Hore

Brusel s Fujifilm XE-1

Mesto ma privítalo chladným a veterným počasím, no na oblohe boli pekné mračná pretrhávané silným vetrom. Vyzbrojený do nepohody som sa vydal na metro, ktoré malo byť v ten deň mojim hlavným dopravným prostriedkom.

Ubytovanie som mal situované iba pár ulíc od hlavného sídla Európskej Komisie - Berlaymont, ktoré sa stalo mojim prvým objektom záujmu. Všadeprítomné vlajúce modré zástavy s kruhom žltých hviezd vytvárali v spojení s chladnými oceľovými konštrukciami a rovnými líniami pekný kontrast.

Stavba tejto budovy začala v roku 1991, trvala celé desaťročie a spoza jej okien sa na okolitý svet pozerá až 3000 euro-úradníkov. Na modernej časti Bruselu budete na každom kroku vnímať veľké architektonické rozdiely, keď sa tu bez výraznejších vizuálnych predelov stretáva moderná sklená architektúra a klasické, nižšie, členité obytné domy.


Vlajky pred sídlom Európskej komisie.

Moderná architektúra v strete s klasickými bruselskými domami.

Metro ma odviezlo niekoľko staníc ďalej a vystúpil som pri Parc de Bruxelles. To som ešte netušil, že som sa podzemkou previezol prvý aj posledný krát. Oproti parku sa hrdo vypína jedna z najimpozantnejších stavieb - Kráľovský palác - Palais Royal. Postavený bol v polovici 19. storočia na mieste staršieho paláca z roku 1731. Nachádzajú sa tu oficiálne reprezentačné priestory, kde kráľovská rodina víta zahraničné návštevy a významných hostí. Svetlo mi prialo a senzor XE-1 zvládol aj prudšie presvetlené mraky za vlajkou.


Palais Royal.

Ďalšou zastávkou na mojej poznávacej výprave bol jeden z najčlenitejších kostolov, aké v Bruseli nájdete - Eglise Notre-Dame du Sablon. Ide o neskorogotickú stavbu s klasickým krížovým pôdorysom dokončovanú priebežne v 15. a 16. storočí s krásnymi vitrážami, ktoré vnútri vytvárajú až mystickú svetelnú atmosféru. Tu nastúpil do služby vysokosvetelný základný objektív Fujinon XF 18mm F2 R ktorý sa výborne osvedčil a nepôsobil som s ním až tak nápadne.


Vitráže v presbytériu kostola Eglise Notre-Dame du Sablon.


Eglise Notre-Dame du Sablon.

Nohy ma zaniesli o niekoľko ulíc ďalej a ocitol som sa na námestí pred mohutným románsko-gotickým chrámom Notre Dame de la Chapelle. Rovnako zaujme krásnymi vitrážami, no osobne si ma získal najmä bohato zdobenou kazateľnicou a presbytériom. Už raz som sa zmienil, že toto je mesto kontrastov a opäť som sa o tom presvedčil hneď po východe z katedrály vedľa ktorej je skate-park bohato zdobený graffitmi a inými "umeleckými dielami".


Notre Dame de la Chapelle a jeho bohato zdobené presbytérium.

Po peknej polhodinovej prechádzke sa ocitám v nenápadnej uličke rue Gheude pri čísle domu 56. Všade naokolo cítiť prenikavú vôňu jačmeňa a ovocia. Na prehliadku tradičného rodinného pivovaru Cantillion Brewery som sa tešil z kulinárskej oblasti asi najviac. Pivo tu varia nezmenenou metódou od roku 1900 a pôvodné sú aj všetky technické prvky výroby piva. Môžete vidieť všetky fázy výroby. Od drvenia jačmeňa, cez zmiešavanie, až po fľaškovanie a dozrievanie vo veľkých fotogenických stenách z pivových fliaš.

Nadšený som bol aj z prístupu personálu k návštevníkom. Na úvod dostanete asi 15 minútovú prednášku od hlavného sládka o histórii a technológiách a ďalší priebeh prehliadky je iba a len na Vás. Voľne sa môžete prechádzať po pivovare bez obmedzení a aj všetko fotografovať. Len sa ničoho nechytať. Ako sám sládek povedal: "My sme na naše tradície hrdí, nemáme čo skrývať."

Pivovar varí štyri tradičné belgické pivá a to Lambic, Gueuze, Faro a Kriek. Na koniec prehliadky máte možnosť ochutnať dve odrody piva (zahrnuté v cene vstupného - 7€), nechal som si naliať čistý Lambic a Gueuze. Pokiaľ ste však nadšencom tradičných 10° europív môžete byť prekvapený. Od chutí na ktoré sme zvyknutí majú tieto zlatisté nápoje na míle ďaleko. 

Pokiaľ chcete vedieť viac, tak čítajte ďalej a dozviete sa o každej z týchto odrôd. Ak preferujete uniformné koncernové pivá túto časť môžete preskočiť až na galériu z pivovaru :)

Lambic

Lambic je najstaršou odrodou piva, ktoré sa v Belgicku varí už približne od roku 1300. Ide o pšeničné pivo kvasené divokými kvasinkami (na rozdiel od ostatných, kde sú kvasinky kultivované) bez pridaného chmelu. Vďaka tomuto spracovaniu pivo získava výnimočnú suchú chuť viac pripomínajúcu dokonca až víno. Podobne aj zrejú. V sudoch až po dobu troch rokov. Tak vzniká čistý Lambic. Následne sa môžu mladšie pivá zlievať so staršími, čím vzniká Gueuze (preto sa vám môžu na chuť zdať veľmi podobné). A ešte jeden veľmi dôležitý rozdiel. Obsahuje iba veľmi málo bubliniek a nečapuje sa, ale opäť podobne ako víno - rozlieva sa z fliaš pri izbovej teplote. Chuť je príjemná, suchá a výrazným dozvukom na podnebí, no zrejme v žiadnom ohľade nepripomína pivo, na ktoré je našinec zvyknutý. Osobne ma táto odroda očarila.

Faro

Základnou surovinou na výrobu Fara je čistý jednoodrodový Lambic, do ktorého je pridávaný karamelizovaný, alebo hnedý cukor. Pivu táto úprava dodáva sladšiu (a pre mnohých prijateľnejšiu) chuť a výraznejšie nasýtenie bublinkami. V našich končinách sa však často stretnete najmä s dochucovanými pivami tohto typu - napríklad pomarančovou kôrou, alebo iným ovocím.

Kriek

Kriek je rovnako vyrábaný z Lambicu, a býva označovaný za dámske pivo. Tento prívlastok si vyslúžil vďaka svojej peknej farbe a višňovej aróme. Nedajte sa však zmýliť, Cantillion Kriek v žiadnom prípade nie je umelo dochucovaný. Do sudov, kde pivo kvasí sú pridávané čerstvé čerešne v množstve približne 0,2kg na liter piva. Takto potom kvasia a zrejú v sudoch divokou metódou (sudy nie sú vzduchotesné). Následne sa filtruje od kalu a stáča do fliaš, kde prebieha ďalšie dokvasovanie. Práve preto sa na Kriek často používajú väčšie flaše podobne, ako na šampanské.


Každé mesto tradične ukrýva skvosty, o ktorých sa v turistických príručkách, ani na internete nedočítate. Práve preto som bol rád, že som sa rozhodol spraviť si z pivovaru do centra mesta menšiu prechádzku. Ranné nepríjemné počasie sa trošku umúdrilo a do obeda zostával ešte nejaký ten čas, preto som opustil vytýčenú trasu a dostal sa na centrálne námestie inou netušenou cestou. 

Spoločník na krku mi akosi oťažel, zaisto kvôli mojej pohodlnosti som sa rozhodol využívať v tejto fáze zoom objektív Fujinon XF 18-55mm f/2.8-4 R Lm Ois. Rozsahy seťákov 18-55 bývajú často kritizované, no mne viac nebolo treba. Stabilizácia sa ukázala, ako veľmi účinná a v mnohých situáciách som ocenil svetelnosť 2,8 na širokom konci. Popri chôdzi ma zrazu upútalo pekné svetlo dopadajúce na stenu nejakej neznámej sakrálnej stavby. Naviac dopadalo aj na slečnu na lavičke čítajúcu knihu.

Prebudil sa vo mne nachvíľku street-fotograf (čo je inak žáner, ktorý ma doteraz obchádzal). Najväčšie prekvapenie ma však čakalo po vstupe do spomínanej neznámej sakrálnej stavby. Až následne som zistil, že to bol Notre-Dame de Bon Secours. O tomto chráme je dohľadateľných žalostne málo informácií, no moje fotografické alter-ego zažívalo extázu. Úžasná vnútorná členitosť v kombinácii s mnohými oknami na rôznych úrovniach vytvárali svetelnú atmosféru, na ktorú som ešte dlho nemohol zabudnúť. A to okná ani nemuseli byť bohato zdobené vitrážami. Rozhodne preto odporúčam navštíviť Rue du Marché au Charbon 89 od hlavného námestia asi 5 minúť chôdze.


Notre-Dame de Bon Secours.

Po obligatórnej zastávke a cvaku s turistami z Ázie a cikajúcim chlapcom prichádzam na Veľké námestie - Grote Markt. Toto námestie je právom považované za jedno z najkrajších v Európe a od roku 1998 patrí aj do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jeho história sa datuje od 11. storočia a od 13. storočia tu reálne začal živý obchod. Námestie sa ďalej rozrastalo až do roku 1695, kedy bola však veľká časť jeho budov zničená francúzskou delostreleckou paľbou. Iróniou je, že radnica, ktorá bola hlavným cieľom útoku zostala ako jediná úplne nedotknutá.

Po tomto roku bolo námestie prestavané a na mieste starých budov vyrástli najmä cechové domy. Vzhľad tohto priestoru je aj napriek rôznym architektonickým slohom podivuhodne konzistentný - najmä ak zvážite, že sa tu prelínajú prvky gotiky, baroka a vplyv kráľa slnka. Zdanlivo nepredstaviteľné, no v reáli veľmi dobre fungujúce. Na námestí som strávil nejaký ten čas s tým, že sa sem ešte neskôr vrátim, keď bude svetlo zaujímavejšie.

V tomto bode sa však neúprosne dostavil hlad. Po mnohých odporúčaniach som sa rozhodol navštíviť vychýrenú reštauráciu Chez Leon, kde servírujú tradičné belgické pochúťky. A veru moje chuťové poháriky si prišli na svoje.

Na výber som mal z dvoch tradičných špecialít. Jednou z nich bol Carbonnade à la flamande čo je druh hustého hovädzieho gulášu servírovaného s hrubými domácimi hranolkami a zeleninou. Druhou špecialitou sú les moules - slávky jedlé pripravované na tisíc spôsobov - na víne, na pive, rôznych bylinkových omáčkach a tak ďalej. Servírujú sa tiež s hrubými hranolkami a donesú vám ich toľko, že sa zaručene príjemne zasýtite.

Centrum Bruselu má práve kvôli tomuto pokrmu veľmi zaujímavú pachovú stopu. Pokiaľ zatvoríte oči nemáte problém sa v myšlienkach preniesť do ktoréhokoľvek letného prímorského strediska. Prednosť som však dal tradičnému belgickému gulášu, ktorý bol neodolateľný. Doplnil som ho samozrejme o pivo so značkou reštaurácie, ktoré sa už viac podobalo na naše ležiaky.


Pivo podniku Chez Leon s čerstvou bagetou ako predkrm.


Carbonnade à la flamande.

Takto príjemne zasýtený a mierne zlenivelý som sa pobral ďalej. Na každom kroku vidíte štýlovú kaviareň, piváreň, alebo skryté zákutie a začínate uvažovať, či vám bude stačiť batéria a pamätové karty.

Ďalšou zastávkou bola Pasáž sv. Huberta. Zvonku nenápadná, no vnútri plná luxusných obchodov s kožušinou, čokoládou, kozmetikou a inými artiklami pre vrchných 10,000 (v Belgicku bude to číslo asi vyššie).

Po prechode galériou som potreboval ešte dočerpať sily a ochutnať ďalšie belgické špeciality. Zakotvil som teda v jednej z najstarších kaviarní v Bruseli -  Le Cirio, ktorá bola založená v roku 1886 a jej súčasná výzdoba pochádza z roku 1909. Ihneď po vstupe budete v nose cítiť históriu a ocitnete sa o pár desaťročí v histórii. Čašníci v slušivých elegantných úboroch, postaršie dámy diskutujúce pri poháriku vermutu. Takmer s posvätnou úctou si sadám na jedno zo sedadiel, ktoré možno kedysi obsadzoval aj slávny Jacques Brel, ktorý sem rád chodieval na vínny strik.

Objednal som si tmavý Grimbergen, kávu a pravú belgickú čokoládovú wafflu (keď sa na to tak spätne pozerám - celkom zaujímavá kombinácia). Aj keď som už každú z týchto špecialít jedol, alebo pil, predsa len v tejto atmosfére to chutilo nejako inak. Zvláštne a historicky. Rozhodne toto miesto neobíďte. Je to posledná kaviareň slávneho Francesca Ciriho, ktorý ich na prelome 18. a 19. storočia zakladal po celej západnej Európe. Iba v Bruseli však funguje dodnes.


Spoza týchto okien pozerával aj sám veľký Jacques Brel.

Medzičasom už Brusel zahalila tma. Vraciam sa na hlavné námestie ozdobené najrôznejšími svetelnými zdrojmi. Nádhera. Viac sa kochám, ako fotím. Ďalšia zastávka je známa piváreň A la Mort Subite z roku 1900. Svoj nelichotivý názov si získala tým, že sa v nej kedysi hrávali hazardné hry - najmä kocky. Výzdobou je skromnejšia, no panuje tu oveľa živšia atmosféra, ako u Ciria. Cítim sa tu skoro ako v nejakom nemeckom brauhause. Mal som šťastie, našiel som ešte voľné miesto a objednávam špecialitu podniku - veľkú omeletu so syrom a celozrnným chlebom. Na pitie Gueuze z vlastnej produkcie podniku s výrazným suchým zakončením. Opäť zážitok pre chuťové poháriky.


A la Mort Subite - Gueuze. 

Čas sa pomaly nachýlil a mne na mape zostal už len jediný prázdny krúžok - Delirium Café a Delirium Tremens. Nemajte strach, nerozhodol som sa to nadmieru prehnať s belgickým pivom - to len moje kroky zamierily do najslávnejšej pivárne v celej Európe, ak nie na svete. Známa je najmä svojou ponukou pív, kde si môžete vybrať z viac ako 50 druhov čapovaného piva a približne 2400 druhov fľaškového piva zo všetkých kútov sveta. Podnik má aj oficiálny zápis v Guinessovej knihe. Atmosféra bola vynikajúca. Dokázal som si predstaviť, že by som tu presedel celú noc, no to by mi skoro ráno nesmelo letieť lietadlo. Ochutnal som teda aspoň tri druhy čapovaného piva z produkcie podniku a zamieril som späť do hotela naprieč nočným Bruselom.


Delirium Café.

Dúfam, že sa vám krátka prechádzka a fotografie páčili. Brusel jednoznačne odporúčam. Je to krásne moderné aj historické európske veľkomesto, na ktoré je jeden deň žalostne málo, no verím, že ma doplníte zážitkami zo svojich ciest. Najbližšie by som sa rád vydal do Brúg, ale už s XE-2-kou. Uvidíme :-)

Použitá fototechnika:

  • Fujifilm XE-1
  • Fujinon XF 18mm F2 R
  • Fujinon XF 18-55mm f/2.8-4 R LM OIS


Za zapožičanie fototechniky ďakujeme spoločnosti Fujifilm Slovensko.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
jan21
2014-01-28 10:13:44
Viem čítať ( a aj rýchlo) ale tento článok si prečítam aj viackrát!!
Perfektná reportáž slovom a i obrazom.

Vidiet, že to čo tvrdím i ja, máš v sebe aj ty: "Každé mesto tradične ukrýva skvosty, o ktorých sa v turistických príručkách, ani na internete nedočítate." a že sa oplatí pešky túlať a zájsť i tam za roh.

Zároveň ma prekvapuje kvalita výstupu tohto foťáku a to v týchto záberoch (mal si veľa práce s PP?)!
DSCF0088.jpg (X-E1, 1/60.00 sec, F2.8, ISO 400, 18.00 mm)
DSCF0347.jpg (X-E1, 1/17.00 sec, F2.0, ISO 1600, 18.00 mm)
a začínam mu/vám veriť že je to dobrý dokumentárny a street fotoaparát!
Dík!

PS: Keby sa dalo hlasovať aj za článok dňa, týždňa, mesiaca
 
vratnik
2014-01-28 10:28:43
príspevok od: jan21
Viem čítať ( a aj rýchlo) ale tento článok si prečítam aj viackrát!!
Perfektná reportáž slovom a i obrazom.

Vidiet, že to čo tvrdím i ja, máš v sebe aj ty: "Každé mesto tradične ukrýva skvosty, o ktorých sa v turistických príručkách, ani na internete nedočítate." a že sa oplatí pešky túlať a zájsť i tam za roh.

Zároveň ma prekvapuje kvalita výstupu tohto foťáku a to v týchto záberoch (mal si veľa práce s PP?)!
DSCF0088.jpg (X-E1, 1/60.00 sec, F2.8, ISO 400, 18.00 mm)
DSCF0347.jpg (X-E1, 1/17.00 sec, F2.0, ISO 1600, 18.00 mm)
a začínam mu/vám veriť že je to dobrý dokumentárny a street fotoaparát!
Dík!

PS: Keby sa dalo hlasovať aj za článok dňa, týždňa, mesiaca
http://foto.bazos.sk/inzerat/33575879/Fujifilm-X-E1--16-50.php
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-28 10:47:06
Zaujimava prechadzka peknymi zakutiami. V Anglicku som kedysi ochutnal Premium Raspberry Gueuze Lambic - myslim, ze obsahovalo 25% cerstvej malinovej stavy - a celkom chutilo
 
Timotej Jančár
2014-01-28 11:29:54
@jan21: Nie každej fotke som mal možnosť venovať toľko času koľko by som chcel, každopádne na základe dvoch fotiek by som nehodnotil celkový obrazový výstup. V prípade záujmu Ti viem poslať RAW a môžeš sa presvedčiť sám
@Patrik Stedrak: keď budeš mať cestu v BA okolo Café Luxor, tak sa tam určite zastav - dá sa tam ochutnať mnoho zaujímavých piviek
 
zolec
ocenenie redakciou 2014-01-28 17:02:09
Fajn článok a fotky, díky
DSCF0336 - čo sa stalo so svetlými miestami?
 
Timotej Jančár
2014-01-29 09:18:57
príspevok od: zolec
Fajn článok a fotky, díky
DSCF0336 - čo sa stalo so svetlými miestami?
Díki, 336 aj 338 musím znova vyexportovať. V náhľadoch LR5 je všetko OK.
 
phototomas
2014-01-31 10:46:21
fajn čítanie ma vrátilo do rokov strávených v belgicku. Brugy vrele odporúčam, tam jeden deň aj stačí, no dal by som to na dva, v regióne je aj krásne mesto Ieper ( v obidvoch vojnách zdevastované a znova postavané ), tiež nespočetne veľa vojenských cintorínov o ktoré sa fajn starajú. Škoda že v mojom west flanderen období som nefotografoval
Palčák hore
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované