V septembri 2008 sa na trhu objavil model Canon 5D mark II, vo februári 2013 Fuji X100S. Pokročilá zrkadlovka, nástupca priekopníckeho modelu 5D a rozhodne netuctový kompakt, opäť nástupca prelomového modelu.
Vekový rozdiel takmer 4,5 roka, vo svete digitálu epochálna priepasť.
Fuji X100s Ken Rockwell miluje. Ja veci nemilujem, no po takmer dvojročnom odhodlaní zaobstarať si niečo malé k zrkadlovke padla voľba práve na X100s.
Táto fudžina má zaujímavý X-Trans CMOS II APS-C snímač so 16MPx rozlíšením. Teda niečo trošku iné než je kanoňácky CMOS snímač s 21 MPx.
Mark dvojky už majú niečo odslúžené, stoeska sa do služby ešte len chystá.
Bol som zvedavý, čo X100s ponúka, či nastal čas na uznanie sily kompaktov s veľkými snímačmi a či relatívne starý fulfrejm dokáže udržať krok s mladíckym elánom nového trendu medzi kompaktami. Samozrejme, toto len a len z pohľadu obrazovej kvality.
Lenže ako dať takýmto strojom ako-tak rovnakú čiaru pre porovnanie ?
Nič lepšie som nevymyslel, takže takto:
Pre marka som vybral objektív EF 40mm f/2.8 STM, čo je pevné sklo, s podobnou ohniskovou vzdialenosťou ako má fudžina (cca 35 mm po prepočte). X100s má svetelnejší objektív, hĺbka ostrosti by však mala byť pri f/2,0 na fudžine približne rovnaká ako pri f/2,8 pre fulfrejm. No hlavne, iný pevný objektív s podobnou ohniskovou vzdialenosťou aj tak nemám.
Na oboch strojoch som nastavil základné spracovanie pre jpg, t.j. žiadne doostrenie, žiadne kontrastnenie, žiadne živé farby, žiadne odšumovanie. Vyváženie bielej automatické. ISO som nastavil na 400, to preto, aby aj v tieni vychádzali slušné časy (t.j. menej ako stotina). Pár scén som fotil na ISO 3200 i 6400, sú na konci (tu musím priznať, že pre posledné tri snímky mám pre X100s omylom nastavenú kompenzáciu expozície +1/3 EV) . Zvolil som prioritu clony, oba stroje nastavil na plné diery, t.j. f2,0 a f2,8 (niekoľko scén je s f5,6) a potom už len fotil tú istú scénu raz jedným foťákom, raz druhým foťákom.
Výsledky sú nevedecké, čo v podobe jpg z foťákov vyliezlo, to ukazujem. Prvá fotka je z fudžiny /DSCF.../, druhá z marka /IMG.../, tretia výsek (1:1) z miesta, kde som ostril z oboch fotografií.
Vonku fúkal vietor, dieťa sa hýbalo, takže podmienky boli približne rovnaké.
X100s pri f2,0 nevie dať rýchlejší čas než 1/1000. To pri asi 2-3 fotografiách zvonku treba mať na pamäti, no všeobecne fudžina aj napriek tomu produkuje svetlejšie snímky (meranie expozície som dal rovnaké).
A záver ? Nuž, pozrite sa v galérii.
Môj názor by som sformuloval asi takto: v zásade, päťdéčko dva si i dnes zachováva rešpektovaniahodné postavenie pokiaľ ide o kvalitu obrazu, aj keď už má právo byť zľahka za zenitom.
Ostrosť X100s je excelentná a svojimi schopnosťami výrazne presahuje určenie niečoho malého k zrkadlovke.
Nemám však nijaké pochybnosti o tom, že kompaktná X100s sa dokáže svojimi obrazovými výsledkami 5Dmark II veľmi dôstojne postaviť.
Vekový rozdiel takmer 4,5 roka, vo svete digitálu epochálna priepasť.
Fuji X100s Ken Rockwell miluje. Ja veci nemilujem, no po takmer dvojročnom odhodlaní zaobstarať si niečo malé k zrkadlovke padla voľba práve na X100s.
Táto fudžina má zaujímavý X-Trans CMOS II APS-C snímač so 16MPx rozlíšením. Teda niečo trošku iné než je kanoňácky CMOS snímač s 21 MPx.
Mark dvojky už majú niečo odslúžené, stoeska sa do služby ešte len chystá.
Bol som zvedavý, čo X100s ponúka, či nastal čas na uznanie sily kompaktov s veľkými snímačmi a či relatívne starý fulfrejm dokáže udržať krok s mladíckym elánom nového trendu medzi kompaktami. Samozrejme, toto len a len z pohľadu obrazovej kvality.
Lenže ako dať takýmto strojom ako-tak rovnakú čiaru pre porovnanie ?
Nič lepšie som nevymyslel, takže takto:
Pre marka som vybral objektív EF 40mm f/2.8 STM, čo je pevné sklo, s podobnou ohniskovou vzdialenosťou ako má fudžina (cca 35 mm po prepočte). X100s má svetelnejší objektív, hĺbka ostrosti by však mala byť pri f/2,0 na fudžine približne rovnaká ako pri f/2,8 pre fulfrejm. No hlavne, iný pevný objektív s podobnou ohniskovou vzdialenosťou aj tak nemám.
Na oboch strojoch som nastavil základné spracovanie pre jpg, t.j. žiadne doostrenie, žiadne kontrastnenie, žiadne živé farby, žiadne odšumovanie. Vyváženie bielej automatické. ISO som nastavil na 400, to preto, aby aj v tieni vychádzali slušné časy (t.j. menej ako stotina). Pár scén som fotil na ISO 3200 i 6400, sú na konci (tu musím priznať, že pre posledné tri snímky mám pre X100s omylom nastavenú kompenzáciu expozície +1/3 EV) . Zvolil som prioritu clony, oba stroje nastavil na plné diery, t.j. f2,0 a f2,8 (niekoľko scén je s f5,6) a potom už len fotil tú istú scénu raz jedným foťákom, raz druhým foťákom.
Výsledky sú nevedecké, čo v podobe jpg z foťákov vyliezlo, to ukazujem. Prvá fotka je z fudžiny /DSCF.../, druhá z marka /IMG.../, tretia výsek (1:1) z miesta, kde som ostril z oboch fotografií.
Vonku fúkal vietor, dieťa sa hýbalo, takže podmienky boli približne rovnaké.
X100s pri f2,0 nevie dať rýchlejší čas než 1/1000. To pri asi 2-3 fotografiách zvonku treba mať na pamäti, no všeobecne fudžina aj napriek tomu produkuje svetlejšie snímky (meranie expozície som dal rovnaké).
A záver ? Nuž, pozrite sa v galérii.
Môj názor by som sformuloval asi takto: v zásade, päťdéčko dva si i dnes zachováva rešpektovaniahodné postavenie pokiaľ ide o kvalitu obrazu, aj keď už má právo byť zľahka za zenitom.
Ostrosť X100s je excelentná a svojimi schopnosťami výrazne presahuje určenie niečoho malého k zrkadlovke.
Nemám však nijaké pochybnosti o tom, že kompaktná X100s sa dokáže svojimi obrazovými výsledkami 5Dmark II veľmi dôstojne postaviť.
Pridaj komentár
