Južné Francúzsko I.

Po dlhšej dobe pridávam nový článok, tentokrát z letnej dovolenky na juhu Francúzska, v oblasti Camargue. Článkov bude niekoľko, v prvej časti dávam niekoľko turistických cvakov z cesty cez Alpy. Ďalšie články nájdete aj na mojom webe http://www.jozefmicic.sk

Plán cesty bol pomerne jednoduchý - rýchly presun po diaľniciach cez Rakúsko, nocľah vo Švajčiarsku v mestečku Disentis, pod priesmykom Oberalpass a na druhý deň pomalý presun so zastávkami na fotenie až do Francúzska.

Z hotela sme vyrazili skoro ráno, predsalen bol začiatok júla a mäkké ranné svetlo trvá v tejto ročnej dobe len veľmi krátko. Ako prvé nás čakali priesmyky Oberalpass a Furkapass s prekrásnymi výhľadmi do údolí.

Svetelnú atmosféru krásne dokresľovali rýchlo sa pohybujúce oblaky tesne nad našimi hlavami. Furkapass patrí medzi najvyššie priesmyky vo Švajčiarskych Alpách, cez ktoré vedie normálna cesta (výška 2429 m.n.m.). V priesmykoch sa často nachádzajú strašidelné polorozpadnuté hotely, ideálne na natáčanie hororov.

Veľkým prekvapením pre nás bolo množstvo cyklistov pomaly stúpajúcich po serpentínach, ktorí nás zároveň každú chvíľu dobiehali, keďže som kvôli foteniu zastavoval skoro v každej zákrute.

Už menej prekvapivé bolo množstvo kráv, ktoré usilovne spásali golfové ihriská. Dokonca sme aj svište zazreli, ale nebalili Milky do fólie.

Neďaleko priesmyku Furkapass pramení rieka Rhôna, ktorá vyteká z pod ľadovca a vytvára v ňom zaujímavé jaskyne.

Do tých sme sa však nedostali, keďže na parkovisku tesne pred nami zastavili 3 autobusy s japonskými turistami a už bolo plno. Tak sme aspoň chvíľu pokecali so šoférom jedného z autobusov - Slovákom, ktorí takto vozí Japoncov po celej Európe pri riadne naplnenom rozvrhu. Po ľadovci mali na najbližších 5 dní naplánovaný Zermatt, Ženevu, Azúrové pobrežie, Miláno, Benátky, Viedeň a nazad do Prahy. Je to celkom zábavné, vidieť ako sa všetci vyhrnú z autobusu na jedno miesto, spustí sa guľometná paľba uzávierok a po minúte je po všetkom...bodka..presun na ďalšiu lokalitu. My sme len k moru do Francúzska cestovali tri dni :)

Údolím Rhôny sme pokračovali ďalej smerom k Francúzskym hraniciam. Táto časť cesty vedie cez zaujímavú oblasť, je tu niekoľko odbočiek do známych miest - Zermatt pod Matternhornom, Aletschký ľadovec, Sion a množstvo iných, skrátka je sa tu kde zatúlať. Údolie končí prechodom do Francúzska, priamo pod Mont Blanc. Celé Švajčiarsko sme prešli mimo diaľnic, na šoférovanie je to síce drina, ale tie pohľady stoja za to.

Chamonix a údolie pod Mont Blancom boli našou ďalšou zastávkou. Našťastie nám počasie celkom prialo, takže výhľady boli naozaj majestátne, škoda len tých zápch na cestách. Na druhej strane je v tých zápchach stále na čo pozerať popri ceste a pri dobrom svetle sa dá fotiť z auta aj bez statívu :) Nasledujúce fotky sú takmer všetky z auta.

Po ubytovaní v kempe v národnom parku Vercours, južne od mesta Grenoble, sme sa vybrali fotiť na posledné miesto tohto dňa - skala Monte Auguille.

Toto miesto som si už dlho dopredu vyhliadol, dokonca som si nasimuloval na Google Earth kedy bude západ slnka osvetľovať len tú skalu a vyplatilo sa, západ slnka bol naozaj nádherný. NP Vercours síce ešte patrí geologicky do Álp, no ráz pohoria je úplne iný. Hrebene hôr sú tu úplne inak vrstvené, často z jednej strany mierne stúpajú a z druhej majú strmé útesy. Ich krása najviac vynikne pri západe a východe slnka, kedy ich dočervena osvieti zapadajúce slnko.

Toľko prvá časť, časom príde aj druhá.

Fotky boli robené fotoaparátom Nikon D5000 a objektívmi Sigma 70-200 f2.8 HSM Macro II a Tamron 17-50 f2.8