Keď sa povie Madagaskar, väčšina ľudí si predstaví kreslenú rozprávku, ktorá dostala meno po krajine, ktorá ešte stále v ľuďoch navodzuje pocit exotiky. Vieme o nej len málo, v správach počujeme častejšie o Marse, ako o Madagaskare. Ak si chcete o tomto ostrove zachovať idylickú predstavu a radšej zostať v sladkej nevedomosti, text preskočte a pozrite si len galériu na konci článku.
Dlho sme sa na Madagaskar chystali, ale ceny zájazdov sa nám zdali vysoké v pomere ku krátkemu pobytu. Keď sme sa predsa odhodlali pred 3 rokmi zájazd kúpiť, termín sa nenaplnil a cestovná kancelária zájazd zrušila. Tento rok sme si už povedali, že klasické CK nám, ako hoby fotografom, nevyhovujú a bude lepšie, ak si všetko zorganizujeme sami. Znížili sme tak riziko, že sa na ostrov nedostaneme a vedeli sme, že za rovnakú cenu tam budeme môcť na stráviť dlhší čas. Pokúsili sme sa osloviť zopár „otestovaných“ spolu-cestujúcich do partie, no hoci to vyzeralo nádejne, napokon sme zostali sami. Cestu sme teda absolvovali vo dvojici.
Madagaskar je štvrtý najväčší ostrov na svete. Oddelil sa od Afriky asi pred 90 miliónmi rokov. Od toho času sa tu rastliny a živočíchy vyvíjali izolovane od okolitého sveta. Vyvinuli sa tu unikátne druhy rastlín (nádherné baobaby, ktoré sa dožívajú vyše tisíc rokov a stovky druhov sukulentov), vtákov, plazov a primátov. Medzi najznámejších predstaviteľov patria lemury. Je ich tu asi 100 druhov. Nikde inde na svete sa vo voľnej prírode lemury nevyskytujú. Izolovaný vývoj bez veľkých predátorov spôsobil, že sa tu vyvinuli jedinečné druhy. Keďže na ostrove nie sú veľkí predátori, najväčším je fosa (vzdialený príbuzný našej líšky), väčšina živočíchov stratila svoju schopnosť produkovať jedy, takže hady, žaby a väčšina pavúkov sú úplne neškodné.
Fosa, aj keď pre človeka nie je nebezpečná, pri našom prvom stretnutí chytila/ulovila lemura hnedého. Foto je horšej technickej kvality. Počas behu suchým pralesom som musel zaostrovať ručne, lebo na automatické zaostrovanie sa v hustom poraste nedalo spoľahnúť.
Na Madagaskare sme čakali krásnu prírodu, ale hneď v prvých dňoch sme vytriezveli z nášho sna. Krajina bola pustá, holá, nezelená. Bolo to ako studená sprcha. Miestne obyvateľstvo, aj keď priateľské a usmievavé, má na miestny unikátny ekosystém zničujúci vplyv.
Obyvateľov tohto ostrovného štátu nie je veľa (18,6 mil.), ale aj napriek obrovskej rozlohe ostrova a veľmi úrodnej pôde, devastujú prírodu horšie ako nálety kobyliek, či invázia zajacov v Austrálii. Ak by si brali len toľko, čo dokážu spotrebovať, bez problémov by sa uživili. Problém je, že pasú kravy, presnejšie zebu. Zebu potrebujú trávu, aby mali zelené pasienky, Malgaši jednoducho vypália les, lúku, prales …, ale bez akejkoľvek kontroly nad ohňom.
Oheň potom horí, až pokiaľ nevyhorí všetko, alebo nepríde dážď, ktorý oheň uhasí. Niektoré stromy majú dostatočne silné korene a jeden požiar prežijú, problém je, že sa vypaľovanie opakuje každoročne a chameleóny, žaby a pomalšie lemury nestihnú uniknúť, alebo v spálenej krajine už nenájdu dostatok potravy na prežitie. Na konci obdobia sucha (október), keď sme Madagaskar navštívili, to bol veľmi nelichotivý pohľad.
Po stovkách kilometrov precestovaných zničenou krajinou som začal miestnych sedliakov nenávidieť, a preto sme preplánovali cestu tak, aby sme s miestnymi ľuďmi prichádzali do kontaktu, len minimálne. Návštevy miest sme vynechali a radšej sme trávili viac času v parkoch a rezerváciách. Madagaskar bol francúzskou kolóniou a nezávislosť nadobudol od roku 1960. Krajine však samostatnosť veľmi neprospela. V krajine je oficiálne demokracia, prakticky krajinu riadi zopár vplyvných rodín, ktoré z pozadia riadia krajinu a nemajú záujem o rozvoj vzdelania, alebo infraštruktúry, lebo by to mohlo oslabiť ich vplyv. So vzdelávaním sa pokúšajú pomôcť cirkevné organizácie. Školy však navštevuje asi len polovica detí. Šanca na nápravu stavu ešte pred totálnym zdevastovaním prírody je minimálna. V malgašskej spoločnosti majú hlavné slovo „skúsenejší“ starší, ktorí umlčia vyštudovaných mladých. Takže pokiaľ vzdelanie a úcta k prírode nebude vlastná väčšine populácie, zachráni tento unikátny ekosystém len zázrak (alebo katastrofa).
Keď na pustú, spálenú krajinu príde obdobie dažďov, voda odplaví pôdu a niekedy čisté potoky a rieky sa premenia na potoky bahna. Bahno dusí nielen život v riekach, ale aj koralové útesy v oblastiach, kde sa tieto “bahnotoky” vlievajú do Indického oceána, alebo Mozambického kanála.
Kedysi zalesnené kopce sa eróziou rozpadajú, až zostane holá skala.
Len pre predstavu o aký rozmer devastácie sa jedná, pripájam satelitnú snímku z Google, kde vidieť, že naozaj zelený je len monzúnový pás na východom pobreží, kde sa vďaka každodenným dažďom miestnym „barbarom“ zatiaľ vegetáciu nepodarilo úplne zničiť.
Zopár tipov pre cestovanie na Madagaskar
Kedy
Aby ste sa vyhli podobnému znechuteniu zo spálenej krajiny, bude lepšie ísť po období dažďov (marec-máj). Ak chcete Madagaskar vidieť, návštevu neodkladajte, je možné, že už o 5 rokov na Madagaskare bude zničený aj ten zvyšok parkov a rezervácií. Aj počas nášho pobytu sme museli upravovať program, lebo niektoré časti parku vypálili. V niektorých parkoch už začali ťažiť drahé kovy a kamene.
Peniaze
Nespoliehajte sa na platobné karty a prineste si hotovosť. Zmenárne sú veľmi zriedkavé, takže je lepšie si vymeniť dostatočnú hotovosť hneď na letisku. Nespoliehajte sa na bankomaty, ich limit na jednorázový vyber je 100 $ a peniaze je možné vybrať najviac 3x denne, takto by ste na poplatkoch banke zaplatili neúmerne veľa. Pri návšteve zmenárne majte pripravené v batohu miesto na niekoľko zväzkov bankoviek. (za 1000 Eur dostanete skoro 3 milióny ariary).
Auto
Požičajte si radšej terénne auto, cesty sú často v zlom stave a na prístup do niektorých parkov je terénne auto výhodou (ba až nevyhnutnosťou). My sme mali klasické auto, čo nás nakoniec vyšlo drahšie, lebo sme si na niektoré úseky museli aj tak požičať offroad a platili sme tak v rovnakom čase 2 autá. Prenajatie auta so šoférom stojí len minimum peňazí navyše a môže prísť vhod (cesty sú značené len zriedka). Problém je, že väčšinou vedia len po francúzsky a aj keď tvrdia, že vedia po anglicky, odporúčam obetovať medzinárodný telefonát a preveriť si schopnosť komunikácie osobne. Presuny po tme neplánujte, je to veľké riziko (na ceste sa pohybuje veľa neosvetlených domorodcov, povozy a diery na cestách sú často veľmi hlboké).
Letecká doprava
Air Madagascar (MAD AIR – šialené aerolínie, ako ich niektorí turisti nazývajú) je známy nespoľahlivosťou svojich letov, takže ak plánujete letecké presuny, mali by ste počítať s dostatočnou časovou rezervou, ak miestny prelet zrušia, aby ste kvôli tomu nezmeškali let domov.
Mapy
Mapové pokrytie Afriky a Madagaskaru je vo väčšine navigácií žiadne, alebo v lepšom prípade nedostatočné. Ak máte android telefón/tablet, stiahnite si aplikáciu Soviet millitary maps. Plánovanie ciest síce neposkytuje, ale aspoň ponúka mapu, podľa ktorej sa môžete orientovať.
Internet/mobil
Roamingové poplatky v Afrike a Ázii sú mimoriadne vysoké, takže ak chcete udržiavať kontakt s domovom, najvýhodnejšie je kúpiť si dátovú kartu s predplateným kreditom a komunikovať cez internet. Sieť je GSM, zriedkavo EDGE a vo väčších mestách je aj 3G pokrytie.
Miestna SIM karta sa zíde najmä, ak budete mať miestneho šoféra. Operátora si vyberte podľa toho, akého operátora používa váš šofér. Mobilní operátori majú svoje stánky priamo na letisku v Antananarive.
Elektrina
Zásuvka je európska, ale bez uzemnenia. Ak je na izbe zásuvka, väčšinou je len jedna, takže malá rozdvojka príde vhod. V niektorých kempoch elektrina nie je, alebo sa generátor zapína len večer, takže náhradné batérie si určite pribaľte.
Foto výbava
Každý si určite zbalí, čo má, ale makroobjektív určite doma nenechávajte. Na nočné prechádzky sa zíde aj dobrá baterka a externý blesk (najlepšie mimo fotoaparátu).
Bezpečnosť
Tu je dobré sa poradiť s miestnymi. My sme mali fototechniky pomerne dosť a náš šofér nám neodporúčal ísť do centra hlavného mesta, ale po perifériách, alebo menších mestečkách sme sa pohybovali bez problémov. Beloch je tu ale rarita, takže nenápadná street fotografia neprichádzala do úvahy. Na druhú stranu miestni ľudia s fotografovaním nemali žiadne problémy.
Pridaj komentár
