Ahojte priaznivci filmovej fotografie a hlavne čb negatívov (užívatelia digitálnych strojov sa tiež môžu zúčastniť, ak sú zvedaví, trebárs pre inšpiráciu a možno ľahké porovnanie).
Viem, zástup Vás tu dlhý nie je, ale pár jedincov sa tu nájde:-) Čo tak dnes trochu zamyslenia sa nad Schwarzschildom? Že, nechcete? Nedajte sa prosiť a trocha sa tomu venujme.
Schwarzschildov jav resp. zlyhanie reciprocity. S týmto pojmom ste sa už viacerí asi stretli, no pre niektorých to môže byť úplne nová záležitosť. Priateľ alebo nepriateľ fotografov na film či digitál? Niečo málo si o ňom povedzme a skúsme ho využiť v náš prospech. Ako ho môžeme využiť sa dozviete v tomto príspevku. Neodchádzajte, zoberte si do ruky chrumky, chipsy alebo si pustite potichu hudbu a čítajte ďalej!
Čo resp. kto to vlastne ten "ujo" Schwarzschild je? Zamerajme sa hlavne na to, čo Schwarzschildov jav je a vynechajme to, prečo sa volá Schwarzschildov. Čo to teda je za jav? Tí, čo počujú o tomto jave prvýkrát sú určite veľmi zvedaví a preto sa to budem snažiť opísať veľmi jednoducho. Vedecké rozoberanie tohto javu prenechám fundovanejším odborníkom. Všetci čo fotíme, či na film alebo digitál, vieme, že existuje princíp reciprocity vo vzťahu k dopadajúcemu svetlu na svetlocitlivý materiál. Princíp reciprocity hovorí, že rovnaký osvit svetlocitlivého materiálu je možné dosiahnúť viacerými kombináciami otvoru clony objektívu a expozičného času. Rovnaký osvit materiálu môžeme dostať napr. pri clone f22 a expozičnom čase 1 sekunda, ale aj pri clone f4 a expozičnom čase 1/30 sekundy. Takéto kombinácie clonových čísel a časov by sme tu mohli písať ešte dlho, podľa toho, akú citlivosť filmu resp. ISO používame, akú scénu fotografujeme, aká je intenzita svetla v momente fotografovania atď.... Nebudeme si tu teraz písať podrobnosti k tejto problematike, toto je možné dôkladne si naštudovať na internete alebo v knihách o fotení.
Princíp reciprocity funguje, tak prečo teda niečo riešiť? Na túto otázku si odpovieme o chvíľu. V tomto bode úvah o tomto jave užívatelia digitálnych prístrojov začínajú prichádzať o "pôžitok" z tohto javu, pretože v digitálnej fotografii sa tento jav nevyskytuje. Priatelia filmovej fotografie čítajte ďalej a užívatelia digitálnych prístrojov môžu tiež.
Princíp reciprocity vo filmovej fotografii totiž platí iba do určitého momentu a potom nastáva jeho zlyhanie resp. Schwarzschildov jav. Moment, v ktorom dochádza k zlyhaniu princípu reciprocity je dlhý expozičný čas (väčšinou 1 sekunda a viac) alebo príliš krátky expozičný čas (1/10000 sekundy a menej, takéto časy sa však až tak často nepoužívajú, pri veľmi svetelných objektívoch za určitých svetelných podmienok a prípadne aj vyššej citlivosti fotografického materiálu ich však je možné dosiahnúť). Dĺžku expozície filmového materiálu, kedy už dochádza k výskytu zlyhania reciprocity, nie je možné štandardne definovať, lebo je pre rôzne filmy rôzna. Preto väčšinou výrobca udáva ku konkrétnemu filmu tzv. charakteristiku zlyhania reciprocity resp. recipročnú krivku alebo potrebné dáta pre korekciu nameranej expozície s ohľadom na zlyhanie reciprocity. S týmito údajmi sa však nemusíte stretnúť u všetkých filmov, no väčšinou ich nájdete v informačných listoch k jednotlivým filmom. Výsledným efektom tohto javu je nutnosť, pri kombinácii určitej clony a expozičného času 1 sekunda a viac, predlžovať expozičný čas. Predĺženie expozičného času zabezpečí, že dôjde k správnemu osvitu materiálu, ktorý je rovnaký, aký by nastal pri kratšom čase a rovnakej clone, ak by neexistoval tento jav. Rôzne filmy si vedia rôzne poradiť so zlyhaním reciprocity. Z tohto dôvodu si môžeme pre lepšiu obraznosť uviesť nejaké príklady.
Príklady:
************************
1. Fuji Neopan Acros 100, pri nameranej expozícii do 120 s nevyžaduje žiadnu korekciu expozície, pri nameranej expozícii 120 s až 1000 s je korekcia expozície iba +1/2 EV - tento čb negatívny film je famózne odolný voči zlyhaniu reciprocity, údaj o korekcii nad 1000 s výrobca neudáva, pri takom dlhom čase už však väčšina fotografov pôjde radšej na kávu ako fotiť (astrofotografov pozdravujeme).
2. Fuji Provia 100F, pri 1/4000 s až 128 s žiadna korekcia, pri 4 min korekcia 1/3 EV a použitie korekčného filtra, pri 8 minútach výrobca film nedoporučuje exponovať (pri farebných filmoch je nutné používať aj korekčné filtre, lebo pri dlhých expozíciach dochádza k posunu farieb na filme) .
3. Kodak Ektar 100, pri 1/10000 s až 1 s nevyžaduje žiadnu korekciu, nad 1 s výrobca neudáva korekciu expozície a uvádza, aby si fotograf urobil test pre dlhšie expozície za daných podmienok.
4. Ilford Delta 100, pri 1/10000 s až 1/2 s nevyžaduje žiadnu korekciu, medzi 1 s až 35 s je možné odčítať korigovaný čas z krivky od výrobcu, napr. pri 35 s je korigovaný čas 200 s (viacero Ilford čb negatívnych filmov má podľa výrobcu rovnakú a dosť zlú schopnosť vyrovnať sa so zlyhaním reciprocity, stačí porovnať s Fuji Acros 100 alebo Kodak Tmax 100).
************************
Ako taká krivka reciprocity vyzerá? Uvedieme si obrázok pre film Ilford Delta 100 (firma Ilford je v tomto absolútne vzorová):
Ako pomôcka sa z tejto krivky dá odvodiť matematický vzťah: korigovaná expozícia = nameraná expozícia ^ 1,485
Čo nám tento jav vo filmovej fotografii prináša? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Prináša negatívnu aj pozitívnu stranu tohto javu.
Negatívom určite je:
- fotograf sa musí naučiť pri dlhých expozíciach korigovať čas (čo však môže byť aj výhodou)
- musí si pamätať rôzne korekčné dáta prípadne ich nosiť so sebou, ak používa viac filmov
- nie vždy je nutnosť predĺžiť čas plusom
- nie vždy výrobca dodáva tieto dáta pre dlhé časy a treba si ich nájsť cestou pokus-omyl
A teraz sa dostávame k dôležitému bodu, ktorý môžeme z určitého pohľadu považovať za veľkú výhodu tohto javu. Prítomnosť tohto javu je totiž možné kreatívne využiť vo svoj prospech. Teraz môžeme doplniť k negatívam aj pozitívum.
Pozitívom určite je:
- nutnosť predĺžiť expozičný čas je možné kreatívne využiť (fotografovanie dlhými expozíciami, pri ktorých dochádza k rozmazaniu oblakov, vody, pohybujúcich sa predmetov atď...)
Ak máte radi dlhé expozície a chcete sa im venovať, film a "ujo" Schwarzschild môžu byť Vaši dobrí priatelia. Pri expozičných časoch rádovo v sekundách Vám môže tento jav pomôcť dosiahnúť výrazne dlhšie expozičné časy, ako by ste dosahovali, keby sa tento jav nevyskytoval, alebo by ste fotili na digitálnej zrkadlovke s rovnakou clonou, rovnakou citlivosťou a rovnako silným ND filtrom. Tieto časy je samozrejme možné dosiahnúť aj na digitálnej zrkadlovke, ale treba použiť silnejší ND filter (často aj dva veľmi silné ND filtre na sebe). Za zmienku taktiež stojí fakt, že filmy s citlivosťou ISO 100 môžete väčšinou bez problémov fotiť ako ISO 50 a napr. Ilford Pan F+ ISO 50 môžete úplne v pohode fotiť ako ISO 25, čím si dokážete ešte viac predĺžiť expozičný čas za rovnakých podmienok. Pri čb negatívnych filmoch kombinovaním filtrov pre úpravu kontrastu fotografovanej scény a silného ND filtra získate ešte nejaký ten čas naviac.
Jeden praktický príklad pre lepšiu predstavu:
Ak budete fotiť za slnečného dňa, kľudne aj v čase obeda, pri použití filmu ISO 50 (Ilford Pan F+), ktorý budete fotiť ako ISO 25 resp. EI 25, pri clone f8 alebo f11 a použití silného ND 3,0 filtra (predlžuje expozičný čas 1000x), by ste nemali mať problém dostať sa na expozičné časy 256 s resp. 438 s. Stačí Vám k tomu použitie jedného 3,0 ND filtra. Digitálne zrkadlovky všeobecne ISO 25 fotiť nevedia a jav zlyhania reciprocity u nich nenájdete, čiže predĺženie času musíte korigovať kombináciou dvoch veľmi silných ND filtrov, no táto možnosť je samozrejme prípustná a realizovateľná. Ak budete fotiť na čb film ISO 100 a budete ho fotiť ako ISO 50 resp. EI 50, prídete iba o 1 EV resp. jedno clonové číslo - budete musieť o jednu clonu pricloniť. Pre takto dlhé časy Vám môžem doporučiť nízko citlivé filmy od firmy Ilford, ktoré sa vyznačujú "veľmi zlou" charakteristikou reciprocity.
Na záver už len to, že "ujo" Schwarzschild je náš priateľ a netreba sa báť podať si s ním ruku. V blízkej budúcnosti si ukážeme aj nejaké obrázky. Momentálne som ja osobne vo fáze pokusov takýchto expozícii a riešil som jeden problém iného charakteru, ktorý s "ujom" Schwarzschildom nemá nič spoločné, takže bohužiaľ obrázky zatiaľ nemôžem poskytnúť v kvalite, aká by mala byť.
Viem, zástup Vás tu dlhý nie je, ale pár jedincov sa tu nájde:-) Čo tak dnes trochu zamyslenia sa nad Schwarzschildom? Že, nechcete? Nedajte sa prosiť a trocha sa tomu venujme.
Schwarzschildov jav resp. zlyhanie reciprocity. S týmto pojmom ste sa už viacerí asi stretli, no pre niektorých to môže byť úplne nová záležitosť. Priateľ alebo nepriateľ fotografov na film či digitál? Niečo málo si o ňom povedzme a skúsme ho využiť v náš prospech. Ako ho môžeme využiť sa dozviete v tomto príspevku. Neodchádzajte, zoberte si do ruky chrumky, chipsy alebo si pustite potichu hudbu a čítajte ďalej!
Čo resp. kto to vlastne ten "ujo" Schwarzschild je? Zamerajme sa hlavne na to, čo Schwarzschildov jav je a vynechajme to, prečo sa volá Schwarzschildov. Čo to teda je za jav? Tí, čo počujú o tomto jave prvýkrát sú určite veľmi zvedaví a preto sa to budem snažiť opísať veľmi jednoducho. Vedecké rozoberanie tohto javu prenechám fundovanejším odborníkom. Všetci čo fotíme, či na film alebo digitál, vieme, že existuje princíp reciprocity vo vzťahu k dopadajúcemu svetlu na svetlocitlivý materiál. Princíp reciprocity hovorí, že rovnaký osvit svetlocitlivého materiálu je možné dosiahnúť viacerými kombináciami otvoru clony objektívu a expozičného času. Rovnaký osvit materiálu môžeme dostať napr. pri clone f22 a expozičnom čase 1 sekunda, ale aj pri clone f4 a expozičnom čase 1/30 sekundy. Takéto kombinácie clonových čísel a časov by sme tu mohli písať ešte dlho, podľa toho, akú citlivosť filmu resp. ISO používame, akú scénu fotografujeme, aká je intenzita svetla v momente fotografovania atď.... Nebudeme si tu teraz písať podrobnosti k tejto problematike, toto je možné dôkladne si naštudovať na internete alebo v knihách o fotení.
Princíp reciprocity funguje, tak prečo teda niečo riešiť? Na túto otázku si odpovieme o chvíľu. V tomto bode úvah o tomto jave užívatelia digitálnych prístrojov začínajú prichádzať o "pôžitok" z tohto javu, pretože v digitálnej fotografii sa tento jav nevyskytuje. Priatelia filmovej fotografie čítajte ďalej a užívatelia digitálnych prístrojov môžu tiež.
Princíp reciprocity vo filmovej fotografii totiž platí iba do určitého momentu a potom nastáva jeho zlyhanie resp. Schwarzschildov jav. Moment, v ktorom dochádza k zlyhaniu princípu reciprocity je dlhý expozičný čas (väčšinou 1 sekunda a viac) alebo príliš krátky expozičný čas (1/10000 sekundy a menej, takéto časy sa však až tak často nepoužívajú, pri veľmi svetelných objektívoch za určitých svetelných podmienok a prípadne aj vyššej citlivosti fotografického materiálu ich však je možné dosiahnúť). Dĺžku expozície filmového materiálu, kedy už dochádza k výskytu zlyhania reciprocity, nie je možné štandardne definovať, lebo je pre rôzne filmy rôzna. Preto väčšinou výrobca udáva ku konkrétnemu filmu tzv. charakteristiku zlyhania reciprocity resp. recipročnú krivku alebo potrebné dáta pre korekciu nameranej expozície s ohľadom na zlyhanie reciprocity. S týmito údajmi sa však nemusíte stretnúť u všetkých filmov, no väčšinou ich nájdete v informačných listoch k jednotlivým filmom. Výsledným efektom tohto javu je nutnosť, pri kombinácii určitej clony a expozičného času 1 sekunda a viac, predlžovať expozičný čas. Predĺženie expozičného času zabezpečí, že dôjde k správnemu osvitu materiálu, ktorý je rovnaký, aký by nastal pri kratšom čase a rovnakej clone, ak by neexistoval tento jav. Rôzne filmy si vedia rôzne poradiť so zlyhaním reciprocity. Z tohto dôvodu si môžeme pre lepšiu obraznosť uviesť nejaké príklady.
Príklady:
************************
1. Fuji Neopan Acros 100, pri nameranej expozícii do 120 s nevyžaduje žiadnu korekciu expozície, pri nameranej expozícii 120 s až 1000 s je korekcia expozície iba +1/2 EV - tento čb negatívny film je famózne odolný voči zlyhaniu reciprocity, údaj o korekcii nad 1000 s výrobca neudáva, pri takom dlhom čase už však väčšina fotografov pôjde radšej na kávu ako fotiť (astrofotografov pozdravujeme).
2. Fuji Provia 100F, pri 1/4000 s až 128 s žiadna korekcia, pri 4 min korekcia 1/3 EV a použitie korekčného filtra, pri 8 minútach výrobca film nedoporučuje exponovať (pri farebných filmoch je nutné používať aj korekčné filtre, lebo pri dlhých expozíciach dochádza k posunu farieb na filme) .
3. Kodak Ektar 100, pri 1/10000 s až 1 s nevyžaduje žiadnu korekciu, nad 1 s výrobca neudáva korekciu expozície a uvádza, aby si fotograf urobil test pre dlhšie expozície za daných podmienok.
4. Ilford Delta 100, pri 1/10000 s až 1/2 s nevyžaduje žiadnu korekciu, medzi 1 s až 35 s je možné odčítať korigovaný čas z krivky od výrobcu, napr. pri 35 s je korigovaný čas 200 s (viacero Ilford čb negatívnych filmov má podľa výrobcu rovnakú a dosť zlú schopnosť vyrovnať sa so zlyhaním reciprocity, stačí porovnať s Fuji Acros 100 alebo Kodak Tmax 100).
************************
Ako taká krivka reciprocity vyzerá? Uvedieme si obrázok pre film Ilford Delta 100 (firma Ilford je v tomto absolútne vzorová):
Ako pomôcka sa z tejto krivky dá odvodiť matematický vzťah: korigovaná expozícia = nameraná expozícia ^ 1,485
Čo nám tento jav vo filmovej fotografii prináša? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Prináša negatívnu aj pozitívnu stranu tohto javu.
Negatívom určite je:
- fotograf sa musí naučiť pri dlhých expozíciach korigovať čas (čo však môže byť aj výhodou)
- musí si pamätať rôzne korekčné dáta prípadne ich nosiť so sebou, ak používa viac filmov
- nie vždy je nutnosť predĺžiť čas plusom
- nie vždy výrobca dodáva tieto dáta pre dlhé časy a treba si ich nájsť cestou pokus-omyl
A teraz sa dostávame k dôležitému bodu, ktorý môžeme z určitého pohľadu považovať za veľkú výhodu tohto javu. Prítomnosť tohto javu je totiž možné kreatívne využiť vo svoj prospech. Teraz môžeme doplniť k negatívam aj pozitívum.
Pozitívom určite je:
- nutnosť predĺžiť expozičný čas je možné kreatívne využiť (fotografovanie dlhými expozíciami, pri ktorých dochádza k rozmazaniu oblakov, vody, pohybujúcich sa predmetov atď...)
Ak máte radi dlhé expozície a chcete sa im venovať, film a "ujo" Schwarzschild môžu byť Vaši dobrí priatelia. Pri expozičných časoch rádovo v sekundách Vám môže tento jav pomôcť dosiahnúť výrazne dlhšie expozičné časy, ako by ste dosahovali, keby sa tento jav nevyskytoval, alebo by ste fotili na digitálnej zrkadlovke s rovnakou clonou, rovnakou citlivosťou a rovnako silným ND filtrom. Tieto časy je samozrejme možné dosiahnúť aj na digitálnej zrkadlovke, ale treba použiť silnejší ND filter (často aj dva veľmi silné ND filtre na sebe). Za zmienku taktiež stojí fakt, že filmy s citlivosťou ISO 100 môžete väčšinou bez problémov fotiť ako ISO 50 a napr. Ilford Pan F+ ISO 50 môžete úplne v pohode fotiť ako ISO 25, čím si dokážete ešte viac predĺžiť expozičný čas za rovnakých podmienok. Pri čb negatívnych filmoch kombinovaním filtrov pre úpravu kontrastu fotografovanej scény a silného ND filtra získate ešte nejaký ten čas naviac.
Jeden praktický príklad pre lepšiu predstavu:
Ak budete fotiť za slnečného dňa, kľudne aj v čase obeda, pri použití filmu ISO 50 (Ilford Pan F+), ktorý budete fotiť ako ISO 25 resp. EI 25, pri clone f8 alebo f11 a použití silného ND 3,0 filtra (predlžuje expozičný čas 1000x), by ste nemali mať problém dostať sa na expozičné časy 256 s resp. 438 s. Stačí Vám k tomu použitie jedného 3,0 ND filtra. Digitálne zrkadlovky všeobecne ISO 25 fotiť nevedia a jav zlyhania reciprocity u nich nenájdete, čiže predĺženie času musíte korigovať kombináciou dvoch veľmi silných ND filtrov, no táto možnosť je samozrejme prípustná a realizovateľná. Ak budete fotiť na čb film ISO 100 a budete ho fotiť ako ISO 50 resp. EI 50, prídete iba o 1 EV resp. jedno clonové číslo - budete musieť o jednu clonu pricloniť. Pre takto dlhé časy Vám môžem doporučiť nízko citlivé filmy od firmy Ilford, ktoré sa vyznačujú "veľmi zlou" charakteristikou reciprocity.
Na záver už len to, že "ujo" Schwarzschild je náš priateľ a netreba sa báť podať si s ním ruku. V blízkej budúcnosti si ukážeme aj nejaké obrázky. Momentálne som ja osobne vo fáze pokusov takýchto expozícii a riešil som jeden problém iného charakteru, ktorý s "ujom" Schwarzschildom nemá nič spoločné, takže bohužiaľ obrázky zatiaľ nemôžem poskytnúť v kvalite, aká by mala byť.
Pridaj komentár
