Keď som išiel do Botswany, v programe bola zmienka "Velká šance vidět psy hyenovité!!!". Jedná sa o ohrozený druh, tak som to bral s rezervou. Pravdupovediac ako nováčik v Afrike som sa tešil najmä na blízke stretnutia s divými slonmi, a žirafami. Pes hyenovitý je malý predátor, je menší (a krajší) ako hyena škvrnitá. V priamom stretnutí s hyenou nemá veľkú šancu, ale vďaka tímovej práci dokáže veľká svorka psov hyenovitých rozohnať menšiu skupinu hyen.
Pes hyenovitý:
Hyena:
V prvom kempe, ktorý sme navštívili sme psy hyenovité nestretli. Stopári hovorili, že ich v tej oblasti videli naposledy pred mesiacom. V okolí kempu sa vyskytovalo pomerne veľké množstvo levov a tak sa psy stiahli na bezpečnejšie územie. Po 5 dňoch sme sa presunuli do kempu Lebala, v tejto oblasti sa aktuálne psy hyenovité vyskytovali.
Už v recepcii kempu som si všimol magnetickú mapku oblasti na ktorej mali magnetkami označené posledné známe výskyty dvoch najvzácnejších druhov. Leopard, ktorého je veľmi náročné nájsť a psy hyenovité, ktoré patria medzi najohrozenejšie druhy Afriky. Obmedzovanie divočiny a stretnutia s domestikovanými psami a ich chorobami malo pre tento druh decimujúce následy a ich počet sa zredukoval z asi 500.000 na dnešných 3.000-5.500 jedincov.
Psov sa podarilo vystopovať už asi hodinu po našom prvom výjazde z kempu Lebala. Z prvého stretnutia som bol trocha sklamaný. Psy bolo pomerne zle vidieť, ležali vo vysokej tráve medzi kríkmi a keď sa nejaký postavil, vačšinou som ho videl len pomedzi konáre a navyše mal ešte obojok zaznamanávajúci polohu, ktorý pri "fotke z divočiny" dosť kazil dojem.
Keďže psy boli dosť pasívne, zaparkovali pri nich a čakali, čo sa bude diať. Očakávali sme, že s blížiacim sa večerom, by mali vyraziť na lov, keďže podľa stopárov bol ich lov v predchádzajúci deň neúspešný.
Čas sme si krátili rôzne. Na kríku neďaleko nás parkovala vážka, tak sa ju Mirek pokúšal odfotiť, ale musel si kúsok cúvnuť, aby ju dostal do minimálnej zaostrovacej vzdialenosti 6m objektívu Canon EF 800/5.6L IS USM. Nie je to typický makro objektív, ale fotka mu celkom vyšla. Ja som zliezol na podlahu auta a pokúšal sa o inú fotku psov takmer z úrovne očí.
Asi po 1.5 hodine čakania, zrovna, keď som ležal na podlahe sa psy naozaj zdvihli a tie aktívnejšie začali postrkovať ležiacich a nabádať ich na lov. V tom momente mi fotak zdochol. Myslel som, že je to baterka, ale ako sa neskôr ukázalo, problém bol vážnejší. Výmena baterky, ani objektívu nepomáhala. Našťastie som mal aj záložný fotoaparát, tak som prišiel len o pár záberov, kým som si objektív prehodil na druhý fotoaparát. Psy sa išli pred lovom napiť a osviežiť do jednej z mnohých mlák.
Potom už lov nabral rýchly spád. Aj napriek terénnym autám sme nemali šancu stíhať tempu rozbehnutej loviacej svorky psov. Ako tak sme stíhali sledovať jedného psa, ktorý zaostával kvôli zranenej nohe a dúfali sme, že sa k svorke pripojí a nafotíme si aspoň hostinu.
Počas dosť drsnej jazdy sme sledovali, ako slnko pomaly zapadá. Západ som odfotil už klasicky sérovovým snímaním rýchlosťou 8 obrázkov za sekundu dúfajúc, že aspoň jedna fotka bude prijateľne ostrá a bude možné ju orezať na použiteľnú kompozíciu. Fotografovanie z idúceho terénneho auta pri západe slnka je na odpad fotografií ešte nemilosrdnejšie ako fotografovanie z motorového člna na mori.
Slnko zašlo, psy sme zatial nenašli, ale zrazu sa nám v plnej rýchlosti prepadlo jedno koleso pod zem, čo nás zabrzdilo rýchlejšie ako ABS. Ako sme zistili, prepadli sme sa do prázdnej nory prasaťa bradavičnatého. Nechcenú pauzu, kým šofér so stopárom dostali auto z prírodnej pasce, sme využili na biologické potreby, ktoré už po dlhom čakaní boli dosť naliehavé. V tejto pauze sa mi ešte podarilo prebrať k životu zrmznutú 5D (tentokrát ešte pomohol osvedčený postup vystúpiť-nastúpiť - zabralo to s pamäťovou kartou).
Slnko už bolo za obzorom a svetlo rýchlo slablo, keď sme znova objavili psy, spokojne vylihovali a nám bolo jasné, že sme večeru zmeškali.
Po chvílke, som ale u jedného ešte zbadal zvyšok večere, ktorý si chránil pred ostatnými.
Svetlo už bolo slabé, tak sme sa stiahli a nechali psy oddychovať a my sme sa šli tiež občerstviť do bezpečnejšej oblasti.
Ráno sme krátko po odchode z kempu ešte stretli skupinku žíráf. Už svitalo, tak sme ich použili na pár fotiek, žial žiadna zaujímavá oblačnosť, ani strom nebol nablízku.
Po žirafách sme ešte cestou do oblasti, kde sme naposledy videli psov, stretli skupinu zebier, pekne pózujúceho pakoňa hrivnatého, zoborožca a zopár samcov antilopy Kudu. No nie je Afrika úžasná?
Dorazili sme k psom, našli sme ich pri vode.
V tej istej vode boli aj hrochy, tak boli neustále v strehu.
Keďže sme sa s fotením po ceste dosť zdržali, narastajúca teplota už utlmovala aktivitu psov, ktorý začali hľadať tieň, tak sme sa rozhodli ísť pozrieť ďalej a nájsť iné objekty na fotografovanie. Netrvalo dlho a našli sme skupinku predvádzajúcich sa pštrosích samcov.
Z ďiaľky ich sledovali 3 gepardy, ale zjavne bolo väčšie teplo, ako sila ich hladu. V takýchto teplotách sa po slnku naozaj presúvajú len hlúpi ľudia.
Ale aj my sme dostali rozum a išli sa skryť do tieňa, kde sme si plnili pitný režim. V mieste nášho občerstvenia bolo množstvo vtáctva, tak som si pofotil zopár letoviek volaviek, včelárikov a pokúšal som sa aj o lastovičky, ale tie boli bez úspechu (400mm bolo málo).
Po obedňajšej sieste sme sa plánovali k psom vrátiť, boli sme presvedčený, že budú znova loviť, keďže sa jednalo o pomerne veľkú svorku. Poobede mi fotoaparát pripravil opäť nepríjemné prekvapenie, správal sa rovnako, ako deň predtým, ale teraz už vybratie, ani výmena karty/baterky/objektívu nepomohli. Vytiahol som teda aj železnú rezervu, Olympus E-PL1, ktorý som dovtedy používal len na poznámky a video.
Cestou sme natrafili na skupinu slonov, ktorým sme tiež venovali miesto na našich pamäťových kartách.
Psy sme našli pri vode. Napiť sa prišli aj slony, ktorým prítomnosť psov nebola veľmi po vôli.
Po chvílke sledovania psov sme ich opäť našli ležať v tráve. Zaparkovali sme pri nich, niektoré dokonca využili tieň pod našim autom. Opať sme čakali, ale tentokrát sme mali aspoň pomerne dobrý výhľad, ktorý nám spestril prechádzajúci slon.
Onedlho sme v ďiaľke zbadali antilopu, ako sa blíži našim smerom. Prenasledoval ju iný pes hyenovitý, ale psy pod našim autom naďalej vylihovali a spamätali sa až keď bolo neskoro. Antilopa mala šťastie a my smolu, lebo sme mohli byť svedkami lovu priamo pred našimi očami.
Neúspech, ale psov vymotivoval k lovu a ako to majú pred lovom vo zvyku, najprv sa išli osviežit vodou a bahenným kúpeľom.
Lov znova nabral rýchle tempo, ktorému sme v aute nemali šancu stíhať. Išli sme po stopách a už zapadalo slnko, keď sme našli 3 psy ako ležia v tráve, jeden z nich niečo prežúval, vo vysokej tráve nebolo dobre vidieť čo, ale keď sa na chvíľu postavil, aby si sústo prechytil, okamžite sa rozozvučali uzávierky našich fotoaparátov. Fotogenickejšie sústo sme si snáď ani nemohli priať. V zuboch držal hlavu antilopy impalla.
Celá hlava, vrátane kostí zmizla za 6 minút.
Použitá fototechnika: Canon EOS 7D, 5D mark II, Olympus E-PL1+setovy objektiv 14-42
Objektívy: Canon EF 100-400/4.5-5.6L IS USM, Canon EF 200/1.8L USM, Canon EF 15mm fisheye
VAROVANIE!!! POKRAČOVANIE NEMUSÍ BYŤ VHODNÉ PRE CITLIVEJŠIE POVAHY
Osobne som priamo chytenie koristi nevidel, ale ako to prebieha som našiel na tomto videu:
Pes hyenovitý:
Hyena:
V prvom kempe, ktorý sme navštívili sme psy hyenovité nestretli. Stopári hovorili, že ich v tej oblasti videli naposledy pred mesiacom. V okolí kempu sa vyskytovalo pomerne veľké množstvo levov a tak sa psy stiahli na bezpečnejšie územie. Po 5 dňoch sme sa presunuli do kempu Lebala, v tejto oblasti sa aktuálne psy hyenovité vyskytovali.
Už v recepcii kempu som si všimol magnetickú mapku oblasti na ktorej mali magnetkami označené posledné známe výskyty dvoch najvzácnejších druhov. Leopard, ktorého je veľmi náročné nájsť a psy hyenovité, ktoré patria medzi najohrozenejšie druhy Afriky. Obmedzovanie divočiny a stretnutia s domestikovanými psami a ich chorobami malo pre tento druh decimujúce následy a ich počet sa zredukoval z asi 500.000 na dnešných 3.000-5.500 jedincov.
Psov sa podarilo vystopovať už asi hodinu po našom prvom výjazde z kempu Lebala. Z prvého stretnutia som bol trocha sklamaný. Psy bolo pomerne zle vidieť, ležali vo vysokej tráve medzi kríkmi a keď sa nejaký postavil, vačšinou som ho videl len pomedzi konáre a navyše mal ešte obojok zaznamanávajúci polohu, ktorý pri "fotke z divočiny" dosť kazil dojem.
Keďže psy boli dosť pasívne, zaparkovali pri nich a čakali, čo sa bude diať. Očakávali sme, že s blížiacim sa večerom, by mali vyraziť na lov, keďže podľa stopárov bol ich lov v predchádzajúci deň neúspešný.
Čas sme si krátili rôzne. Na kríku neďaleko nás parkovala vážka, tak sa ju Mirek pokúšal odfotiť, ale musel si kúsok cúvnuť, aby ju dostal do minimálnej zaostrovacej vzdialenosti 6m objektívu Canon EF 800/5.6L IS USM. Nie je to typický makro objektív, ale fotka mu celkom vyšla. Ja som zliezol na podlahu auta a pokúšal sa o inú fotku psov takmer z úrovne očí.
Asi po 1.5 hodine čakania, zrovna, keď som ležal na podlahe sa psy naozaj zdvihli a tie aktívnejšie začali postrkovať ležiacich a nabádať ich na lov. V tom momente mi fotak zdochol. Myslel som, že je to baterka, ale ako sa neskôr ukázalo, problém bol vážnejší. Výmena baterky, ani objektívu nepomáhala. Našťastie som mal aj záložný fotoaparát, tak som prišiel len o pár záberov, kým som si objektív prehodil na druhý fotoaparát. Psy sa išli pred lovom napiť a osviežiť do jednej z mnohých mlák.
Potom už lov nabral rýchly spád. Aj napriek terénnym autám sme nemali šancu stíhať tempu rozbehnutej loviacej svorky psov. Ako tak sme stíhali sledovať jedného psa, ktorý zaostával kvôli zranenej nohe a dúfali sme, že sa k svorke pripojí a nafotíme si aspoň hostinu.
Počas dosť drsnej jazdy sme sledovali, ako slnko pomaly zapadá. Západ som odfotil už klasicky sérovovým snímaním rýchlosťou 8 obrázkov za sekundu dúfajúc, že aspoň jedna fotka bude prijateľne ostrá a bude možné ju orezať na použiteľnú kompozíciu. Fotografovanie z idúceho terénneho auta pri západe slnka je na odpad fotografií ešte nemilosrdnejšie ako fotografovanie z motorového člna na mori.
Slnko zašlo, psy sme zatial nenašli, ale zrazu sa nám v plnej rýchlosti prepadlo jedno koleso pod zem, čo nás zabrzdilo rýchlejšie ako ABS. Ako sme zistili, prepadli sme sa do prázdnej nory prasaťa bradavičnatého. Nechcenú pauzu, kým šofér so stopárom dostali auto z prírodnej pasce, sme využili na biologické potreby, ktoré už po dlhom čakaní boli dosť naliehavé. V tejto pauze sa mi ešte podarilo prebrať k životu zrmznutú 5D (tentokrát ešte pomohol osvedčený postup vystúpiť-nastúpiť - zabralo to s pamäťovou kartou).
Slnko už bolo za obzorom a svetlo rýchlo slablo, keď sme znova objavili psy, spokojne vylihovali a nám bolo jasné, že sme večeru zmeškali.
Po chvílke, som ale u jedného ešte zbadal zvyšok večere, ktorý si chránil pred ostatnými.
Svetlo už bolo slabé, tak sme sa stiahli a nechali psy oddychovať a my sme sa šli tiež občerstviť do bezpečnejšej oblasti.
Ráno sme krátko po odchode z kempu ešte stretli skupinku žíráf. Už svitalo, tak sme ich použili na pár fotiek, žial žiadna zaujímavá oblačnosť, ani strom nebol nablízku.
Po žirafách sme ešte cestou do oblasti, kde sme naposledy videli psov, stretli skupinu zebier, pekne pózujúceho pakoňa hrivnatého, zoborožca a zopár samcov antilopy Kudu. No nie je Afrika úžasná?
Dorazili sme k psom, našli sme ich pri vode.
V tej istej vode boli aj hrochy, tak boli neustále v strehu.
Keďže sme sa s fotením po ceste dosť zdržali, narastajúca teplota už utlmovala aktivitu psov, ktorý začali hľadať tieň, tak sme sa rozhodli ísť pozrieť ďalej a nájsť iné objekty na fotografovanie. Netrvalo dlho a našli sme skupinku predvádzajúcich sa pštrosích samcov.
Z ďiaľky ich sledovali 3 gepardy, ale zjavne bolo väčšie teplo, ako sila ich hladu. V takýchto teplotách sa po slnku naozaj presúvajú len hlúpi ľudia.
Ale aj my sme dostali rozum a išli sa skryť do tieňa, kde sme si plnili pitný režim. V mieste nášho občerstvenia bolo množstvo vtáctva, tak som si pofotil zopár letoviek volaviek, včelárikov a pokúšal som sa aj o lastovičky, ale tie boli bez úspechu (400mm bolo málo).
Po obedňajšej sieste sme sa plánovali k psom vrátiť, boli sme presvedčený, že budú znova loviť, keďže sa jednalo o pomerne veľkú svorku. Poobede mi fotoaparát pripravil opäť nepríjemné prekvapenie, správal sa rovnako, ako deň predtým, ale teraz už vybratie, ani výmena karty/baterky/objektívu nepomohli. Vytiahol som teda aj železnú rezervu, Olympus E-PL1, ktorý som dovtedy používal len na poznámky a video.
Cestou sme natrafili na skupinu slonov, ktorým sme tiež venovali miesto na našich pamäťových kartách.
Psy sme našli pri vode. Napiť sa prišli aj slony, ktorým prítomnosť psov nebola veľmi po vôli.
Po chvílke sledovania psov sme ich opäť našli ležať v tráve. Zaparkovali sme pri nich, niektoré dokonca využili tieň pod našim autom. Opať sme čakali, ale tentokrát sme mali aspoň pomerne dobrý výhľad, ktorý nám spestril prechádzajúci slon.
Onedlho sme v ďiaľke zbadali antilopu, ako sa blíži našim smerom. Prenasledoval ju iný pes hyenovitý, ale psy pod našim autom naďalej vylihovali a spamätali sa až keď bolo neskoro. Antilopa mala šťastie a my smolu, lebo sme mohli byť svedkami lovu priamo pred našimi očami.
Neúspech, ale psov vymotivoval k lovu a ako to majú pred lovom vo zvyku, najprv sa išli osviežit vodou a bahenným kúpeľom.
Lov znova nabral rýchle tempo, ktorému sme v aute nemali šancu stíhať. Išli sme po stopách a už zapadalo slnko, keď sme našli 3 psy ako ležia v tráve, jeden z nich niečo prežúval, vo vysokej tráve nebolo dobre vidieť čo, ale keď sa na chvíľu postavil, aby si sústo prechytil, okamžite sa rozozvučali uzávierky našich fotoaparátov. Fotogenickejšie sústo sme si snáď ani nemohli priať. V zuboch držal hlavu antilopy impalla.
Celá hlava, vrátane kostí zmizla za 6 minút.
Použitá fototechnika: Canon EOS 7D, 5D mark II, Olympus E-PL1+setovy objektiv 14-42
Objektívy: Canon EF 100-400/4.5-5.6L IS USM, Canon EF 200/1.8L USM, Canon EF 15mm fisheye
VAROVANIE!!! POKRAČOVANIE NEMUSÍ BYŤ VHODNÉ PRE CITLIVEJŠIE POVAHY
Osobne som priamo chytenie koristi nevidel, ale ako to prebieha som našiel na tomto videu:
Pridaj komentár
...výborná reportáž a skvelé fotky ..cítiť z nich zvýšený adrenalín a Tvoje isto nezabudnuteľné skúsenosti zo života v Afrike
prajem nadalej dobre svetlo
Pri uploade mali dlhsiu stranu 1100 bodov a kompresiu som volil tak, aby sa to zmestilo do limitu 500kB.
