Pokiaľ sa náhodou vyskytnete v južných Čechách, nebudete vedieť, čo s voľným dňom a zároveň máte radi české komédie alebo ste fanúšikom českej country, môžete navštíviť dedinku Hoštice u Volyně. Je to jedna z mnohých „vesničiek“, ktoré dotvárajú malebnosť južných Čiech, no je v určitom smere výnimočná. Narodil sa tam jeden známy český režisér a posledné roky svojho života tam prežila (a je aj pochovaná) jedna legenda.
„Nevystupovat, nezastavujem, máme zpoždění, jede se furt, vystoupíte si až ve Volyni! Nezastavujem, máme zpoždění!”
Keď v roku 1984 natočil Zdeněk Troška vo svojej rodnej obci film Slunce, seno, jahody, možno ani netušil, ako sa toho obyvatelia obce chytia. Po natočení pokračovania Slunce, seno a pár facek (1989) a zavŕšení úspešnej trilógie dielom Slunce, seno, erotika (1991) sa z Hoštíc stal doslova skanzen týchto letných komédii.
Zdeněk Troška sa tu teší náležitej úcte.
„Prosim tě nedejchej na mě, táhne z tebe pivo a smrděj ti nohy, jdi si je umejt, dobytku jeden. To je život...”
Aj po dvadsiatich rokoch po natočení posledného dielu je mnoho vecí v rovnakom, resp. podobnom stave, ako poznáme z obrazoviek. Samozrejme, nečakajte, že budete môcť nazrieť do dvorov alebo interiérov. Z domu Škopkových sa stala chalupa a budovu zámočku JZD obkolesuje plot s informáciou, že ide o súkromný pozemok. Prechádzkou po ulici však máte pocit, že vás spoza múru sleduje Kelišová, z kostola každú chvíľu vybehne farár Otík, alebo sa z dvora ozve krik babky na posteli.
Centrálne námestíčko. Tu je koncentrované všetko dôležité.
Dom Škopkovcov. Pribudol satelit.
Zámoček JZD je ukrytý za plotom s tabuľkou ,,Soukromý pozemek"....
..... no vpravo od brány je šikovne ulomená latka a dá sa nazrieť do dvora.
„Moh byste mi ukázat cestu do vsi?”
„Tady tudy, tudy tam...”
Do Hoštíc sme sa vybrali na jednodňový výlet z Českého Krumlova. Počasie nám prialo, približne 60 kilometrová cesta ubiehala a my sme sa kochali okolitými dedinkami a nádhernou krajinou južných Čiech ako doktor z filmu Vesničko má středisková (akurát bez sprievodného efektu pokrčených plechov). Páčilo sa mi, že na ceste nie je nakreslená stredová čiara, človek sa cíti taký slobodnejší. Trasu som mal iba v hlave (smerom na Prachatice a potom rovno) a ako správny chlap nepoužívam GPS ani sa nepýtam na cestu. Preto sme do Hoštíc nedorazili od železničnej stanice, ale v Přechoviciach som odbočil doprava (fakt tam bola smerová tabuľa na Hoštice), šli sme dlho úzkou vyasfaltovanou cestičkou cez polia, až kým sme nedorazili do dedinky Milejovice. Odtiaľ trafiť do Hoštíc bolo najmenej.
Informačná tabuľa, z ktorej sa dozviete všetko dôležité.
„Předsedo! Ať mě živočichář nedráždí! Vem si ho s sebou do chlíva! Cheche, che...”
Ani sme nemuseli vidieť tabuľu začiatku obce a vedeli sme, že sme v cieli. Po ľavej strane cesty nás vítala budova penziónu „Ranč u Šimona Pláničky“. Hneď vedľa sa nachádza skanzen JZD. Auto sme odstavili pred penziónom a najskôr sa vybrali do dediny.
Penzión na začiatku dediny. Sme tu správne.
„Bude hic, Cecilko, hic bude. Václavka řídící to ladí do sopránu.”
Prekvapilo nás, aké sú Hoštice malé. Vo filme vyzerajú byť rozťahanejšie. Dom Škopkovcov, Konopníkovcov, fara, kostol aj budova JZD sú na jednej kope vedľa seba. Jediné, na čom sme sa nevedeli zhodnúť bolo, ktorý dom patril učiteľke. Áno, tej, čo mala v okne muškáty a každé ráno spevom predpovedala počasie.
Je to dom učiteľky, alebo nie? Podľa mňa ani nie, ale je pekný.
„Kelišová, nepokradeš!”
„I prd, velebnosti, má to sebrat někdo jinej?”
Kostolík Narodenia Panny Márie v Hošticiach je malý a útulný. Bol postavený v roku 1593 v renesančnom štýle. V 18. storočí bol upravený zvonku aj zvnútra. Zaujímavosťou je, že nie je orientovaný podľa svetových strán a jeho oltár nesmeruje na východ.
Okolo kostolíka sa rozprestiera cintorín. V úvode photopointu som spomínal, že je tu pochovaná legenda. Večný odpočinok tu našiel Michal Tučný, podľa mnohých kráľ českej country hudby. Podľa neho je pomenované centrálne námestie v obci a na jeho počesť sa v Hošticiach každoročne usporadúva hudobná akcia Stodola Michala Tučného.
Na cintoríne odpočíva v pokoji aj Michal Tučný.
„Tati, bila tě někdy tvoje maminka?”
„Ne, jenom ta tvoje.”
Na centrálnom námestíčku púta pozornosť ešte jedna budova. Dom s jeleňom na fasáde, ktorý bol namaľovaný v treťom diele trilógie a aj dvadsať rokov po jej premiére je stále tam.
Jeleň namaľovaný ako kulisa k tretiemu dielu.
„Prosim tě, řekni mi, co na tom chlastu máš...”
„Já ti to řeknu, a ty začneš chlastat taky...”
Ak z námestia budete pokračovať cestou dole vŕškom, dostanete sa k budove, vo filme známej ako krčma. Teraz je tam reštaurácia z každého kúta dýchajúca atmosférou z filmov, či sú to fotky na stenách interiéru, prípadne citáty z replík hercov. Keďže reštaurácia v penzióne na začiatku dediny bola zatvorená, najedli sme sa tu a vrátili sa späť k autu. Čakala nás ešte prehliadka „skanzenu“ filmových kravínov a rekvizít. Všetko sa nachádza v relatívne malom uzavretom areáli, fotky napovedia názornejšie, čo sa tam dá vidieť.
Areálu dominujú budovy filmového kravína so stenami pokreslenými scénami z trilógie.
Aj keď niekedy ich je horšie vidieť kvôli bor... odloženým veciam.
Zaujímavou budovou je aj „Čundrhilton“ s kreslenými vtipmi Honzy Vyčítala, ďalšej významnej
postavy českej country.
Skutočné poklady však nájdete, keď vojdete dnu.
„Zemák“, originál volebný autobus Miloše Zemana. Svoj účel splnil a teraz je na zaslúženom odpočinku.
„No co by taky v tom kravíně dělali? Pár záběrů na nás, na krávy a hotovo.”
Hoštice u Volyně sú zaujímavá dedinka. Je síce neveľká, ale nabitá zaujímavými exteriérmi. Samozrejme, ak sa vám trilógia Slunce, seno, ... páči. Pokiaľ ju veľmi nemusíte, zaujať vás môže maximálne kostolík s priľahlým cintorínom. Rozhodnutie zastaviť sa tam je len na vás.
Aj takto môže vyzerať reklama na pivo.
Zdroje: