Keď som sa dozvedel, že pôjdem na služobnú cestu do nemeckého mesta Trier, nemal som tušenia ani kde sa nachádza, ani čo to vlastne je za mesto. Zbežný pohľad na mapu odhalil, že leží skoro na západných hraniciach Nemecka len na skok od Luxemburska. Každopádne mal som za to, že pôjde o malé ospalé mestečko, kde najmä vo februári asi nebude okrem počúvania právnických prednášok veľmi čo robiť. O to väčšie prekvapenia ma čakalo neskôr. Každý, kto mesto navštívi cez jarné alebo letné mesiace, by sa mal zatúlať aj do kopcov, ktoré lemujú mesto, nakoľko blízke pohorie Eifel a ohyb rieky Mosela vytvárajú nádhernú scenériu. Do mesta vstupujete po moste, ktorý má ešte pôvodné rímske piliere, takže už v tej chvíli kráčate po jednom z najstarších mostov na svete.
Poblíž mosta pri rieke si môžete všimnúť zvláštne budovy, ktoré vyzerajú ako nejaké veterné mlyny. V skutočnosti ide o zachované mýtne domčeky, ktoré zároveň slúžili ako žeriavy na prekládku tovarov, nakoľko Trier bol prakticky od svojho založenia významným riečnym dopravným uzlom. O tom svedčí aj veľká plastika rímskej nákladnej lode s vínom, ktorú môžete objaviť na malom námestí oproti kostolu Panny Márie (Liebfrauenkirche).
Trier sa všeobecne považuje za najstaršie nemecké mesto. Patrí do spolkovej krajiny Porýnie-Falcko (nem. Rheinland-Pfalz) a dnes má asi 104 000 obyvateľov (čo je rovnako ako malo mesto v 4. storočí, keď bolo jedným zo sídelných miest rímskeho cisára). Trier bol založený Rimanmi v roku 16 p.n.l. pod menom Augusta Treverorum avšak v tej dobe bol už asi osídlený pôvodným obyvateľstvom. Ostatne na jednom z domov v meste môžme nájsť nápis "Ante Romam Treveris stetit annis mille trecentis", ktorý znamená že Trier stál už 1300 rokov pred založením Ríma. Tento nápis pochádza zo stredovekého spisu Gesta Treverorum, ktorý obsahuje legendu o babylonskom princovi menom Trebeta, ktorý ušiel pred macochou Semiramis do Európy a založil pri rieke Mosela mesto. O pravdivosti stredovekých legiend si môžeme myslieť svoje, ale starobylosť tohto mesta popri množstve rímskych pamiatok dokladujú aj katedrála sv. Petra spojená s významným kostolom Panny Márie, ktoré sú zapísané ako svetové dedičstvo UNESCO.
Prechádzku mestom odporúčam začať tak ako za rímskych čias cez Porta Nigra. Je to dvojpodlažná stavba vysoká 30 metrov postavená z veľkých pieskovcových kvádrov. Pôvodne biely pieskovec sa pôsobením poveternostných vplyvov sfarbil a tak sa nazýva od stredoveku ako čierna brána. V 11. storočí tam žil grécky mních Simoen, ktorý bol neskôr vyhlásený za svätého. To bolo popudom, aby dal trierský arcibiskup Poppo von Bannery bránu obstavať dvomi kostolmi. Keď mesto dobil Napoleon, ktorý miloval pôvodnú rímsku architektúru, dal všetky nerímske konštrukcie na bráne zbúrať a tak sa brána dochovala v podobe, ako keď bola súčasťou rímskeho opevnenia mesta a zároveň je tak najväčšou dochovanou rímskou bránou na svete. Hneď vedľa brány sa nachádza Simeonov kláštor. Aj táto budova hoc sa dochovala iba z časti patrí k významným. S jej stavbou sa začalo v roku 1063 a dvojitá krížová chodba s arkádami je najstaršou svojho druhu v Nemecku. V priestoroch ranne románskeho kláštora sa nachádza expozícia mestského múzea. Obsahuje zaujímavú zbierku umeleckých diel, historického nábytku ako aj fotografií mesta a veľký model mesta z roku 1800 (kombinované vstupné do priestorov brány a múzea je 6 Eur).
Keď prejdete bránou a pôjdete po Simeonstrasse dostanete sa do historického srdca mesta na námestie Marktplatz. Už na samotnej ulici môžete obdivovať viaceré dochované meštianske domy pričom najzaujímavejší je asi Dreikönigenhaus (trojkráľový dom). Pôvodne stál ako osamotená veža (1230), ktorá mala vstup až na úrovni prvého poschodia pričom drevené schodisko sa dalo na noc, či v prípade nepokojov alebo vojenského vpádu zdvihnúť. Svoj názov získal podľa malieb, ktoré ho zdobili. Dom bol v 19. storočí prestavaný, takže jeho pôvodná štruktúra je doložená iba prednou fasádou. Námestie Marktplatz je plné historických stavieb. Tri hrazdené domy na jeho okraji sú veľmi netradičné, nakoľko neboli pre túto oblasť typické. Biely dom s cimburiami bol reprezentačným priestorom mestských konšelov (Steipe). Vedľa neho stojí Rotes Haus s už spomínaným nápisom "ANTE ROMAM TREVIRIS STETIT ANNIS MILLE TRECENTIS". Uprostred námestia stojí 3 m vysoký kríž Marktkreuz, ktorý tu nechal postaviť arcibiskup Heinrich I. v r. 958 (bol v poslednom čase zrekonštruovaný a možno aj nahradený replikou). Z námestia možno vidieť vežu kostola sv. Gangolfa, ktorý som však nenavštívil. Dominantou námestia je aj renesančná fontána patróna mesta sv. Petra.
Na východnej strane námestia je krátka ulička ,ktorá ústi pred hlavnou dominantou mesta, katedrálou sv. Petra. Katedrála je najstarším kostolom v Nemecku. Od roku 250, keď sem bol pápežom vymenovaný Eucharius, sa stal Trier sídlom biskupa. Neskôr sa stal domovom arcibiskupského úradu, pričom triersky arcibiskup bol jedným z kurfirstov, ktorý od 13. storočia volili cisára rímskej ríše nemeckého národa. Prvá veľká bazilika bola postavená okolo roku 326, pričom vykopávky naznačujú, že bola postavená na mieste výstavnej rímskej vily, ktorá podľa legendy bola palácom matky cisára Konštantína Veľkého. Neskôr bola stavba dva krát zničená a dnešnú podobu románskej stavby dostala v 12. storočí. Samozrejme prestavbám sa nevyhýbala ani potom, pričom okrem gotických prvkov prešiel interiér značnou barokovou úpravou. Katedrála tvorí spojitý chrámový komplex spolu s vedľa stojacim kostolom Panny Márie(Liebfrauenkirche). Kostol Panny Márie je najstarším gotickým chrámom v Nemecku (bohužiaĺ prechádza obsiahlou rekonštrukciou, takže jej interiér si nateraz nevychutnáte). Začal sa stavať v roku 1230 a pôvodne mal aj štíhlu gotickú vežu, ktorá siahala do výšky 80 metrov. Veža sa zrútila v roku 1631 po zásahu bleskom a už nikdy nebola obnovená. Na nádvorí chrámového komplexu sa nachádza cintorín.
Bočnou ulicou popri chráme sa dostanete k druhej najväčšej dochovanej rímskej budove po Pantheone v Ríme. Konštantínova bazilika bola pôvodne trónnym sálom obrovského palácového komplexu rímskych cisárov. Ostatne vládlo odtiaľto šesť západorímskych cisárov. Bazilka má úctyhodný vnútorný priestor, je 67m dlhá, 27m široká a 33 metrov vysoká. Pôvodne bola bohato vykladaná mramorom, mozaikami, sochami, mala podlahové vykurovanie, ale o to všetko prišla počas franského vpádu v 5. storočí. Potom slúžila ako sídlo franských kráľov, neskôr sídlo biskupa, či dokonca ako pevnosť. Do dnešných dní sa nezachovala ani výzdoba z prestavby v 19. storočí, nakoľko stavba utrpela počas spojeneckého bombardovania počas druhej svetovej vojny. Dnes slúži ako jediný protestanský chrám v meste. K bazilke prilieha aj nádherný renesančno-barokový kurfirstvov palác. To že je kombináciou dvoch slohov vypláva zo skutočnosti, že severné a východné krídlo dal postaviť v roku 1615 kurfirst Lothar von Metternich a južné krídlo, ktoré môžeme obdivovať zo záhrady, nechal vystavať arcibiskup Johann Philipp von Walderdorff až v roku 1756. Zaujímavou stavbou jej aj Roter Turm ktorá stojí poblíž baziliky. Pôvodne renesančná budova slúžila ako budova kancelára a kurfirstvov archív. Po prestavbe a zväčšení v roku 1830 sa stala zároveň zvonicou protestantskej baziliky. Je považovaná za jeden z najosobitejších architektonických prejavov nemeckého manierismu. Priľahlý palácový park je vyzdobený sochami z obdobia rokoka od Ferdinanda Tietz.
Keď prejdem parkom dorazíme k ruinám veľkých imperiálnych kúpeľov. Pôvodne tvorili súčasť paláca ako výstavné miesto pre trávenie voľného času cisárom. Neskôr slúžili aj ako kasárne osobnej stráže imperátora. V stredoveku sa z nich stal kameňolom na výstavbu mestských domov. Do dnešných dní sa nám zachovalo bočná stena do výšky dvoch poschodí a rozsiahly podzemný systém vykurovania a zásobovania pitnou vodou. Ak by sme sa vybrali ďalej smerom do kopcov poza imperiálne kúpele, okrem príjemnej štvrte vilových domčekov tu narazíme na rímsky amfiteáter. Bol najväčšou stavbou v meste a pojal vyše 20 000 návštevníkov. Cez víkendy a sviatky sa na sprístupnených základoch amfiteátra uskutočňujú vystúpenia imitujúce časy, keď v aréne tiekla krv a zomierali gladiátori.
Popri spomenutom je v meste ešte viacero pamiatok, ktoré stoja za pozretie. Napr. vykopávky verejných tzv. Barbariných kúpeľov, Frankova veža západne od hlavného námestia, rodný dom Karla Marxa s múzeom a množstvo ďalších pamiatok. Okrem toho mesto má povesť nákupnej zóny pre Luxemburčanov, nakoľko sú tu nízke ceny a veľký výber. Obdobne to platí aj pre reštaurácie, kde sa dá najesť za porovnateľné ceny ako v Bratislave. Čo dodať, iba že sa sem rád budem vracať, a každému odporúčam návštevu tohto naozaj osobitého nemeckého mesta.
História mesta v skratke
V roku 16 p. n. l. Rimania zakladajú Augusta Treverorum.
Okolo roku 175 n. l. je postavená severná brána, dnes známa ako Porta Nigra a hneď potom okolo r. 180 aj 6,4 km dlhé hradby so 47 vežami.
V roku 275 vyplienili mesto Frankovia a Alemani. Rímsky cisár Constantius Chlorus, otec cisára Konštantína Veľkého, nechal Trier znovu vystavať. V roku 293 sa mesto stáva sídlom západorímského cisára. V 4. storočí mal Trier až 100 000 obyvateľov.
V piatom storočí vládu nad mestom preberajú Frankovia.
V roku 882 vyplienil Trier Normani.
V roku 902 boli kráľovské práva organizovania trhu a razenia mincí prenesené na trierského arcibiskupa. Tak začal vzostup Trieru ako centra arcibiskupskej moci. Arcibiskupovia se stali říšskými kniežatami a od 13. storočia dokonca patrili k siedmim kurfirstom s právom voľby cisára rímskej ríše nemeckého národa.
V 12. storočí bol Trier obohnaný hradbami.
1307-1354 bol arcibiskupom Balduin Luxemburský brat cisára Henricha VII. Napomohol zvoleniu českého kráľa Karla IV za cisára rímskej ríše nemeckého národa.
1673-75 bol Trier obsadený francúzskym vojskom. Dochádza k veľkému ničeniu stavieb vrátane zbúrania rímskych Barbariných kúpeľov.
Okolo roku 1700 ako následok vojen a hospodárskeho úpadku zostalo v Trier iba 2700 obyvateľov.
Po veľkej francúzskej revolúcii sa stal v rokoch 1794-1814 Trier hlavným mestom francúzskeho Département de la Sarre.
Od roku 1814, keď mesto obsadili Pruské vojská, sa stáva Trier opätovne nemeckým mestom.
V roku 1820 sa zaviedla osobitná daň z obilia a mäsa vyberaná pri bránach do mesta. Stala sa značným zdrojom príjmu pre obnovu mesta. Búrlivý rozvoj v 19. storočí priniesol veľkú potrebu rozšírenia mesta a tak v 1877 boli zbúrané mestské hradby po povolení nemeckého ministra kultúry.
V roku 1944 bolo mesto terčom ničivého spojeneckého bombardovania, ktorému padlo za obeť 1600 domov a viaceré historické pamiatky (v 50. rokoch bola väčšina historicky dôležitých stavieb postavená nanovo z pôvodných materiálov a na základe dochovaných plánov).
Poznámka autora: Poprosím o ospravedlnenie obrazovej kvality fotografií, nakoľko boli fotografované za mizerných svetelných podmienok a s dnes už prehistorickým kompaktom Kodak Z740. V prípade ak ste toto mesto navštívili v letných mesiacoch, rád sem pripojím kvalitnejšie zábery s uvedením autora.
Galéria fotografií:
Kurfirstov palác
Detaily, ktoré Vás oslovia na každom kroku.
Marktplatz
Marktkreuz
Vnútorné priestory Porta Nigra
Chrámová výzdoba v dóme sv. Petra
Katedrála z druhého poschodia Porta Nigra
Poblíž mosta pri rieke si môžete všimnúť zvláštne budovy, ktoré vyzerajú ako nejaké veterné mlyny. V skutočnosti ide o zachované mýtne domčeky, ktoré zároveň slúžili ako žeriavy na prekládku tovarov, nakoľko Trier bol prakticky od svojho založenia významným riečnym dopravným uzlom. O tom svedčí aj veľká plastika rímskej nákladnej lode s vínom, ktorú môžete objaviť na malom námestí oproti kostolu Panny Márie (Liebfrauenkirche).
Trier sa všeobecne považuje za najstaršie nemecké mesto. Patrí do spolkovej krajiny Porýnie-Falcko (nem. Rheinland-Pfalz) a dnes má asi 104 000 obyvateľov (čo je rovnako ako malo mesto v 4. storočí, keď bolo jedným zo sídelných miest rímskeho cisára). Trier bol založený Rimanmi v roku 16 p.n.l. pod menom Augusta Treverorum avšak v tej dobe bol už asi osídlený pôvodným obyvateľstvom. Ostatne na jednom z domov v meste môžme nájsť nápis "Ante Romam Treveris stetit annis mille trecentis", ktorý znamená že Trier stál už 1300 rokov pred založením Ríma. Tento nápis pochádza zo stredovekého spisu Gesta Treverorum, ktorý obsahuje legendu o babylonskom princovi menom Trebeta, ktorý ušiel pred macochou Semiramis do Európy a založil pri rieke Mosela mesto. O pravdivosti stredovekých legiend si môžeme myslieť svoje, ale starobylosť tohto mesta popri množstve rímskych pamiatok dokladujú aj katedrála sv. Petra spojená s významným kostolom Panny Márie, ktoré sú zapísané ako svetové dedičstvo UNESCO.
Prechádzku mestom odporúčam začať tak ako za rímskych čias cez Porta Nigra. Je to dvojpodlažná stavba vysoká 30 metrov postavená z veľkých pieskovcových kvádrov. Pôvodne biely pieskovec sa pôsobením poveternostných vplyvov sfarbil a tak sa nazýva od stredoveku ako čierna brána. V 11. storočí tam žil grécky mních Simoen, ktorý bol neskôr vyhlásený za svätého. To bolo popudom, aby dal trierský arcibiskup Poppo von Bannery bránu obstavať dvomi kostolmi. Keď mesto dobil Napoleon, ktorý miloval pôvodnú rímsku architektúru, dal všetky nerímske konštrukcie na bráne zbúrať a tak sa brána dochovala v podobe, ako keď bola súčasťou rímskeho opevnenia mesta a zároveň je tak najväčšou dochovanou rímskou bránou na svete. Hneď vedľa brány sa nachádza Simeonov kláštor. Aj táto budova hoc sa dochovala iba z časti patrí k významným. S jej stavbou sa začalo v roku 1063 a dvojitá krížová chodba s arkádami je najstaršou svojho druhu v Nemecku. V priestoroch ranne románskeho kláštora sa nachádza expozícia mestského múzea. Obsahuje zaujímavú zbierku umeleckých diel, historického nábytku ako aj fotografií mesta a veľký model mesta z roku 1800 (kombinované vstupné do priestorov brány a múzea je 6 Eur).
Keď prejdete bránou a pôjdete po Simeonstrasse dostanete sa do historického srdca mesta na námestie Marktplatz. Už na samotnej ulici môžete obdivovať viaceré dochované meštianske domy pričom najzaujímavejší je asi Dreikönigenhaus (trojkráľový dom). Pôvodne stál ako osamotená veža (1230), ktorá mala vstup až na úrovni prvého poschodia pričom drevené schodisko sa dalo na noc, či v prípade nepokojov alebo vojenského vpádu zdvihnúť. Svoj názov získal podľa malieb, ktoré ho zdobili. Dom bol v 19. storočí prestavaný, takže jeho pôvodná štruktúra je doložená iba prednou fasádou. Námestie Marktplatz je plné historických stavieb. Tri hrazdené domy na jeho okraji sú veľmi netradičné, nakoľko neboli pre túto oblasť typické. Biely dom s cimburiami bol reprezentačným priestorom mestských konšelov (Steipe). Vedľa neho stojí Rotes Haus s už spomínaným nápisom "ANTE ROMAM TREVIRIS STETIT ANNIS MILLE TRECENTIS". Uprostred námestia stojí 3 m vysoký kríž Marktkreuz, ktorý tu nechal postaviť arcibiskup Heinrich I. v r. 958 (bol v poslednom čase zrekonštruovaný a možno aj nahradený replikou). Z námestia možno vidieť vežu kostola sv. Gangolfa, ktorý som však nenavštívil. Dominantou námestia je aj renesančná fontána patróna mesta sv. Petra.
Na východnej strane námestia je krátka ulička ,ktorá ústi pred hlavnou dominantou mesta, katedrálou sv. Petra. Katedrála je najstarším kostolom v Nemecku. Od roku 250, keď sem bol pápežom vymenovaný Eucharius, sa stal Trier sídlom biskupa. Neskôr sa stal domovom arcibiskupského úradu, pričom triersky arcibiskup bol jedným z kurfirstov, ktorý od 13. storočia volili cisára rímskej ríše nemeckého národa. Prvá veľká bazilika bola postavená okolo roku 326, pričom vykopávky naznačujú, že bola postavená na mieste výstavnej rímskej vily, ktorá podľa legendy bola palácom matky cisára Konštantína Veľkého. Neskôr bola stavba dva krát zničená a dnešnú podobu románskej stavby dostala v 12. storočí. Samozrejme prestavbám sa nevyhýbala ani potom, pričom okrem gotických prvkov prešiel interiér značnou barokovou úpravou. Katedrála tvorí spojitý chrámový komplex spolu s vedľa stojacim kostolom Panny Márie(Liebfrauenkirche). Kostol Panny Márie je najstarším gotickým chrámom v Nemecku (bohužiaĺ prechádza obsiahlou rekonštrukciou, takže jej interiér si nateraz nevychutnáte). Začal sa stavať v roku 1230 a pôvodne mal aj štíhlu gotickú vežu, ktorá siahala do výšky 80 metrov. Veža sa zrútila v roku 1631 po zásahu bleskom a už nikdy nebola obnovená. Na nádvorí chrámového komplexu sa nachádza cintorín.
Bočnou ulicou popri chráme sa dostanete k druhej najväčšej dochovanej rímskej budove po Pantheone v Ríme. Konštantínova bazilika bola pôvodne trónnym sálom obrovského palácového komplexu rímskych cisárov. Ostatne vládlo odtiaľto šesť západorímskych cisárov. Bazilka má úctyhodný vnútorný priestor, je 67m dlhá, 27m široká a 33 metrov vysoká. Pôvodne bola bohato vykladaná mramorom, mozaikami, sochami, mala podlahové vykurovanie, ale o to všetko prišla počas franského vpádu v 5. storočí. Potom slúžila ako sídlo franských kráľov, neskôr sídlo biskupa, či dokonca ako pevnosť. Do dnešných dní sa nezachovala ani výzdoba z prestavby v 19. storočí, nakoľko stavba utrpela počas spojeneckého bombardovania počas druhej svetovej vojny. Dnes slúži ako jediný protestanský chrám v meste. K bazilke prilieha aj nádherný renesančno-barokový kurfirstvov palác. To že je kombináciou dvoch slohov vypláva zo skutočnosti, že severné a východné krídlo dal postaviť v roku 1615 kurfirst Lothar von Metternich a južné krídlo, ktoré môžeme obdivovať zo záhrady, nechal vystavať arcibiskup Johann Philipp von Walderdorff až v roku 1756. Zaujímavou stavbou jej aj Roter Turm ktorá stojí poblíž baziliky. Pôvodne renesančná budova slúžila ako budova kancelára a kurfirstvov archív. Po prestavbe a zväčšení v roku 1830 sa stala zároveň zvonicou protestantskej baziliky. Je považovaná za jeden z najosobitejších architektonických prejavov nemeckého manierismu. Priľahlý palácový park je vyzdobený sochami z obdobia rokoka od Ferdinanda Tietz.
Keď prejdem parkom dorazíme k ruinám veľkých imperiálnych kúpeľov. Pôvodne tvorili súčasť paláca ako výstavné miesto pre trávenie voľného času cisárom. Neskôr slúžili aj ako kasárne osobnej stráže imperátora. V stredoveku sa z nich stal kameňolom na výstavbu mestských domov. Do dnešných dní sa nám zachovalo bočná stena do výšky dvoch poschodí a rozsiahly podzemný systém vykurovania a zásobovania pitnou vodou. Ak by sme sa vybrali ďalej smerom do kopcov poza imperiálne kúpele, okrem príjemnej štvrte vilových domčekov tu narazíme na rímsky amfiteáter. Bol najväčšou stavbou v meste a pojal vyše 20 000 návštevníkov. Cez víkendy a sviatky sa na sprístupnených základoch amfiteátra uskutočňujú vystúpenia imitujúce časy, keď v aréne tiekla krv a zomierali gladiátori.
Popri spomenutom je v meste ešte viacero pamiatok, ktoré stoja za pozretie. Napr. vykopávky verejných tzv. Barbariných kúpeľov, Frankova veža západne od hlavného námestia, rodný dom Karla Marxa s múzeom a množstvo ďalších pamiatok. Okrem toho mesto má povesť nákupnej zóny pre Luxemburčanov, nakoľko sú tu nízke ceny a veľký výber. Obdobne to platí aj pre reštaurácie, kde sa dá najesť za porovnateľné ceny ako v Bratislave. Čo dodať, iba že sa sem rád budem vracať, a každému odporúčam návštevu tohto naozaj osobitého nemeckého mesta.
História mesta v skratke
V roku 16 p. n. l. Rimania zakladajú Augusta Treverorum.
Okolo roku 175 n. l. je postavená severná brána, dnes známa ako Porta Nigra a hneď potom okolo r. 180 aj 6,4 km dlhé hradby so 47 vežami.
V roku 275 vyplienili mesto Frankovia a Alemani. Rímsky cisár Constantius Chlorus, otec cisára Konštantína Veľkého, nechal Trier znovu vystavať. V roku 293 sa mesto stáva sídlom západorímského cisára. V 4. storočí mal Trier až 100 000 obyvateľov.
V piatom storočí vládu nad mestom preberajú Frankovia.
V roku 882 vyplienil Trier Normani.
V roku 902 boli kráľovské práva organizovania trhu a razenia mincí prenesené na trierského arcibiskupa. Tak začal vzostup Trieru ako centra arcibiskupskej moci. Arcibiskupovia se stali říšskými kniežatami a od 13. storočia dokonca patrili k siedmim kurfirstom s právom voľby cisára rímskej ríše nemeckého národa.
V 12. storočí bol Trier obohnaný hradbami.
1307-1354 bol arcibiskupom Balduin Luxemburský brat cisára Henricha VII. Napomohol zvoleniu českého kráľa Karla IV za cisára rímskej ríše nemeckého národa.
1673-75 bol Trier obsadený francúzskym vojskom. Dochádza k veľkému ničeniu stavieb vrátane zbúrania rímskych Barbariných kúpeľov.
Okolo roku 1700 ako následok vojen a hospodárskeho úpadku zostalo v Trier iba 2700 obyvateľov.
Po veľkej francúzskej revolúcii sa stal v rokoch 1794-1814 Trier hlavným mestom francúzskeho Département de la Sarre.
Od roku 1814, keď mesto obsadili Pruské vojská, sa stáva Trier opätovne nemeckým mestom.
V roku 1820 sa zaviedla osobitná daň z obilia a mäsa vyberaná pri bránach do mesta. Stala sa značným zdrojom príjmu pre obnovu mesta. Búrlivý rozvoj v 19. storočí priniesol veľkú potrebu rozšírenia mesta a tak v 1877 boli zbúrané mestské hradby po povolení nemeckého ministra kultúry.
V roku 1944 bolo mesto terčom ničivého spojeneckého bombardovania, ktorému padlo za obeť 1600 domov a viaceré historické pamiatky (v 50. rokoch bola väčšina historicky dôležitých stavieb postavená nanovo z pôvodných materiálov a na základe dochovaných plánov).
Poznámka autora: Poprosím o ospravedlnenie obrazovej kvality fotografií, nakoľko boli fotografované za mizerných svetelných podmienok a s dnes už prehistorickým kompaktom Kodak Z740. V prípade ak ste toto mesto navštívili v letných mesiacoch, rád sem pripojím kvalitnejšie zábery s uvedením autora.
Galéria fotografií:
Kurfirstov palác
Detaily, ktoré Vás oslovia na každom kroku.
Marktplatz
Marktkreuz
Vnútorné priestory Porta Nigra
Chrámová výzdoba v dóme sv. Petra
Katedrála z druhého poschodia Porta Nigra
Pridaj komentár
)) Prepadla ma nostalgia, byval a pracoval som tam nejaky cas.
