Prosiecka dolina

Národná prírodná rezervácia Prosiecka dolina je najkrajším miestom Chočských vrchov, ktoré pretína od severu na juh. Nachádza sa v ich vápencovej časti zarezaná medzi horskými masívmi Prosečného a Lomna. Široká je len pár desiatok metrov, zato potoku Prosiečanka vďačí za hĺbku 400 – 600m. Nájdete ju ľahko – či prichádzate od Ružomberka alebo od Liptovského Mikuláša, musíte odbočiť z diaľnice a držať sa severného okraja Liptovskej Mary, odbočiť do obce Prosiek, celú ju prejsť a odstaviť auto na nespevnenom parkovisku pri futbalovom ihrisku.

Dolina je prístupná počas celého roka, avšak najmä v zimnom období a na jar, kedy sa topí sneh, je vhodné nepodceniť výbavu. Viaceré úseky sú istené reťazami, stupačkami a rebríkmi a pri troche nepozornosti môžete skončiť vo vode. Vy pád zrejme prežiteje bez väčšej ujmy na zdraví, no to isté nemusí platiť pre vašu fototechniku.

Prvou časťou túry za fotkami a krásnymi výhľadmi je križovatka s turistickým chodníkom z Kvačian, ktorý vedie popod Prosečné a spája Prosiecku dolinu s Kvačianskou na ich južných koncoch. Stačí vybehnúť pár metrov po chodníku smerom na Kvačany a máte Nízke i Západné Tatry ako na dlani.  No netreba hľadieť len do diaľky. Ak chvíľu nehnute postojíte na mieste, možno budete mať šťastie a zazriete niekde v tráve salamandru či inú jaštericu.

 Pohľad na Západné Tatry z cesty popod Prosečné.

Po návrate na križovatku odporúčam pokračovať priamo ku vstupu do doliny, ktorý je tvorený vysokými vápencovými skalami a nesie príznačné meno - Vráta. Potok Prosiečanka tu vytvára krásne minivodopádiky, kľukatí sa pomedzi skaly a skalky a všetkým foteniachtivým návštevníkom ponúka široké pole realizácie. Prístup k potoku a priamo do neho je tu možný z brehu alebo z drevených lávok, ktoré vedú popod skalné bralá, aby turistom uľahčili prechod.

Vstup do doliny nazývaný Vráta.

Tí z vás, ktorí obľubujú makro, si v Prosieckej doline na svoje prídu najmä v zime a počas skorej jari, kedy sa začína topiť sneh. Popadané konáriky a halúzky sú obalené ľadom a machom obrastené balvany vytvárajú neopakovateľné cencúľové scenérie.  Vďaka nízkej hladine vody a množstvu kamenia v koryte sa k objektom svojej pozornosti dostanete bez väčších problémov a môžete ich fotiť zo všetkých možných uhlov. Pozor len na nepremokavé topánky, aby ste sa po prvých pár metroch nemuseli vrátiť do auta.

Potok Prosiečanka počas skorej jari.

Potok Prosiečanka počas skorej jari.

Netreba sa báť nudných sivastých farieb, ktoré sú niekedy pre zimnú krajinu typické. Prosiečanka akoby sa nám chcela poďakovať za pozornosť, ktorú jej venujeme a ponúka nám široké spektrum od zelenej cez oranžovú, hnedú, žltkastú ku klasickým zimým modrým, sivým a bielym odtieňom.

Potok Prosiečanka na jeseň. Foto Radovan Čihák

Ak radi používate ND filtre na dosiahnutie rozmazaného závojovitého vzhľadu vody, je aj pre vás Prosiecka dolina tým správnym miestom, kde sa určite do sýtosti „vybláznite“. Nečakajte vysoké a mohutné vodopády. Skôr malé kaskády a členitý, skalami popretkávaný vodný tok. Čo tu však príroda ubrala na výške vynahradila dĺžkou a celkovým rázom potoka.

Potok Prosiečanka začiatkom jari.

Potok Prosiečanka na jeseň. Foto: Radovan Čihák

Potok Prosiečanka na jeseň. Foto: Radovan Čihák
 

Po prvých pár sto metroch nasleduje trochu nudná zalesnená časť, v ktorej sa potok stráca a aj keď idete korytom, vodu v ňom nenájdete. Nad lesom sa však opäť odkrývajú fotogenické miesta. Z križovatky zvanej Sokol sa pod reťazami zabezpečenom úseku dostanete k 15m vysokému vodopádu „Červené piesky“, ktorý je však uprostred leta často bez vody. Nazad na cestu hore roklinou je opäť potrebné prekonať reťaze a vrátiť sa medzi skaly, ktoré tu vytvorili čudesné útvary podobné ľudským postavám. Človek má pocit, akoby to ani nebola jedna a tá istá dolina, ale akoby sa zrazu ocitol uprostred mesačnej krajiny.

Záver doliny tesne pod planinou Svorad.

Záver doliny je opäť uzučký. Je tu pár rebríkov a reťazí, pomocou ktorých treba vystúpiť na planinu Svorad, kde si opäť na svoje prídu milovníci fotografovania krajiny. Tentokrát tej rázovitej oravskej. Zvlnené pasienky plné ovečiek sa striedajú s lesmi a kopcami a príroda je len kde tu narušená menšími dedinkami a ľudskými obydliami. Nechýbajú ani výhľady na časť Západných Tatier.

Pohľad späť do doliny z planiny Svorad. Foto: Dominika Halická

Flóra na planine Svorad. Foto: Dominika Halická

Keďže dolina je  (aj napriek reťaziam a rebríkom) prechodná v oboch smeroch, z planiny Svorad môžete pokračovať buď ďalej do Veľkého Borového a do Kvačianskej doliny, alebo sa tou istou cestou môžete vrátiť späť k parkovisku pri futbalovom ihrisku.

O Kvačianskej doline a Oblazoch si budete môcť prečítať v niektorom z  ďalších photopointov.