Výstupy s priateľmi majú tiež svoje čaro ale z času na čas si prírodu rád užívam v pokoji. Zážitky a pocity sú o to intenzívnejšie. Ako ste na tom vy?
Kde však ticho a pokoj nájsť v našich miniveľhorách počas leta. Našťastie sa nám (a aj vám) ponúka Tichá dolina. Oplatí sa trošku privstať si a vyraziť skôr. Odmenou sú nádherné výhľady na dolinu, ktorá sa iba pomaly prebúdza v lúčoch vychádzajúceho slnka. A to, že vám mrznú ruky na riaditkách bicykla prestanete vnímať veľmi rýchlo :-)
Od rázcestníka pod Kasprovým to už na dvoch kolesách ďalej nepôjde. Odkladáme ich preto na chvíľu do tieňa a tešíme sa na záverečný zjazd na Podbanské. Ale nepredbiehajme a pozrime sa čo je vidieť cestou na vrchol. Prím hraje zelená a modrá, ktorú sem-tam spestrí aj fialová alebo zlatožltá. Počas výstupu nestretneme nikoho a celé stráne sú iba naše!
Na vrchole Kasprového sa situácia rapídne mení. Ľudia, ľudia a ľudia všade naokolo. Vyzerám asi, že viem fotiť, lebo som azda najčastejšou obeťou na "urobenie" vrcholovej fotky. V priebehu chvíľe držím v ruke niekoľko druhov aparátov a zvečňujem kolegov turistov z Poľska. Stačilo, chcem sa predsa najesť a odfotiť aj nášho malého slimáka. Nerád sa fotí s ľuďmi, tak si trošku pomôžeme technikou :-)
Počasie je skvelé, tak si ešte pred zostupom užijeme výhľady na všetky svetové strany a po chodníčku sa o chvíľu dostaneme k smerovníku, ktorý nás neomylne posiela späť do ticha.
Tak ahojte opäť o rok ... ja sa sem určite ešte vrátim !
Kde však ticho a pokoj nájsť v našich miniveľhorách počas leta. Našťastie sa nám (a aj vám) ponúka Tichá dolina. Oplatí sa trošku privstať si a vyraziť skôr. Odmenou sú nádherné výhľady na dolinu, ktorá sa iba pomaly prebúdza v lúčoch vychádzajúceho slnka. A to, že vám mrznú ruky na riaditkách bicykla prestanete vnímať veľmi rýchlo :-)
Od rázcestníka pod Kasprovým to už na dvoch kolesách ďalej nepôjde. Odkladáme ich preto na chvíľu do tieňa a tešíme sa na záverečný zjazd na Podbanské. Ale nepredbiehajme a pozrime sa čo je vidieť cestou na vrchol. Prím hraje zelená a modrá, ktorú sem-tam spestrí aj fialová alebo zlatožltá. Počas výstupu nestretneme nikoho a celé stráne sú iba naše!
Na vrchole Kasprového sa situácia rapídne mení. Ľudia, ľudia a ľudia všade naokolo. Vyzerám asi, že viem fotiť, lebo som azda najčastejšou obeťou na "urobenie" vrcholovej fotky. V priebehu chvíľe držím v ruke niekoľko druhov aparátov a zvečňujem kolegov turistov z Poľska. Stačilo, chcem sa predsa najesť a odfotiť aj nášho malého slimáka. Nerád sa fotí s ľuďmi, tak si trošku pomôžeme technikou :-)
Počasie je skvelé, tak si ešte pred zostupom užijeme výhľady na všetky svetové strany a po chodníčku sa o chvíľu dostaneme k smerovníku, ktorý nás neomylne posiela späť do ticha.
Tak ahojte opäť o rok ... ja sa sem určite ešte vrátim !
Pridaj komentár
Len keby vonku neprsalo. To pes nechce ani chvost vystrcit von.
my sme mali stastie, boli sme styria a Psonki asi nemali miesto v "aute"... - a boli sme premoceni do nitky 
