Hore

Austrálske putovanie 3 - Uluru a Kata Tjuṯa

Keď sa povie Austrália každému cestovateľovi sa automaticky vybaví obrázok budovy opery v Sydney a hneď za ním tajomná skala Uluru (alebo naopak). Tretí deň nášho pobytu v púšti sme mali namierené práve k tejto prírodnej zaujímavosti. O Uluru sme toho počuli viac ako dosť, a preto sme pre istotu krotili naše očakávania, aby sme si ho príliš nezidealizovali. Samotné Uluru sa nachádza v národnom parku Uluṟu-Kata Tjuṯa, do ktorého sa vydávame hodinku pred svitaním, aby sme mohli pozorovať, ako sa táto skala prebúdza a postupne mení farby. Samotný národný park je jedným z mála, ktoré sú v Austrálii spoplatnené, no táto maličkosť určite nikomu nevadí. Vstávanie nie je jednoduché, no honba za zážitkami a jedinečným prírodným úkazom nám pomáha sa prekonať.


Uluru pred východom slnka.

Aj napriek tomu, že sme na tomto mieste prvý krát, je jednoduché nájsť oficiálne miesto na pozorovanie východu slnka. Na miesto prichádzame medzi prvými návštevníkmi, a tak si môžeme vybrať ideálne miesto. Trochu nás zarazí, ako je táto oblasť vybudovaná a pripravené pódiá dávajú tušiť, že tu nebudeme ani zďaleka sami. Naše predpovede sa v okamihu napĺňajú a už sem prúdia doslova stovky turistov, ktorých sem privážajú zájazdové autobusy. Ako tu už bolo pár krát opisované, v drvivej väčšine sa jedná o typických fototuristov bez akejkoľvek znalosti fotografovania a tak nám atmosféru dopĺňajú blikajúce blesky spolupozorovateľov.


Prvé lúče slnka sa začínajú opierať o výrazne oranžovú skalu.


Kata Tjuṯa v diaľke, taktiež pri východe slnka.

Tak ako rýchlo sa pozorovateľňa zaplnila turistami, tak rýchlo nastal aj ich odliv. Znova sme sa ani nenazdali a počet návštevníkov sa dostal na prijateľnú úroveň. Mali sme tak možnosť poprechádzať sa po pár vyznačených chodníkoch a pokúsiť sa o trochu zaujímavejšie zábery, ako sú tie vyššie. Ak sa sem niekedy vyberiete a chcete uloviť naozaj zaujímavú snímku odporúčam vám vyhnúť sa oficiálne značeným pozorovateľniam a hľadať si vlastné miestečko niekde v okolitej prírode. My sme to aj vzhľadom na fámy a fakty o miestnej jedovatej flóre radšej neskúšali, no odvážnym šťastie praje. Druhou možnosťou ako sa odlíšiť od davu bez ujmy na zdraví a živote je počkať na vhodnú chvíľu a zapojiť do fotenia svoju fantáziu.


Aj neskoršie svetlo má svoje čaro, ak sa objektív zamieri na oblohu a porušia sa kompozičné pravidlá.

Je len 9 hodín ráno a my máme pred sebou ešte celý deň. Radi by sme na Uluru aj vyliezli, no miestni Aborigénci to vôbec nemajú radi, pretože túto horu považujú za posvätnú a nechápu, prečo by sa na ňu mal niekto štverať. Austrálska vláda sa síce tvári, že to chápe a záleží jej na kultúre jej pôvodných obyvateľov, no na druhej strane výstupy na horu nezakazuje úplne. Obmedzeniami sú len vysoké teploty a silný vietor na hrebeni. Ak by ste sa predsa len chceli pozrieť na okolitú krajinu z výšky začnite svoj výstup skoro ráno a nič vám v ňom nebude brániť. My sme sa radšej vybrali k menej známym, no rovnako zaujímavým skalám Kata Tjuta.


Kata Tjuta z vyhliadky, kde nás skoro zožrali muchy.


Typická vyhliadka pre turistov s informačnými tabuľami.

V preklade by sa dal tento názov preložiť ako mnoho hláv. Celé pohorie sa skladá za 36 skalných masívov, ktoré sú z diaľky veľmi podobné samotnému Uluru. Tu je príroda pestrejšia a je možné si v zaujímavých kaňonoch a priesmykoch spraviť pár hodinovú túru. Aj tu však turistické chodníky zatvárajú ak teplota o 11 hodine ráno prekročí v tieni 36 stupňov Celzia.


Výstrahy a upozornenia, bez ktorých by to hádam ani nebolo ono.


Prvé zoznámenie sa s Kata Tjuta.


Príroda v celej svojej kráse. Postava vpravo dole poslúži ako mierka.


Pohľady do diaľky.

Po zdolaní prvej vyhliadky máme na výber vrátiť sa späť k autu, alebo pokračovať v okružnej vyhliadke, ktorá trvá niečo vyše dvoch hodín. V našom prípade nebolo treba dlho váhať a už sa predierame pomedzi skalné bloky a sledujeme chodník, či sa na ňom neobjaví nejaký jedovaný plaz alebo pavúk. Buď nám prialo šťastie, alebo neslúžil zrak, no našťastie sme okrem ďalších turistov žiadne iné živočíchy nestretli. Pozitívom tejto túry bolo bezpochyby aj to, že tu bolo o poznanie menej turistov ako pri Uluru.


Ľudská mierka je v takýchto prípadoch nenahraditeľná.


Voda vytvára v skalách zaujímavé preliačiny.


Zelená oáza uprostred oranžových skál s dokonale modrou oblohou.

V polovici cesty stretávame strážcu parku, ktorý nám prezrádza detaily o geológii a histórii tohto miesta. Veľa si však nezapamätáme, viac nás zaujímajú pôvodní obyvatelia týchto miest. Boli to práve oni, ktorí toto miesto uctievali a dodnes uctievajú ako sväté miesto. Podľa ich legiend na vrchole každej hory sídli jeden duch, ktorého netreba vyrušovať. Pokuta za zdolanie ktoréhokoľvek vrcholu sa môže v tom prípade vyšplhať až na 10 000 austrálskych dolárov.


Miestny "ranger".


Po výstupe do sedla nás čaká zostup do údolia.

Krása nekrása, po pár hodinách chodenia v horúčavách sme radi za každý kúsok tieňa, ktorý má ochrániť pred páliacim slnkom. Našťastie po ceste nachádzame cisternu s pitnou vodou a prístreškom, ktorá nám pomáha prežiť tieto horúce chvíle. Posledné kilometre k autu rátame doslova po metroch. Nastal čas obeda a to v Austrálii znamená grilovanie. V plne vybavenom kempe to nie je žiadny problém, a tak sa nám čoskoro pečú klobásky, ktoré zapíjame výborným červeným vínom.


Posledné metre našej dnešnej túry.


Zaslúžený obed.

Dobrého pol dňa je už za nami, no stále ďaleko do západu slnka. Horúčava pomaly ustupuje a vydávame sa na druhú túru dnešného dňa. Tentokrát okolo základne Uluru. V turistických sprievodcoch sa dočítame, že je to najšetrnejší spôsob ako si vychutnať toto miesto a popritom nerušiť jeho tajomnosť. Dôležité je, že celá túra vedie po dokonalej rovine, a tak s radosťou vyrážame na 10 kilometrov dlhý okruh.


Pohľadnicový záber na Uluru počas skorého popoludnia.


Základňa na výstup na vrchol Uluru. V čase našej návštevy zatvorená.


Zblízka sme si mohli prezerať mnoho zákutí.


Niekedy to vyzeralo, akoby si zo skaly niekto odkrojil nožom.

Prechádzku okolo základne môžem len a len odporučiť. Ak si nájdete čas aj na informačné tabule a ich prečítanie zistíte ako veľa naozaj Uluru znamená pre pôvodných obyvateľov. Základnou podmienkou vychutnania si túry je však sieťka na klobúk, ktorá chráni pred všadeprítomnými muchami. Sú ich tu také obrovské množstvá, že ak nemáte vhodnú pokrývku hlavy a tváre musíte obetovať minimálne jednu ruku na ich neustále odháňanie, čo nie je pri fotení so zrkadlovkou dva krát praktické.


Detaily narušeného povrchu hory.


Zásobník vody priamo pri Uluru.


Hra svetla a tieňa.


Zvetrané Uluru z opačnej strany ako svietilo slnko.

Po ceste sme sa často zastavovali a tak sme si skoro ani nevšimli, že slnko sa už začína nebezpečne približovať ku horizontu. Krátky pohľad do aplikácie v telefóne, ktorá nám prezradila, kedy je presný čas západu slnka a už aj sme nahodili mierny poklus ku parkovisku. Vyzeralo to, že preteky s časom a zapadajúcim slnkom prehráme, no našťastie sa akoby odnikadiaľ vynoril pick up s miestnym Austrálčanom, ktorý nás s radosťou odviezol pár sto metrov, ktoré nám chýbali do cieľa.


Autoportrét pri zapadajúcom slnku.


Každú minútku sa nám zdalo Uluru krajšie a krajšie.

Dôjsť až k oficiálnemu miestu odkiaľ sa má pozorovať západ slnka sme tentokrát nestihli, no na naše prekvapenie to bola veľká výhoda. Keď sme zbadali ostatné autá len tak odstavené pri širokej krajnici s fotografmi všade navôkol, hneď sme sa k nim pridali. Farba Uluru pri západe slnka a zážitok z jeho pozorovania sú neskutočné a ťažko sa opisujú. To isté platí aj o fotení. Záleží len na fotografovi a jeho vkuse, ako bude finálna fotografia vyzerať. My sme počkali na mieste až kým sa úplne nezotmelo a chtiac nechtiac sme sa rozlúčili s touto ikonou Austrálie.


Západ slnka pri Uluru v celej svojej kráse.


Najlepšia "telka" na svete.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
duves
2014-08-14 08:52:18
farby paradne
 
Jozi Mačutek
 
blahoslav J B Art
2014-08-14 09:48:31
na chvilu som sa ocitol na opacnom konci zemezemiaka ... vdaka
 
blasi
2014-08-14 10:16:54
dobry report. vdaka za zdielanie
 
milanF
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-08-14 11:31:12
Mne sa najskor vybavi Uluru a potom opera v Sydney. Videl som vsak len to druhe, takze dakujem za pekny report.
 
solaris
2014-08-16 09:35:44
Dakujem za komentare, casom pribudnu aj dalsie casti.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia