Pri fotení panoramatických fotografii je samozrejme nevyhnutný kvalitný statív, ideálne je vlastniť aj panoramatickú hlavu a detailne všetko nastaviť. Keď panoramatickú hlavu nevlastníte (môj prípad), človek si musí vystačiť sám a improvizovať následným využívaním PS.
Fotíme panorámu (pomocou bracketingu
Foťák máme na statíve, otočíme ho o 90 stupňov a už stačí len nastaviť tie správne parametre. Jedná sa o nízke ISO (100, 200), clona f/8 (prípadne f/11) aj keď niekedy použijem osvedčené nastavenie f/5,6 kde už viem, ako sa objektív správa a čo od neho očakávať. Iste táto záležitosť je variabilná a rôzne objektívy podávajú najlepšiu ostrosť, resp. hĺbku ostrosti na iných clonových číslach, ale f/8 je pre mňa tá správna stredná cesta. Dôležité je fotiť na prioritu M – manuál a to najmä z dôvodu, aby mi samovoľne nekolísali nastavené expozičné hodnoty. Následne zapnem funkciu bracketing a expozíciu nastavím podľa okolností, zvyčajne +/- 2EV, ale podľa okolností aj +/- 1EV – záleží teda od scény. Teraz je potrebné kvalitne zaostriť a to buď pomocou AF (využívam ho najčastejšie, iba stredový bod), alebo Live View (buď automaticky, alebo manuálne). Nezabudnúť najdôležitejšiu vec (!!!) a to prepnúť gombík na objektíve po zaostrení z polohy AF do polohy M, aby som mal fixne zaostrené a foťák mi omylom nezaostril pri ďalších snímkach mimo. Teraz nasleduje zamedzenie traseniu foťáku a to tak, že v menu dám tzv. predsklopenie zrkadla a zapnem samospúšť, predsklopenie však nahrádzam snímaním v režime Live View ale samospúšť ponechám. Zvyčajne 2/s oneskorenie (10/s oneskorenie nie je a priori zlé, ale pri pohybujúcich sa oblakoch, slnku...sa čas fotenia predĺži pri 6 snímkach na 60 sekúnd a za ten čas sa môžu podmienky dramaticky zmeniť). Veľkým pomocníkom je určite aj káblová spúšť, no keď absentuje, tento spôsob sa mi osvedčil. Ako posledné už zostáva nafotiť pár skúšobných fotiek (kvôli určeniu clony/času/ISO) a zvoliť parametre čo najviac vyhovujú scéne. Následne ostáva už iba nafotiť snímky, väčšinou jednu scénu nafotím pre istotu dva krát, hlavne z dôvodu, že jemné zafúkanie vetra na statív uprostred foto - série môže totálne zničiť fotku a takto má človek väčšiu pravdepodobnosť, že jedna z panorám bude kvalitatívne dobrá. Panorámu samozrejme, fotíme do formátu RAW.
Skladáme a upravujeme HDR panorámu
V tejto časti sa už priamo dostávame k vytváraniu HDR panorámy. Používam softvéry Zoner Photo Studio 14, PT Gui a Photoshop CS2. Ako prvé, exportujeme fotky z RAW. Na tento proces sa mi osvedčil Zoner, hlavne kvôli nízkej náročnosti na použitý počítačovú techniku. Fotky exportujem väčšinou bez úprav (tiež závisí od scény) a sem-tam im pridám pomocou nástroja „Zřetelnosť“ trošku ostrosti, max. do hodnoty 10.
Ak už máme exportované jpg fotky a ide najťažšia časť celého procesu panoramatických HDR. Za pomoci nástroja –Vytvořit – HDR s prolínaním expozic si vyberiem ako prvé také tri fotky (!!!) ktorých dynamický rozsah je najväčší.Väčšinou beriem tie tri fotky, kde je slnko, alebo skrátka najväčší rozdiel medzi rozsahmi. Hodnoty nastavujem ako obvykle, podľa scény, ale väčšinou nemám defaultné „úspešné“ nastavenia a hrám sa s posuvníkmi dokým nie je scéna dobrá. Ak mám na fotke malý prepal (v tomto prípade na slnku) neriešim to, fotke to dá len väčšiu autenticitu, prípadne sa takéto prepaly dajú zamaskovať v PS, ale o tom o pár riadkov nižšie. Prepaly jednoducho indikujem pomocou nástroja "žltá hviezdička", tj. gamut warning, je to celkom dobrý pomocník, ale rovnako môže dobre poslúžiť aj spolu s histogramom. Taktiež je dôležité povedať, že HDR fotky v tejto fáze nemusia vypadať maximálne realisticky (!!!), keďže sme niekde uprostred tvorby panorámy. Dôležité je, aby mali svetlá – tiene svoju kresbu, ktorú si lokálne dokážeme následne upraviť. Použité nastavenia si uložíme a použijeme ich na všetky ostatné fotky.
Ďalším krokom je spojenie vytvorených HDR fotiek do panorámy. Dá sa to aj v Zoneri, no kvalitatívne (hlavne po stránke ostrosti a možností nastavenia) sa mi zdá lepší PT Gui. Nechávam všetky kroky väčšinou na automatike, jediné čo upravujem je „projekcia“ panorámy (viď šípka) a väčšinou zvolím tú, čo sa mi najviac hodí k scéne. Následne spojím panorámu.
Posledným krokom sú nutné úpravy v PS. Na podobné úpravy určite existujú lepšie, rýchlejšie postupy, no tento čo tu prezentujem, sa mi celkom osvedčil v praxi. V ňom de facto diferentne upravujem oblohu (svetlá) a lúku (tiene). Využívam viacej vrstiev + copy layer, alebo mask layer. Ako vidíte na obrázku, dôležité je v tejto fáze presne napasovať svetelnosť a podmienky, aby zodpovedali tomu, čo ste naozaj nafotili, preto si skrátka treba zaloviť v pamäti a komparovať výsledok, čo vidíte. Nástroj curves / krivky sa mi osvedčil viacej ako levels, no záleží od každého, aké nástroje použije. Nie je dobré však dávať príliš veľké hodnoty, lebo aj malé úpravy sa v komplexnom merítku prejavia dostatočne.
Ako som spomínal, primárne upravujeme svetlá a tiene, ale dosť problematická záležitosť sa vyskytne v „strede“ ako je v krúžku. Zväčša aj keď detailne upravujeme jednu, či druhú časť, tento stred, resp. stredné tóny nám nechtiac posunie do neželaných hraníc. Riešenie je opäť jednoduché – lokálna selekcia a lokálna úprava.
Rovnaký postup aplikujem aj na oblohu, skrátka nie je to zložitý postup, skôr náročný na presnosť, aby všetko pekne pasovalo, treba sa stým vyhrať. Lokálne prapaly (na slnku) môžete zaretušovať, ale neriešim ich ani v tejto fáze, keďže podporujú autenticitu fotografie. Na koniec pridám trošku sýtosti (opäť na lúku / nebo zvlášť), kontrastu detto a samozrejme farebnosti, kde upravujem fotku cez jednotlivé farby, väčšinou v položke hue/saturation...Po spojení layerov (ctrl + E) zvyčajne ešte upravím fotku v krivkách opäť, ale len miniatúrne zásahy. Ako posledné panorámu orežem. Iste, ak sa následkom spájanie v pano editore naskytli nejaké neduhy, treba to pracne zaretušovať. Panorámu máme hotovú, zostáva ju už len trochu zmenšiť (aby bolo dívanie na full size v PC) príjemnejšie. Upravit – změna rozmeru – väčšinou nastavujem veľkosť podľa potreby a zostrenie Supersampling v úrovni od 120 po 140 (záleží od ostrosti jednotlivej fotky).
Návodov na zhotovenie panoramatických HDR je určite mnoho (a dovolím si povedať, že aj efektívnejších a lepších), avšak táto varianta sa mi celkom osvedčila a verím, že začiatočníkom v tomto spektre fotografie pomôže. Ak máte niekto nejaké dobré tipy - triky na vylepšenie, bude len dobré, ak ich sem pridáte.