Praktické rady ako chrániť autorské práva

Ako nadstavbu článkov, ktoré sme uverejnili o obsahu či ochrane autorských práv alebo o tom, koho a kde možno fotografovať, ponúkame ako bonus praktické rady, ktoré by mali pomôcť v realizácii a ochrane vašich práv.

Schopnosť preukázať autorstvo ako prevencia sporov

Ako sme už písali predtým, ak fotografia spĺňa podmienky vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, považuje sa za fotografické dielo. Autorovi takéhoto fotografického diela prislúchajú k fotografii autorské práva, ktoré sa skladajú z osobnostnej a majetkovej zložky. 

Podstatné pre realizáciu autorského práva k fotografii je vedieť, kedy toto právo vzniká. S fotografiou to nie je ako s ochrannou známkou či s patentom, ku ktorým práva vznikajú až registráciou na príslušných úradoch a na základe registrácie je jasne preukázateľné, kto je majiteľom ochrannej známky alebo patentu. 

Autorské práva k fotografii vznikajú už jej vytvorením a na preukázanie autorských práv k fotografii nie je potrebná žiadna registrácia, pretože tie vznikajú priamo zo zákona.

Hoci je vznik autorských práv k fotografii automatický a nie je potrebná ich registrácia, prináša to so sebou aj nevýhody, pretože bez registrácie nie je jasné a jednoducho preukázateľné, kto má k tej ktorej fotografii autorské práva. Tento stav následne nahráva plagiátorom.

Autor fotografie preto na preukázanie svojich právk fotografii musí využiť všetky prostriedky, právne aj technické, aby jeho autorstvo k fotografii bolo zjavné a preukázateľné.

Označenie diela menom autora

Jednou zo základných vecí, ktorú by mal každý autor fotografie urobiť, je realizovať svoje základné právo a fotografiu označiť svojim menom alebo pseudonymom. Označenie na fotografii možno urobiť vložením mena autora priamo na fotografiu, alebo pod fotografiu, pričom k menu možno dodať aj znak © (copyright, copyrightová doložka) a dátum vytvorenia diela. Označenie autorstva možno dať tiež pod fotografiu, či vedľa nej.

Pre označenie fotografie znakom © sa na Slovensku nevyžaduje splniť žiadne formálne podmienky. Tento znak znamená, že osoba označená za týmto znakom má autorské právo k fotografii - právo udeliť súhlas na použitie diela, pričom väčšinou označuje autora diela. Za copyrightovou doložkou je napísaný napr. zamestnávateľ a nie autor  diela vtedy, keď autor  vytvorí fotografiu ako súčasť svojej práce pre  zamestnávateľa, kedy v zmysle zákona majetkové práva autora vykonáva zamestnávateľ.

Aj v  takýchto  prípadoch však musí byť  osobnostné právo  na označenie autorstva  zachované. 

Právo na  označenie diela je osobnostným právom autora a preto  je  neprevoditeľné a nemožno sa ho vzdať. Ak by si napr. fotobanka kládla  podmienku pre uzavretie zmluvy s autorom, že fotografia nemôže byť v  akejkoľvek forme označená menom autora, porušovala by tým zákon.

Na označenie fotografie menom autora existujú aj viaceré technické spôsoby, ktoré by mali preventívne pôsobiť ako dôkaz autorstva. Pre lepšie chránenie Vašich práv odporúčame napr.:

1.   Uchovávať originálne fotografie s presným a pôvodným exifom. Exif je súbor informácií, ktoré sú priložené pri každom obrázku, ktorý fotoaparátom vyfotografujete. Exif môže niesť informácie o:

•  autorovi
•  dátume a čase vyhotovenia, prípadne zmeny obrázku
•  údajoch o fotoaparáte a objektíve (značka, presný model)
  •  údajoch o expozícii (expozičné hodnoty času a clony ale aj ostatné nastavenia fotoaparátu)

Toto sú základné informácie, ktoré súbor s metadatami môže obsahovať. Výhodou je to, že si do Exifu v niektorých programoch môžete zapísať aj meno, či iné údaje o autorstve. V niektorých programoch si dokonca môžete zamknúť tieto informácie. Nevýhodou je však to, že veľa programov umožňuje meniť informácie v exife, dokonca aj také, ktoré sú zamknuté. V podstate každý softvér a digitálny zámok je napadnuteľný hackermi. 

2.   Zaobstarať si drahší (rádovo aj v desiatkach tisícoch korún) tzv. autorizačný softvér, ktorý ku každej fotografii pripája unikátny kód a registruje fotografie do databázy.

3.   Do fotografií, ktoré chceme potenciálne predávať alebo nimi niečo dokázať, môžeme vsadiť vodoznak. Vodoznak je polo-priehľadný alebo priesvitný znak, ktorý dovoľuje fotografiu prezrieť a zhodnotiť jej obsah a kvalitu, ale vzhľadom na to, že fotografiu prekrýva, nedovoľuje ju použiť na komerčné účely alebo inak neoprávnene použiť. Vodoznak sa však dá v rôznych softvéroch odstrániť, ale čím je zložitejší a zreteľnejší, tým je ťažšie odstrániteľný. 

Autor sa však tiež môže rozhodnúť svoje dielo neoznačiť svojim menom alebo pseudonymom. Vtedy sa jeho autorstvo preukáže ťažšie.

U fotografov, ktorí fotia na film, by malo byť preukazovanie autorstva jednoduchšie v tom, že disponujú negatívom, ktorý by mal preukázať, že ten, kto negatív vlastní, je aj autorom fotografií. Z toho dôvodu je nevyhnutné negatívy fotografií, ktoré sú autorským dielom, zachovať.

Príklad z praxe: Fotograf vyhotovoval  a odovzdal určitý počet fotografií pre objednávateľa, ktorý však za objednané fotografie nezaplatil. Fotograf podal na súd návrh na zaplatenie dlžnej čiastky, pričom však v priebehu konania spomenul, že niektoré fotografie urobil jeho syn a zároveň nevedel súdu predložiť diapozitívy predmetných fotografií.  Súd preto v tomto konaní rozhodol, že vzhľadom na to, že fotograf v priebehu konania nepreukázal, že je autorom všetkých fotografií, nebol procesne spôsobilý na podanie návrhu a súd jeho návrh zamietol. Súd v rozhodnutí uviedol, že „dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania znamená, že účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných prevedených dôkazov".¹

Schopnosť preukázať autorstvo k fotografiám netreba podceňovať a je nevyhnutné robiť všetko pre to, aby v prípade súdneho sporu autor mal dostatok dôkazov, ktoré svedčia o jeho autorstve k fotografiám.

Uloženie diela do úschovy

Dôkazom o autorstve k fotografii môže byť aj potvrdenie o úschove diela v niektorej z organizácií kolektívnej správy, ktoré zastupujú autorov pri výkone autorských práv. Autor predtým ako zverejní svoju fotografiu, môže si ju uschovať v niektorej takejto organizácii, čo preukáže, že v tomto čase s touto fotografiou disponoval. Úschova je však len nepriamy dôkaz autorstva, pretože organizácie kolektívnej správy neposkytujú potvrdenie o autorstve alebo registráciu diel, ale len dielo uschovajú. V praxi to môže znamenať, že aj neautor môže nejaké nezverejnené dielo uschovať. Úschova teda nie je potvrdením autorstva, ale len potvrdením toho, že konkrétna osoba v konkrétnom čase s konkrétnym dielom disponovala.

Organizáciami kolektívnej správy sú napr. LITA alebo SOZA. Za úschovu poberajú poplatky. 

Kvalitná licenčná zmluva ako prevencia sporov

V prípade, že ako autor uzatvárate s fyzickou alebo právnickou osobou licenčnú zmluvu na vaše fotografie, dbajte na to, aby bola čo najkonkrétnejšia a najpodrobnejšia. Licenčná zmluva musí byť stále písomná, lebo inak je neplatná a musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti (pozri článok). Ak budú v zmluve jasne stanovené práva a povinnosti zmluvných strán, vyvarujete sa následným sporom.

Príklad z praxe: V prípade fotografa, ktorý sa zameriaval na fotografovanie Slovenského raja povrchná úprava zmluvy spôsobila, že nedostal odmenu za použitie všetkých svojich fotografií. Podľa vyjadrenia fotografa, uzavrel ústnu zmluvu o použití fotografie (v tom čase nemala zmluva predpísanú písomnú formu) s právnickou osobou na pohľadniciach vydávaných touto spoločnosťou. Uviedol, že dal súhlas pri osobnom stretnutí na jedno použitie fotografie do jednej pohľadnice za úhradu 500,- Sk. Náhodne pri návšteve Dobšinskej ľadovej jaskyne zistil, že spoločnosť vydala dve fotografie, pričom ich použila šesť krát, čo malo byť v rozpore s dohodou medzi nimi. Spoločnosť tvrdila, že použila všetky fotografie na základe zmluvy a dohodnutým spôsobom, čo preukázala viacerými svedeckými výpoveďami. Súd v tomto konaní skonštatoval, že spoločnosť vydávajúca pohľadnice uniesla dôkazné bremeno na preukázanie toho, že medzi účastníkmi existovala dohoda o použití diela, t. j. fotografií Dobšinskej ľadovej jaskyne. Táto okolnosť pre súd nepochybne vyplývala z výpovede svedkov na súde, ktorí potvrdili, že účastníci spolu jednali, bola uzavretá ústna dohoda o použití snímkov a za tieto snímky dostal fotograf aj zaplatené.

Pomoc autorom pri uzatváraní licenčným zmlúv okrem právnikov môžu poskytnúť aj organizácie kolektívnej správy, o ktorých činnosti podrobnejšie napíšeme v blízkej budúcnosti.

Písomný súhlas na vytvorenie fotografie

V predchádzajúcom článku sme písali o tom, v ktorých prípadoch fotograf potrebuje a kedy nepotrebuje súhlas fotografovanej osoby s vytvorením fotografie. Súhlas fotografovanej osoby potrebuje fotograf napr. bez výnimky,ak je fotografia vyhotovovaná na komerčné účely (tzv. model release) alebo v prípadoch, ktoré nespadajú do zákonných licencií (bližšie pozri). Hoci súhlas nemusí byť písomný, ako formu prevencie pred prípadným žalobami odporúčame, aby súhlas s fotografovaním a použitím fotografie fotografovaná osoba písomne potvrdila. Takto sa vyhnete problémom a žalobám na ochranu osobnosti. Ak si chcete byť úplne istí, tak aj v prípadoch, kedy súhlas osoby nie je potrebný, môžete písomný súhlas žiadať. Tak predídete prípadným sporom o tom, či  vyhotovenie fotografie bolo primerané a či nebolo v rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby.

Vzor súhlasu (nie na komerčné účely):

¹ Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/139/2007

Súvisiace témy:   Fotografovanie v súlade so zákonom

                 Ochrana autorského práva

   Zmluva o vytvorení diela