Súradnice : N49°9.159" E19°29.959" N49.15265 E19.49932
Zo stredu obce Prosiek (600 m) sa po asfaltovej ceste dostaneme na parkovisko ležiace tesne pod vyústením Prosieckej doliny (640 m) do kotliny. Ja som prišiel autom až rovno na parkovisko :)
Tu sa začína náučný chodník Prosiecka a Kvačianska dolina, ktorý nás bude sprevádzať na začiatku túry a neskôr pri Oblazoch. Už od ústia má Prosiecka dolina charakter úzkej tiesňavy, v ktorej riečisko potoka zvierajú strmé svahy posiate rozličnými bralnými útvarmi.
V najužšom mieste s názvom Vráta sa nad dno štrbiny medzi dvoma kolmými vápencovými stenami vmestí len riečisko potoka, ktoré tu zároveň plní funkciu turistického chodníka.
Nad Vrátami prechádza miestami sa objavujúci turistický chodník po lávke ponad zavodnené koryto nad ponorom na ľavú stranu doliny.
Do cesty sa mu stavia skalný stupeň, ktorý možno prekonať len takmer lezeckým spôsobom. Nad ním sa potok miestami stráca v krasových ponoroch, vďaka čomu je jeho riečisko obvykle suché. V tomto ročnom období, keď sa topí ľad v ňom ale voda veselo žblnkotá.
Najexponovanejšia roklina Sokol je rozdelená na tri skalné stupne, ktoré sa pre väčšiu bezpečnosť prekonávajú pomocou oceľových rebríkov.
Traverz jednej zo stien uľahčuje, ale predovšetkým istí v skale uchytená reťaz. V závere tiesňavy sa
vzhľad krajiny nápadne mení.
Rázcestník ponúka možnosť pokračovať po náučnom chodníku a modrej značke do Veľkého Borového, alebo odbočiť na zelenú značku doprava na vrch Prosečné.
Z neho sa dá potom zbehnúť na začiatok tiesňavy Borovianka a pokračovať ďalej náučným chodníkom do Kvačian. Ja vzhľadom na to, že nie som celkom fit, a na chrbte nesiem Manfrotto 055XPROB+410 Junior Geared Head volím náučný chodník a pokračujeme v relaxačnej trase. Tá vedie po plošine, ktorá vznikla čiastočným odlesnením v minulosti.
Na lúke po ľavej strane už z diaľky vidieť kríž.
Vpravo sa rozprestiera vrch, za ním začínajú vykúkať zasnežené Západné Tatry,
naľavo je plošina hôľneho charakteru.
Po cca desiatich minútach prašnú cestu vystrieda úzka asfaltka a nasleduje zostup do Veľkého Borového. Po stranách sú ale celkom zaujímavé okraje lesa.
V dedine sa dá posedieť v hostinci pri cintoríne, kde majú vynikajúcu cesnačku, pivo aj kofolu. Keďže mám kvôli častému foteniu časový sklz využijem, iba odpočívadlo pri cintoríne na dúšok vody a prehodenie objektívu. A pokračujem ďalej po úzkej cestičke smerom k tiesňave Borovianka.
Po ceste ešte naďabím na maličký pomník na skale, o ktorom som sa nikde nič nedozvedel.
Onedlho som prišiel k poslednej zákrute pred Oblazmi. Na tomto mieste sa dá odbočiť neznačkovanou trasou k Ráztockému vodopádu resp. ľadovej stene, ktorú vytvoril.
O pár minút prekročím mostom ďalšie koryto potoka a som na Oblazoch (750 m)
Oblazy sú známe dvoma pôvodnými vodnými mlynmi (Brunčiakovský a Gejdošovský). Dobrovoľníci, ktorí spravujúci túto kultúrnu pamiatku vás radi poinformujú o ich histórii a spôsobe fungovania.
Po prehliadke pozoruhodných technických pamiatok musím absolvovať pomerne namáhavý, avšak krátky výstup do strmého svahu Kvačianskej doliny, v ktorom vedie stará kamenistá cesta z Hút do Kvačian.
Cesta s červeným značkovaním vstupuje smerom na juh do nádherného prírodného prostredia.
Osobitnú pozornosť si zaslúži miesto Roháč označené kamenným krížom, ktoré poskytuje azda najkrajší pohľad na dno Kvačianskej doliny. Pri tomto pohľade ma fascinovala jej obrovská hĺbka na niektorých miestach, odporúčam sa príliš nenakláňať z chodníka nad priepasť. Hoci som ležal pri pohľadoch dole som dostával závrate. Fotky s tohto miesta sa mi však nepodarili :(
Pokračovaním po pohodlnej ceste s červeným značkovaním sa dostávam do cieľa naučného chodníka v Kvačanoch (610 m).
Mňa ešte čaká pokračovanie po žltej značke do Prosečného kde mám odparkované auto.
Cestou sa mi naskytli prekrásne výhľady na Kvačany, Západne Tatry, Liptovskú Maru a Nízke Tatry
Po týchto fotografiách som zbalil výbavu a užíval si zapadajúceho slnka zatiaľ čo som sa blížil k parkovisku pod Prosieckou dolinou. Vedľa parkoviska tečie potok, kde som sa umyl a zachladil rozhorúčené chodidla :)
Po ceste späť smerom na Ružomberok som sa ešte zastavil pri Liptovkej Mare. Hoci som už mal celkom naponáhlo nedalo mi neodfotiť si túto panorámu zaliatú mäkkým predným svetlo zapadajúceho slnka.
Celkovo mi táto foto-túra trvala 8 hodín a môžem zodpovedne prehlásiť, že to bol pre mňa po dlhom čase kvalitný oddychový čas, kde som načerpal silu do života medzi panelákmi :).
Pre kvalitnejšie vychutnanie prírodných krás tejto trasy odporúčam dvojdňovú túru s nocľahom vo Veľkom Borovom.
Zdroj:
Túra Prosiecka a Kvačianska dolina - Soňa Mäkká [28.05.07]
Dostupné na internete:
http://hiking.sk/hk/ar/495/prosiecka_a_kvacianska_dolina.html
Prosieckou a Kvačianskou dolinou a na Prosečné
Dostupné na internete:
http://www.mikulas.sk/sk/navstevnik/turistika/turisticke_trasy/chocske_vrchy/prosieckou_a_kvacianskou_dolinou_a_na_prosecne.php
Pridaj komentár
