Som na tomto portáli v podstate nováčik. Chodievam sem denno denne kochať sa prácou skúsenejších kolegov, sledovať pokrok tích, ktorí sa začínajú venovať foteniu a v neposlednom rade sa učiť. Učiť sa a sledovať. Keby mi niekto vyčistil hlavu neuralizerom od mužov v čiernom a zabudol by som na všetky fotografie sveta ktoré som kedy videl, zaujímalo by ma čo asi by sa stalo ak by mi niekto dal do ruky foťák a povedal by mi že mám ísť fotiť. Aké by to boli obrázky ? Bez inšpirácie.. bez opozeraných námetov.. bez akejkoľvek náuky o kompozícii.. Myslíte že by sa tomu dalo povedať umenie prameniace priamo s duše ? Šlo by naozaj o čo najlepšie zachytenie objektu či situácie ktorej som sa stal svedkom. ?
Predstavil som si veselého babráka fotografa s dáždnikom, ktorý bavil divákov vo filme Winnetou. Asi tak nejak si predstavujem úpné začiatky fotografov ako takých, kdesi v minulosti. Nemali žiadne fóra a portáli, kde sa stretnúť s kolegami a diskutovať. Sami si museli preskákať všetky úskalia ktoré im v ceste stáli aby dokázali vytvárať zaujímavé fotografie... A zase mám v hlave ten obraz ako sa panáčik pripravuje na nájazd indiánov, ktorí uháňajú prériou a kým nešťastník postavil svoj predpotopný fotografický prístroj na statív a prehodil si čiernu textíliu aparátu cez hlavu aby mohol exponovať, indiáni mu už v tej chvíli boli za chrbtom.
Výborné je, že dnes sa vieme pripraviť na fotenie oveľa rýchlejšie, len tých indiánov nieto. Ale máme tu niečo iné. Máme skúsenosti starších kolegov, máme veľké množstvo literatúry, kvalitné aparáty, osvetlovaciu techniku, modelky, a vlastne ak má niekto dostatok peňazí aj indiánov.
Vieme jeden druhého inšpirovať a posúvať ďalej. Jeden malinký detail som si všimol tu na e-photo. Máme tu trendy... nie síce módne, ale podnetné. Ak príde niekto s nápadom, neopozeraným, niečím čo osloví a zaujme čitateľov, nás členov e-phota, o pár dní sa vynorí séria záberov inšpirovaných novým nápadom. A mám pocit že toto sú malé krôčky ktoré nás všetkých niekam posúvajú. Ukazujú nám že nie sú žiadne hranice, vždy sa dá prísť s niečim novým. A práve to ma tu baví. Že sa navzájom môžeme podporiť a inšpirovať. Jeden druhého a zároveň všetkých.
Predstavil som si veselého babráka fotografa s dáždnikom, ktorý bavil divákov vo filme Winnetou. Asi tak nejak si predstavujem úpné začiatky fotografov ako takých, kdesi v minulosti. Nemali žiadne fóra a portáli, kde sa stretnúť s kolegami a diskutovať. Sami si museli preskákať všetky úskalia ktoré im v ceste stáli aby dokázali vytvárať zaujímavé fotografie... A zase mám v hlave ten obraz ako sa panáčik pripravuje na nájazd indiánov, ktorí uháňajú prériou a kým nešťastník postavil svoj predpotopný fotografický prístroj na statív a prehodil si čiernu textíliu aparátu cez hlavu aby mohol exponovať, indiáni mu už v tej chvíli boli za chrbtom.
Výborné je, že dnes sa vieme pripraviť na fotenie oveľa rýchlejšie, len tých indiánov nieto. Ale máme tu niečo iné. Máme skúsenosti starších kolegov, máme veľké množstvo literatúry, kvalitné aparáty, osvetlovaciu techniku, modelky, a vlastne ak má niekto dostatok peňazí aj indiánov.
Vieme jeden druhého inšpirovať a posúvať ďalej. Jeden malinký detail som si všimol tu na e-photo. Máme tu trendy... nie síce módne, ale podnetné. Ak príde niekto s nápadom, neopozeraným, niečím čo osloví a zaujme čitateľov, nás členov e-phota, o pár dní sa vynorí séria záberov inšpirovaných novým nápadom. A mám pocit že toto sú malé krôčky ktoré nás všetkých niekam posúvajú. Ukazujú nám že nie sú žiadne hranice, vždy sa dá prísť s niečim novým. A práve to ma tu baví. Že sa navzájom môžeme podporiť a inšpirovať. Jeden druhého a zároveň všetkých.