky a 2 metre do diaľky, na čo sa rozpadol a opravili ho miestni hasiči, ktorí dozerali na horiacu kopu dreva, kde akože spaľovali rytieri svojich mŕtvych.. a ďalších niekoľko menších kiksov, ktoré na druhej strane skvelo zabavili divákov.

Čo sa fotenia týka, nebolo to nič moc, nakoľko vbehnúť medzi rytierov som sa neodvážil a väčšinu času sa vďaka chaosu na bojisku otáčali bojujúci k divákom chrbtom. Pozadie bolo najčastejšie tvorené skleníkmi v miestnych záhradách, takže spraviť záber, kde by neboli rušivé prvky, resp. aby fotografia pôsobila naozaj dôveryhodne, bolo skutočne náročné. Pár takých som povyberal, tak dúfam, že splnia účel.

Nástup obrancov hradu - tzv. Sigurdi, skupina Varjažských bojovníkov z 9. storočia

Proti nim oplechovaní dobyvatelia z 14. a 15. storočia a "krvěžíznivé" deti v pozadí

Prvý stret a prví ranení

Ranami sa naozaj nešetrilo, všimnite si preliačeniny na prilbách účastníkov

Jedna z mála fotiek, kde sa mi podarilo zachytiť aj nejaký výraz tváre

Nakoniec bol hrad dobytý celkom jednoducho, hradby sa proste preskočili

Na poli ostali len ranení..

... a mŕtvi

Ochladzovací servis zabezpečovali tzv. Markytánky, ktoré rytierom dopĺňali tekutiny

Po necelej hodine bolo po bitke

Nasledoval nástup

A vyhlásenie víťazov

Na záver ešte jeden typický rodinný stredoveký portrét.

Všetky fotografie boli spravené fotoaparátom Nikon D5000 a objektívom Sigma 70-200 2.8 HSM MACRO II.