Na začiatku nového dňa striebrovlasý pútnik prevádza očistný rituál puja v posvätnej rieke Ganga. Ruky má späté v modlitebnej polohe, privreté oči, z úst mu vychádzajú sväté slová. Jeho hnedé, krehké telo smeruje k zlatej žiare stúpajúcej k nebesám v oranžovom šate. Nahý trup vytŕča z trblietajúcej sa rieky a jej vzácnou vodou si pútnik umýva tvár a hlavu. Mokrý sargon má prilepený k pokožke jeho bokov. Ponára sa pod vodu celý a rituál zakončí ústnou hygienou, drhnúc si prstom zuby a jazyk. Napokon si ústa vyplachuje vodou z posvätnej rieky.
Sledujem celý rituál a nechce sa mi veriť, že aj napriek tomu, že rieka obsahuje obrovské množstvo baktérií a škodlivín, veriaci tieto varovania nerešpektujú. Varanasi sa považuje za ázijske Benátky. Rieka je okrem nositeľa duchovnosti a svätosti aj tečúcim smetiskom.
Spolu s ľuďmi sa v rieke kúpu aj zvieratá.
,,Matka Ganga” je v starovekých skriptách popísaná ako dar bohov. Stelesňuje bohyňu, ktorú uctievajú hinduisti po celom svete. Varanasi, mesto na brehu posvätnej rieky Gangy je jedným z najstarších žijúcich miest na svete. Veriaci z celého sveta sem prichádzajú očistiť svoje duše od hriechu, keďže veria v jej magickú moc. Rieka im dáva vieru, očistu, ľudia jej však na oplátku vracajú až príliš veľa. Mŕtve telá, popol, milodary a špina z tiel pútnikov súvisia s "náplňou práce" tohto očistného veľtoku. Avšak odpadky, septik a pranie špinavého prádla je viac ako si zaslúži a koniec koncov aj je schopná uniesť.
Pohľad na nábrežné schodiská - ghats kde sa kúpu hinduisti.
Aj napriek obrovskému množstvu baktérii a toxínov v rieke majú ľudia z kúpania pôžitok.
Počas plavby po posvätnej Gange sa naskytá pohľad na rôzne zaujímavosti.
Varanasi je prienikom medzi silou spirituality a environmentálnou katastrofou. Ekosystém rieky je výrazne narušený tonami odpadu a mŕtvych ľudských aj zvieracích tiel. Predstavuje obrovské riziko pre ľudí, ktorí sa tu kúpu a nebodaj aj pijú vodu. Každý deň 60 000 pútnikov umýva svoje telá na brehu Gangy vo Varanasi po dĺžke asi 7km. Na tej istej dĺžke denne vyteká do rieky viac ako 200 miliónov litrov septiku a odpadových vôd . To, že sa ojedinele v rieke ukáže aj sladkovodný Ganges delfín susu je priam zázrak.
Každý deň tisícky pútnikov omývajú svoje telá na brehu Gangy vo Varanasi.
Výsledky nedávnej štúdie o znečistení rieky Gangy ukázali, že jej "Svätosť" je jednou z najznečistenejších riek na svete. Počet fekálnych koliformov sa vyšplhal na alarmujúcu hodnotu 5,500 na 100 ml, pričom akceptovateľný limit pre pitnú vodu je 50 a vodu určenú na zavlažovanie 500. Chróm z kožiarní, jedovaté farbivá z výrobní hodvábu a pesticídy sa taktiež podieľajú na intoxikácii rieky. Aj hladina kadmia , niklu a ortuti je nad hranicou odporúčanou Svetovou Zdravotníckou Organizáciou (WHO).
Milý pán hinduista však vychádza z rieky s úsmevom a pýta sa ma odkiaľ som. Odpovedám, že zo Slovenka. Hovorí: ,, Som doktor a viem, že táto voda je veľmi blahodarná na spiritualitu človeka. Aj vy by ste sa mali isť okúpať slečna!“ Jeho výrok dokazuje, že tradícia, viera a náboženstvo majú väčšiu silu ako moderná medicína postavená na výskume a faktoch.
Hinduisti odmietajú akceptovať realitu, že ,,Matka Ganga“ je zdrojom nákazy a ochorenia. ,,Ľudia veria, že keď z rieky pijú, akoby pili Boží nektár a po smrti sa zaručene ocitnú v nebi“, hovorí výskumník Ramesh Chandra Trivedi z kontrolnej komisie Indického Ministerstva Životného prostredia a lesov. ,,Chcú sa vody dotknúť, umývať sa v nej, piť ju”, hovorí ďalej pán Trivedi ,, a jedného dňa kôli tomu zomrú.” Následkom požívania vody z rieky Gangy ľudia trpia akútnymi gastrointesticiálnymi ťažkosťami, dyzentériou, hepatitídou A, týfusom či cholerou.
Pútnici s úsmevom prevádzajú očistný rituál puja v posvätnej rieke Gange.
Avšak napriek všetkému sú tu aj pozoruhodné výsledky poukazujúce na mimoriadne vlastnosti vody zo svätej Gangy. V nedávnej štúdii vedci zistili, že organizmy ako Escherichia coli (E.Coli.), fekálne streptococci a vibrio cholerae zomierajú oveľa rýchlejšie v Gange ako v iných riekach (napríklad Son a Gandak). Žeby predsa len rieka Ganga mala magickú schopnosť? Zatiaľ neexistuje jednoznačné vysvetlenie, avšak domienky sa točia okolo veľkého množstva makrofágov - organizmov, ktoré atakujú baktérie, zatiaľ čo iní tvrdia, že voda obsahuje rádioaktívne ióny prinesené z Himaláji, ktoré očisťujú rieku. Zaujímavý výsledok priniesol pokus, pri ktorom baktéria prežila dlhšie v prefiltrovanej a prevarenej vode z Gangy v porovnaní s neupravenou vodou, z čoho vyplýva, že tieto antimikróbne schopnosti vody sú varením a filtrovaním zničené. Autor poslednej štúdie Nautiyal tvrdí, že rieka by mala byť predmetom výskumu a nie objektom politizovania.
Cestou vlakom do Varanasi sme videli ako, už skoro nehybnú ženu, niesli v plachte na poslednú cestu - púť k oslobodeniu duše, do svätého Varanasi. Chorých ľudí rodinní príslušníci privedú k rieke, ak majú na to financie, v posledných dňoch života. Následne ich telesné pozostatky spália na brehu najsvätejšej rieky sveta Gangy.
Veria, že pri pití vody z Gangy počas posledného dychu sa duša zaručene dostane do neba. Tí, ktorí nestihnú prísť,, načas” prechádzajú obrovské vzdialenosti, aby aspoň vysypali spopolnené pozostatky ich milovaných do posvätných vôd a tým tak duši zosnulých umožnili prechod do neba.
Chlapček drobného vzrastu predáva misku s kvetmi a kahancom, ktorý máme poslať po rieke a zaželať si pritom prianie.
Miestny obyvateľ pravdepodobne trpiaci žltačkou.
Prechádzame sa pri brehu rieky, ktorá vytvára riečne prístavčeky - ghats. Pozostávajú zo schodov vedúcich až k rieke a na vrchu prudkého brehu stojí hinduistická svätyňa alebo hospic. Tu vážne chorí ľudia čakajú na svoj čas aby sa mohli poslednýkrát napiť z posvätnej rieky Gangy. Pod nohy sa nám pletú prítulné túlavé psy a žobrajúce deti. Chlapček drobného vzrastu sa nám snaží predať misku s kvetmi a kahancom, ktorý máme poslať po rieke a niečo si pritom zaželať.
Loďky sú pripravené na plavbu po Gange, ktorú si žiadny návštevník nenechá ujsť.
Život na brehu rieky je spojený s pálením odpadu, detským krikom a prítomnosťou zvierat bez domova.
Sušenie prádla.
Ľudia perú na brehu prádlo a deti chytajú polomŕtve ryby. Hneď vedľa pastier zahnal do rieky stádo byvolov, aby sa v horúčave schladili. Ortuť teplomeru sa vyšplhala na rekordnú výšku tohto obdobia (máj) za posledných 5 rokov a ukazuje 45°C. V uliciach veje vánok, ktorý dokonale imituje horúci vzduch sušiča na vlasy. Štípe ma tvár aj keď mám klobúk a hrubú vrstvu opaľovacieho krému. Výhodou tohto obdobia je, že vám káva nikdy nevychladne. :)
Horúci vánok privial nepríjemný pach horiacich vlasov. Blížime sa k spaľovacím ghats, kde je dnes rušno. Horia tri kopy dreva a ďalšie telo zabalené v oranžovom saténe už nesú muži na nosidlách z bambusu. Ženy ostávajú trúchliť doma, zatiaľ čo muži sa zúčastňujú spaľovacej ceremónie, až kým rieka Ganga nepríjme popol . Už sme očakávali nepríjemný pohľad, ale literatúra ani fotky vás nepripravia na to, čo zbadáte na vlastné oči.
Pútnička prevádza očistný rituál puja v posvätnej rieke Gange.
Ruch na schodisku pri kúpaní.
Kremácia je pre hinduistov dôležitá súčasť životného cyklu. Veria, že pri počatí života mužská spermia dala základ kostiam, zatiaľ čo vajíčko ženy zabezpečilo prítok krvi a rast svalov. Na konci života sa dej prevráti, keď horúčava pohrebného ohňa oddelí mäso od kostí . Plamene tak sprostredkujú cestu, ktorou sa ľudské telo odovzdá Bohom ako posledná obeta. Počas ceremónie, ktorú vedie kňaz brahmanského pôvodu (najvyššia hinduistická kasta) je duša uvoľnená z večného cyklu reinkarnácie a oslobodená zo samsary dosiahnutím takzvanej Mokshi . Popol pohltia jej prúdy a duša je tak definitívne zbavená schránky a slobodná sa vydáva na novú cestu.
Elektrické krematórium vo Varanasi na brehu Gangy bolo postavené v roku 1989 v snahe odbremeniť rieku a umožniť aj chudobným spopolnenie, ktoré stojí 600 Indických Rupií v porovnaní so 6000 Rp za kremáciu drevom. Avšak dnes prevádzkovatelia sedia na schodoch prístaviska a hrajú karty čakajúc na opravu elektrických závitov a pece. Avšak aj v časoch, keď je krematórium v prevádzke sa tu denne spáli len 15-20 tiel. Väčšina ľudí totiž stále verí, že pozostalý dosiahne útechu len ak bude telo spopolnené na brehu Gangy. A tak služby elektrického krematória využívajú len chudobní a autority pre spaľovanie neidentifikovaných tiel. Ganga sa stále plní nedohoreným drevom a telami. Telá tehotných žien, detí a svätcov sú po smrti hodené do rieky v celosti. Na riešenie tohto problému prišla ďalšia inovácia. Prírodná rezervácia neďaleko Varanasi s mäsožravými korytnačkami, ktoré by mali požrať telá hodené do rieky. Avšak ani tento zlepšovák sa neuplatnil v praxi po tom, čo boli korytnačky vylovené a zjedené miestnym obyvateľstvom kvôli ich dobrému mäsu.
Počas plavby po rieke Gange vidíme mŕtve telo svätca.
Počas plavby po rieke Gange malou rybárskou loďkou vidíme okrem množstva plávajúceho odpadu aj mŕtve telo svätca. Vidíme mu do tváre, ktorú lemujú dlhé strieborné vlasy. Na krku má veniec zo žltých aksamietnic a telo postupuje dole prúdom pomedzi loďky s turistami.
Deti sú nesmierne hrdé na výborný indický kriketový tím.
Niektoré deti idú do školy, kým iné sa už v plnom nasadení chystajú hrať kriket.
Varanasi však nežije len v okolí rieky. Na voľnom priestranstve hrajú deti kriket. Niektoré idú do školy, kým iné už hrajú v plnom nasadení. Sú nesmierne hrdí na výborný indický tím. Moslimská časť mesta je známa pre kvalitný hodváb tkaný na krosnách a na kožiarsku výrobu. V úzkych uličkách starého mesta (galis) sa mieša vôňa aromatického kari a čerstvých kravských výkalov. Chodník je nimi posiaty a na koniec skončia ako ináč v rieke. Kravy sú najdôležitejším členom rodiny hinduistov. Strechu nad hlavou však dostanú len producentky mlieka. Keď sa narodí mladý býk, je pustený do ulíc keďže pre majiteľa nemá žiadny význam. Slobodu dostane aj stará krava, ktorá už neprodukuje mlieko. Ulicami Varanasi tak blúdi množstvo dobytka hľadajúceho potravu vo vyhodených odpadkoch.
Smetiari v akcii.
Ulicami Varanasi blúdi množstvo dobytka hľadajúceho potravu vo vyhodených odpadkoch.
Našťastie sa našlo riešenie k využitiu obrovského množstva kravských výkalov, ktoré sa v uliciach Varanasi každodenne produkujú. Usušené lajná sú excelentným energetickým materiálom, ktorý sa dá používať namiesto drahého benzínu alebo karosénu. Počas anaerobickej dekompozície v bio-autokláve sa produkuje plyn metán, ktorý má podobnú energetickú hodnotu ako nafta, či LPG. Takýmto spôsobom by sa mohli udržiavať ulice Varanasi čisté, ale čo je dôležitejšie nevyhadzovali by sa lajná do rieky. Či sa bude táto technika pravidelne používať je však otázne.
Taxík po indicky. Rikša na bicyklový pohon.
Služby priamo na ulici.
Jednoduchý život v uliciach mesta.
Tak ako sa každé ráno na ghatoch začína skupinovým cvičením jogy, tak sa každý večer končí "Ohňovým rituálom ganga aart".
Očista duše pri východe slnka.
Každý deň na brehu Gangy vo Varanasi končí Ohňovým rituálom ganga aart.
Ani ja neviem odolať pokušeniu poslať po Gange obetu a od mladého strapatého chlapčeka si kupujem kvietky a sviečku. Sledujem ako sa točiaci tanierik s kvetmi a horiacou sviečkou posúva prúdom posvätnej rieky Gangy. Prajem si, aby idealistický názor na čistotu a svätosť rieky Gangy vystriedal realistický pohľad na dnešnú krutú a intoxikovanú Indiu. Držím palce Indickej vláde, aby sa podarilo naplniť predsavzatie o skončení vypúšťania odpadových vôd do rieky do roku 2020. Na pomoc dostali pôžičku v hodnote jedného bilióna dolárov od Svetovej Banky. Podľa Climate Report Spojených Národov (UN) vydanej v roku 2007, Himalájsky ľadovec Gangotri, ktorého krištáľová voda je zdrojom rieky pravdepodobne v roku 2030 zmizne. Ak sa dohady naplnia bude ,,matka Gangy” už len periodickým javom v období monzúnu.
Ani ja neviem odolať pokušeniu poslať po Gange obetu, a tak kvietky so sviečkou, ktoré som kúpila
od mladého chlapčeka spolu s prianím ukladám na hladinu rieky.
Pridaj komentár
