Známu panorámu Hongkongu tvorí spleť moderných mrakodrapov so zelenými kopcami v pozadí. Pohľad na ňu je údajne jednou z najkrajších veľkomestských scenérií. Za predpokladu, že sa vám ho však podarí uvidieť... Mesto a celý región totiž čoraz častejšie zahaľuje smog.
Známy výhľad na Honkgong z vrchu Victoria smog častokrát úplne znemožňuje.
Pohľad na záliv Victoria a centrálny Hongkong v smogu.
Znečistenie životného prostredia a predovšetkým ovzdušia predstavuje v Hongkongu vážny problém. Počet dní, kedy tzv. API index merajúci kvalitu ovzdušia prekračuje maximálne odporúčané hodnoty, sa už niekoľko rokov pohybuje v rozpätí 100-150 dní za rok. Naviac tento index nebol posledných 20 rokov aktualizovaný a maximálne prípustné hodnoty vysoko prevyšujú odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Takmer tretinu roka je viditeľnosť nižsia ako 8 kilometrov.
Smogodrap.
Prechádzka na "čerstvom" vzduchu.
Pohľad na ostrov Hongkong z poloostrova Kowloon v rannom smogu.
K znečisťovaniu ovzdušia prispieva na miestnej úrovni predovšetkým doprava. Veľký podiel na tom majú lode, ktorých prístavom ročne prechádzajú státisíce. Problémom je aj vysoká hustota cestnej dopravy, pričom väčšina áut a nákladiakov je poháňaná starými dieselovými motormi. Vláda sa snaží prechod k čistejším palivám urýchliť daňovými úľavami pre ekologickejšie modely áut. Zároveň tu platia špeciálne pokuty pre vodičov, ktorí nechajú motor bežať naprázdno viac ako 3 minúty. Všetky oficiálne taxíky a mnohé autobusové spoločnosti prešli v posledných rokoch na pohon na skvapalnený plyn.
Na znečisťovaní životného prostredia v Hongkongu má podiel aj lodná doprava.
Na regionálnej úrovni k tvorbe smogu prispievajú elektrárne spaľujúce uhlie, ale hlavne priemyselná výroba za hranicami Hongkongu, v oblasti delty Perlovej rieky. Tá patrí medzi najhustejšie zastavané územia sveta a zároveň je jedným z hlavných ťahúňov hospodárskeho rastu Číny. Hoci zaberá len necelého pol percenta z rozlohy krajiny, na celkovom čínskom exporte sa podieľa viac ako tretinou. Ešte v 80. rokoch minulého storočia tu boli hlavne farmy a malé dediny. V posledných desaťročiach však takmer tretina zahraničných investícii smerovala práve do tohoto regiónu a dnes tu žije a pracuje viac ako 120 miliónov ľudí. Nachádzajú sa tu tisíce fabrík, z ktorých mnohé patria práve spoločnostiam so sídlom v Hongkongu. Takýchto firiem tu sídli viac ako 70 000. Údajne až 80 percent smogu na území Hongkongu pochádza práve z oblasti delty Perlovej rieky.
Smog nad mestom Sha Tin v časti Nové Teritóriá.
Výhľad z vrchu Victoria na ostrov Lamma v smogovom opare.
Tian Tan Budha na ostrove Lantau v rannom smogu.
Kopcovitý reliéf, vysoká vlhkosť vzduchu ako aj mrakodrapová výstavba k celkovému problému len prispievajú. Smog sa udržuje nad husto obývanými oblasťami a koncentruje sa na zdraviu nebezpečnú úroveň. Husto nastavané paneláky vytvárajú tzv. "wall effect", kedy svojou veľkosťou a tvarom zabraňujú prirodzenej cirkulácii vzduchu. Mnohé sídliská majú viac ako 100 panelákov s výškou od 30 do 70 poschodí. Tie sú častokrát pospájané a vytvárajú súvislú bariéru dlhú desiatky metrov. Okrem blokovania vzdušných koridorov uvoľňujú paneláky v noci teplo, ktoré absorbovali počas celého dňa. Zvyšujú tak nočné teploty a potrebu používania klimatizačných zariadení. Tie majú zasa za následok väčšiu spotrebu elektrickej energie, ktorá je vyrábaná hlavne spaľovaním uhlia. Vzniká tak začarovaný kruh, na ktorý doplácajú predovšetkým samotní obyvatelia Hongkongu.
Novodobá výstavba v Hongkongu.
Dlhodobým problémom v Hongkongu je aj nedostatok sladkej vody. Oblasť má málo prirodzených jazier a riek a obmedzené zdroje podzemnej vody. Rýchly nárast populácie v povojnovom období si okrem iného, vyžiadal prídelový systém, ktorý platil až do polovice 60-tych rokov minulého storočia, kedy bola voda dodávaná častokrát len niekoľko hodín počas 4 dní v týždni. Vybudovanie paralelného kanalizačného systému, ktorý využíva morskú vodu na splachovanie väčšiny toaliet, problém s nedostatkom sladkej vody neodstránil. Odsoľovanie morskej vody bolo finančne náročne a tak začal Hongkong, vtedy ešte pod britskou správou, dovážať vodu zo susednej Číny. Import sladkej vody z čínskych oblastí dnes predstavuje až 80 percent z celkovej spotreby vody. Problémom je aj čoraz väčšie znečistenie dovážanej vody. Hoci táto je následne chemicky čistená a zodpovedá štandardom pre pitnú vodu stanoveným Svetovou zdravotníckou organizáciou, mnohí domáci obyvatelia vodu pred pitím prevárajú.
Rieka Shing Mun v časti Nové Teritóriá.
Miestny rybár loviaci v prístave Victoria z móla v Kowloone.
Po šiestich dňoch bez slnka a čerstvého vzduchu sa pomaly prestávam čudovať, prečo sa domáci s takou obľubou prechádzajú po klimatizovaných priestoroch nudných nákupných centier. Veci, ktoré považujeme za samozrejmé a bezvýznamné získajú na dôležitosti až keď začneme pociťovať ich nedostatok. Niekedy musí človek precestovať pol planéty, aby si vážil to, čo má doma. Balím kufre a teším sa na čistú vodu bez zvláštnych príchutí, na vzduch, ktorého sa budem môcť zhlboka nadýchať a na krásnu modrú oblohu vysoko nado mnou...
Západ slnka po hongkongsky.
Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS, Canon EF-S 55-250 mm IS II a Canon EF 50 mm f/1.8 II.
Pridaj komentár
